Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   bg Отрицание 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [шейсет и пет]

65 [sheyset i pet]

Отрицание 2

[Otritsanie 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Ск-- -- е ---с-е-ъ-? Скъп ли е пръстенът? С-ъ- л- е п-ъ-т-н-т- -------------------- Скъп ли е пръстенът? 0
S-y- l- ----ry---n--? Skyp li ye prystenyt? S-y- l- y- p-y-t-n-t- --------------------- Skyp li ye prystenyt?
Nie, stojí len sto eur. Н-, той-ст-ув- ---о ст- -вр-. Не, той струва само сто евро. Н-, т-й с-р-в- с-м- с-о е-р-. ----------------------------- Не, той струва само сто евро. 0
N-- t-y --ruv- -a-o --o ye-r-. Ne, toy struva samo sto yevro. N-, t-y s-r-v- s-m- s-o y-v-o- ------------------------------ Ne, toy struva samo sto yevro.
Ale mám len päťdesiať. Но аз има---м--пет-ес--. Но аз има само петдесет. Н- а- и-а с-м- п-т-е-е-. ------------------------ Но аз има само петдесет. 0
N- a- ima-s-mo---t---et. No az ima samo petdeset. N- a- i-a s-m- p-t-e-e-. ------------------------ No az ima samo petdeset.
Si už hotový? Г--ов - г-т-в--ли--- -е--? Готов / готова ли си вече? Г-т-в / г-т-в- л- с- в-ч-? -------------------------- Готов / готова ли си вече? 0
Go----/ --t-v- li s---e---? Gotov / gotova li si veche? G-t-v / g-t-v- l- s- v-c-e- --------------------------- Gotov / gotova li si veche?
Nie, ešte nie. Не- ощ- не. Не, още не. Н-, о-е н-. ----------- Не, още не. 0
Ne--os-che ne. Ne, oshche ne. N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
Ale hneď budem hotový. Н---й сег--съм --т-- -----ов-. Но ей сега съм готов / готова. Н- е- с-г- с-м г-т-в / г-т-в-. ------------------------------ Но ей сега съм готов / готова. 0
N--yey-seg--sy- gotov --got--a. No yey sega sym gotov / gotova. N- y-y s-g- s-m g-t-v / g-t-v-. ------------------------------- No yey sega sym gotov / gotova.
Chcel by si ešte polievku? Ис---------е с-п-? Искаш ли още супа? И-к-ш л- о-е с-п-? ------------------ Искаш ли още супа? 0
Is--s- li-o--c-- s-pa? Iskash li oshche supa? I-k-s- l- o-h-h- s-p-? ---------------------- Iskash li oshche supa?
Nie, už nechcem. Н-- н----к-- -----е. Не, не искам повече. Н-, н- и-к-м п-в-ч-. -------------------- Не, не искам повече. 0
Ne,--e iska--p---c-e. Ne, ne iskam poveche. N-, n- i-k-m p-v-c-e- --------------------- Ne, ne iskam poveche.
Ale ešte jednu zmrzlinu. Н---скам--щ- ед-н-сл-до-е-. Но искам още един сладолед. Н- и-к-м о-е е-и- с-а-о-е-. --------------------------- Но искам още един сладолед. 0
N--iskam o--c-- y-di- ---dol--. No iskam oshche yedin sladoled. N- i-k-m o-h-h- y-d-n s-a-o-e-. ------------------------------- No iskam oshche yedin sladoled.
Bývaš tu už dlho? О---вн- л--ж----ш-т-к? Отдавна ли живееш тук? О-д-в-а л- ж-в-е- т-к- ---------------------- Отдавна ли живееш тук? 0
O--avna-li -h-ve--- --k? Otdavna li zhiveesh tuk? O-d-v-a l- z-i-e-s- t-k- ------------------------ Otdavna li zhiveesh tuk?
Nie, len jeden mesiac. Н-,-едва -- ед-н-м---ц. Не, едва от един месец. Н-, е-в- о- е-и- м-с-ц- ----------------------- Не, едва от един месец. 0
Ne--y---a -t-ye--- -e---s. Ne, yedva ot yedin mesets. N-, y-d-a o- y-d-n m-s-t-. -------------------------- Ne, yedva ot yedin mesets.
Ale poznám už veľa ľudí. Н- веч- -о--ав---м--г--х-ра. Но вече познавам много хора. Н- в-ч- п-з-а-а- м-о-о х-р-. ---------------------------- Но вече познавам много хора. 0
No--ech---oznav-- mn-go-k-or-. No veche poznavam mnogo khora. N- v-c-e p-z-a-a- m-o-o k-o-a- ------------------------------ No veche poznavam mnogo khora.
Ideš zajtra domov? Ще п-т---ш л- ---е з----ъ-и? Ще пътуваш ли утре за вкъщи? Щ- п-т-в-ш л- у-р- з- в-ъ-и- ---------------------------- Ще пътуваш ли утре за вкъщи? 0
S-che-p-t-vas---i--tr--z--vk---c--? Shche pytuvash li utre za vkyshchi? S-c-e p-t-v-s- l- u-r- z- v-y-h-h-? ----------------------------------- Shche pytuvash li utre za vkyshchi?
Nie, až cez víkend. Не- ч-к-- -р-я-на --дми-а--. Не, чак в края на седмицата. Н-, ч-к в к-а- н- с-д-и-а-а- ---------------------------- Не, чак в края на седмицата. 0
Ne- ---k---kr-y--n---e----s-t-. Ne, chak v kraya na sedmitsata. N-, c-a- v k-a-a n- s-d-i-s-t-. ------------------------------- Ne, chak v kraya na sedmitsata.
Ale vrátim sa už v nedeľu. Н---ще-в--едел--щ---- ----а. Но още в неделя ще се върна. Н- о-е в н-д-л- щ- с- в-р-а- ---------------------------- Но още в неделя ще се върна. 0
N- osh--e - ne-el-a -h--- -e-vyrn-. No oshche v nedelya shche se vyrna. N- o-h-h- v n-d-l-a s-c-e s- v-r-a- ----------------------------------- No oshche v nedelya shche se vyrna.
Je tvoja dcéra už dospelá? Дъще-- ---г-------- - --че? Дъщеря ти голяма ли е вече? Д-щ-р- т- г-л-м- л- е в-ч-? --------------------------- Дъщеря ти голяма ли е вече? 0
Dy-hch-ry--ti-gol-am- l--y--veche? Dyshcherya ti golyama li ye veche? D-s-c-e-y- t- g-l-a-a l- y- v-c-e- ---------------------------------- Dyshcherya ti golyama li ye veche?
Nie, má iba sedemnásť. Н---тя е -д------с-д-мн-йсе-. Не, тя е едва на седемнайсет. Н-, т- е е-в- н- с-д-м-а-с-т- ----------------------------- Не, тя е едва на седемнайсет. 0
Ne- -ya-y- ye--a -a se----a--et. Ne, tya ye yedva na sedemnayset. N-, t-a y- y-d-a n- s-d-m-a-s-t- -------------------------------- Ne, tya ye yedva na sedemnayset.
Ale už má priateľa. Но----е-им---ри--е-. Но вече има приятел. Н- в-ч- и-а п-и-т-л- -------------------- Но вече има приятел. 0
N- -ech--im-------t--. No veche ima priyatel. N- v-c-e i-a p-i-a-e-. ---------------------- No veche ima priyatel.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!