Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   be Адмаўленне 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [шэсцьдзесят пяць]

65 [shests’dzesyat pyats’]

Адмаўленне 2

[Admaulenne 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? К-л--а------ое? К----- д------- К-л-ц- д-р-г-е- --------------- Кольца дарагое? 0
Kol’--a-da-agoe? K------ d------- K-l-t-a d-r-g-e- ---------------- Kol’tsa daragoe?
Nie, stojí len sto eur. Не,-я-о -а---е ў-----ст---ўра. Н-- я-- к----- ў---- с-- е---- Н-, я-о к-ш-у- ў-я-о с-о е-р-. ------------------------------ Не, яно каштуе ўсяго сто еўра. 0
Ne---a-o k--h-----sy--o --o yeu--. N-- y--- k------ u----- s-- y----- N-, y-n- k-s-t-e u-y-g- s-o y-u-a- ---------------------------------- Ne, yano kashtue usyago sto yeura.
Ale mám len päťdesiať. Ал--ў-мя-е-т-льк- п-----есят. А-- ў м--- т----- п---------- А-е ў м-н- т-л-к- п-ц-д-е-я-. ----------------------------- Але ў мяне толькі пяцьдзесят. 0
A-- - mya--------і -yats’------t. A-- u m---- t----- p------------- A-e u m-a-e t-l-k- p-a-s-d-e-y-t- --------------------------------- Ale u myane tol’kі pyats’dzesyat.
Si už hotový? Ты --о-г-товы - гат-в-? Т- ў-- г----- / г------ Т- ў-о г-т-в- / г-т-в-? ----------------------- Ты ўжо гатовы / гатова? 0
Ty-uz-o ---o-y --ga--v-? T- u--- g----- / g------ T- u-h- g-t-v- / g-t-v-? ------------------------ Ty uzho gatovy / gatova?
Nie, ešte nie. Не,-я-чэ н-. Н-- я--- н-- Н-, я-ч- н-. ------------ Не, яшчэ не. 0
Ne, ---h-h---e. N-- y------ n-- N-, y-s-c-e n-. --------------- Ne, yashche ne.
Ale hneď budem hotový. Але ху----я-бу-у г-т-вы ---ат---. А-- х---- я б--- г----- / г------ А-е х-т-а я б-д- г-т-в- / г-т-в-. --------------------------------- Але хутка я буду гатовы / гатова. 0
A---khu-k- ---b--u-gatovy-- -at-v-. A-- k----- y- b--- g----- / g------ A-e k-u-k- y- b-d- g-t-v- / g-t-v-. ----------------------------------- Ale khutka ya budu gatovy / gatova.
Chcel by si ešte polievku? Х---ш яшчэ с--у? Х---- я--- с---- Х-ч-ш я-ч- с-п-? ---------------- Хочаш яшчэ супу? 0
K-oc--s- y-s-c-e---pu? K------- y------ s---- K-o-h-s- y-s-c-e s-p-? ---------------------- Khochash yashche supu?
Nie, už nechcem. Н-, б--ьш -е ----. Н-- б---- н- х---- Н-, б-л-ш н- х-ч-. ------------------ Не, больш не хачу. 0
N-,---l’-h -e k-ac--. N-- b----- n- k------ N-, b-l-s- n- k-a-h-. --------------------- Ne, bol’sh ne khachu.
Ale ešte jednu zmrzlinu. А-е ---у--ш---адно ----ж-н-е. А-- х--- я--- а--- м--------- А-е х-ч- я-ч- а-н- м-р-ж-н-е- ----------------------------- Але хачу яшчэ адно марожанае. 0
A-- kha--- yashch--ad-- -----h-na-. A-- k----- y------ a--- m---------- A-e k-a-h- y-s-c-e a-n- m-r-z-a-a-. ----------------------------------- Ale khachu yashche adno marozhanae.
Bývaš tu už dlho? Ты --- да-н- т-- -ы-еш? Т- ў-- д---- т-- ж----- Т- ў-о д-ў-о т-т ж-в-ш- ----------------------- Ты ўжо даўно тут жывеш? 0
