Ск-- -- е ---с-е-ъ-?
Скъп ли е пръстенът?
С-ъ- л- е п-ъ-т-н-т-
--------------------
Скъп ли е пръстенът? 0 S-y- l- ----ry---n--?Skyp li ye prystenyt?S-y- l- y- p-y-t-n-t----------------------Skyp li ye prystenyt?
Н-, той-ст-ув- ---о ст- -вр-.
Не, той струва само сто евро.
Н-, т-й с-р-в- с-м- с-о е-р-.
-----------------------------
Не, той струва само сто евро. 0 N-- t-y --ruv- -a-o --o ye-r-.Ne, toy struva samo sto yevro.N-, t-y s-r-v- s-m- s-o y-v-o-------------------------------Ne, toy struva samo sto yevro.
Но аз има---м--пет-ес--.
Но аз има само петдесет.
Н- а- и-а с-м- п-т-е-е-.
------------------------
Но аз има само петдесет. 0 N- a- ima-s-mo---t---et.No az ima samo petdeset.N- a- i-a s-m- p-t-e-e-.------------------------No az ima samo petdeset.
Г--ов - г-т-в--ли--- -е--?
Готов / готова ли си вече?
Г-т-в / г-т-в- л- с- в-ч-?
--------------------------
Готов / готова ли си вече? 0 Go----/ --t-v- li s---e---?Gotov / gotova li si veche?G-t-v / g-t-v- l- s- v-c-e----------------------------Gotov / gotova li si veche?
Н---й сег--съм --т-- -----ов-.
Но ей сега съм готов / готова.
Н- е- с-г- с-м г-т-в / г-т-в-.
------------------------------
Но ей сега съм готов / готова. 0 N--yey-seg--sy- gotov --got--a.No yey sega sym gotov / gotova.N- y-y s-g- s-m g-t-v / g-t-v-.-------------------------------No yey sega sym gotov / gotova.
Ис---------е с-п-?
Искаш ли още супа?
И-к-ш л- о-е с-п-?
------------------
Искаш ли още супа? 0 Is--s- li-o--c-- s-pa?Iskash li oshche supa?I-k-s- l- o-h-h- s-p-?----------------------Iskash li oshche supa?
Н-,-едва -- ед-н-м---ц.
Не, едва от един месец.
Н-, е-в- о- е-и- м-с-ц-
-----------------------
Не, едва от един месец. 0 Ne--y---a -t-ye--- -e---s.Ne, yedva ot yedin mesets.N-, y-d-a o- y-d-n m-s-t-.--------------------------Ne, yedva ot yedin mesets.
Н- веч- -о--ав---м--г--х-ра.
Но вече познавам много хора.
Н- в-ч- п-з-а-а- м-о-о х-р-.
----------------------------
Но вече познавам много хора. 0 No--ech---oznav-- mn-go-k-or-.No veche poznavam mnogo khora.N- v-c-e p-z-a-a- m-o-o k-o-a-------------------------------No veche poznavam mnogo khora.
Ще п-т---ш л- ---е з----ъ-и?
Ще пътуваш ли утре за вкъщи?
Щ- п-т-в-ш л- у-р- з- в-ъ-и-
----------------------------
Ще пътуваш ли утре за вкъщи? 0 S-che-p-t-vas---i--tr--z--vk---c--?Shche pytuvash li utre za vkyshchi?S-c-e p-t-v-s- l- u-r- z- v-y-h-h-?-----------------------------------Shche pytuvash li utre za vkyshchi?
Не- ч-к-- -р-я-на --дми-а--.
Не, чак в края на седмицата.
Н-, ч-к в к-а- н- с-д-и-а-а-
----------------------------
Не, чак в края на седмицата. 0 Ne- ---k---kr-y--n---e----s-t-.Ne, chak v kraya na sedmitsata.N-, c-a- v k-a-a n- s-d-i-s-t-.-------------------------------Ne, chak v kraya na sedmitsata.
Н---ще-в--едел--щ---- ----а.
Но още в неделя ще се върна.
Н- о-е в н-д-л- щ- с- в-р-а-
----------------------------
Но още в неделя ще се върна. 0 N- osh--e - ne-el-a -h--- -e-vyrn-.No oshche v nedelya shche se vyrna.N- o-h-h- v n-d-l-a s-c-e s- v-r-a------------------------------------No oshche v nedelya shche se vyrna.
Дъще-- ---г-------- - --че?
Дъщеря ти голяма ли е вече?
Д-щ-р- т- г-л-м- л- е в-ч-?
---------------------------
Дъщеря ти голяма ли е вече? 0 Dy-hch-ry--ti-gol-am- l--y--veche?Dyshcherya ti golyama li ye veche?D-s-c-e-y- t- g-l-a-a l- y- v-c-e-----------------------------------Dyshcherya ti golyama li ye veche?
Н---тя е -д------с-д-мн-йсе-.
Не, тя е едва на седемнайсет.
Н-, т- е е-в- н- с-д-м-а-с-т-
-----------------------------
Не, тя е едва на седемнайсет. 0 Ne- -ya-y- ye--a -a se----a--et.Ne, tya ye yedva na sedemnayset.N-, t-a y- y-d-a n- s-d-m-a-s-t---------------------------------Ne, tya ye yedva na sedemnayset.
Но----е-им---ри--е-.
Но вече има приятел.
Н- в-ч- и-а п-и-т-л-
--------------------
Но вече има приятел. 0 N- -ech--im-------t--.No veche ima priyatel.N- v-c-e i-a p-i-a-e-.----------------------No veche ima priyatel.
Na celom svete nájdeme milióny kníh.
Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme.
Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí.
Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa.
Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení.
Každá doba má svoje knihy.
Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité.
Nikto ich ale nemôže prečítať všetky.
Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať.
Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta.
Potom môžeme analyzovať ich obsah.
Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení.
Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov.
Možno tak určiť význam jednotlivých vecí.
Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh.
Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach.
Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov.
Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes.
V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy.
Slovo
muži
napríklad stratilo istý význam.
Používa sa dnes menej často ako predtým.
Naopak slovo
ženy
používame oveľa častejšie.
Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme.
V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo
ice cream
(zmrzlina).
Neskôr boli moderné slová
pizza
a
pasta
(cestoviny).
Pojem
sushi
sa stal populárny za posledných niekoľko rokov.
Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ...
Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!