Ty---ho d-u-o -ut zh--es-? T- u--- d---- t-- z------- T- u-h- d-u-o t-t z-y-e-h- -------------------------- Ty uzho dauno tut zhyvesh?
Nie, len jeden mesiac. Н-, --льк---дз-н ме---. Н-- т----- а---- м----- Н-, т-л-к- а-з-н м-с-ц- ----------------------- Не, толькі адзін месяц. 0
N-- --l’k- adzіn -e--ats. N-- t----- a---- m------- N-, t-l-k- a-z-n m-s-a-s- ------------------------- Ne, tol’kі adzіn mesyats.
Ale poznám už veľa ľudí. Ал--- в-д-ю ўжо м----х -юдзе-. А-- я в---- ў-- м----- л------ А-е я в-д-ю ў-о м-о-і- л-д-е-. ------------------------------ Але я ведаю ўжо многіх людзей. 0
A-e--- ved-y------ -no--kh --ud--y. A-- y- v----- u--- m------ l------- A-e y- v-d-y- u-h- m-o-і-h l-u-z-y- ----------------------------------- Ale ya vedayu uzho mnogіkh lyudzey.
Ideš zajtra domov? Т- ---тра-----ш д-----? Т- з----- е---- д------ Т- з-ў-р- е-з-ш д-д-м-? ----------------------- Ты заўтра едзеш дадому? 0
T--z--tra-yed-es- ---o--? T- z----- y------ d------ T- z-u-r- y-d-e-h d-d-m-? ------------------------- Ty zautra yedzesh dadomu?
Nie, až cez víkend. Н-,-т----і -----цы--ы--я. Н-- т----- ў к---- т----- Н-, т-л-к- ў к-н-ы т-д-я- ------------------------- Не, толькі ў канцы тыдня. 0
N-- ------ -----ts- t-dnya. N-- t----- u k----- t------ N-, t-l-k- u k-n-s- t-d-y-. --------------------------- Ne, tol’kі u kantsy tydnya.
Ale vrátim sa už v nedeľu. Але - вя-та-с- --о ў--ядз-лю. А-- я в------- ў-- ў н------- А-е я в-р-а-с- ў-о ў н-д-е-ю- ----------------------------- Але я вяртаюся ўжо ў нядзелю. 0
Al---a --artay-sy--u--- u --adzel--. A-- y- v---------- u--- u n--------- A-e y- v-a-t-y-s-a u-h- u n-a-z-l-u- ------------------------------------ Ale ya vyartayusya uzho u nyadzelyu.
Je tvoja dcéra už dospelá? Тва--дач----жо--а------? Т--- д---- ў-- д-------- Т-а- д-ч-а ў-о д-р-с-а-? ------------------------ Твая дачка ўжо дарослая? 0
T-ay----c--a -zh- d-ros---a? T---- d----- u--- d--------- T-a-a d-c-k- u-h- d-r-s-a-a- ---------------------------- Tvaya dachka uzho daroslaya?
Nie, má iba sedemnásť. Не---й---л-к- -ем-а----ь--адоў. Н-- ё- т----- с--------- г----- Н-, ё- т-л-к- с-м-а-ц-ц- г-д-ў- ------------------------------- Не, ёй толькі семнаццаць гадоў. 0
N-,---- -ol--і -em-----sat-’--a---. N-- y-- t----- s------------ g----- N-, y-y t-l-k- s-m-a-s-s-t-’ g-d-u- ----------------------------------- Ne, yoy tol’kі semnatstsats’ gadou.
Ale už má priateľa. А-- -----ўжо -сць х--п--. А-- ў я- ў-- ё--- х------ А-е ў я- ў-о ё-ц- х-о-е-. ------------------------- Але ў яе ўжо ёсць хлопец. 0
Ale-u-y-y--u-h-----ts- --lop---. A-- u y--- u--- y----- k-------- A-e u y-y- u-h- y-s-s- k-l-p-t-. -------------------------------- Ale u yaye uzho yosts’ khlopets.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!