Slovníček fráz

sk Zápor 2   »   kk Negation 2

65 [šesťdesiatpäť]

Zápor 2

Zápor 2

65 [алпыс бес]

65 [alpıs bes]

Negation 2

[Teriske şığarw 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Je ten prsteň drahý? Сақи-а -ым-ат---? С----- қ----- п-- С-қ-н- қ-м-а- п-? ----------------- Сақина қымбат па? 0
Saq-na qımbat p-? S----- q----- p-- S-q-n- q-m-a- p-? ----------------- Saqïna qımbat pa?
Nie, stojí len sto eur. Жо-- -- -е-әрі -үз -у-о ---ад-. Ж--- о- н----- ж-- е--- т------ Ж-қ- о- н-б-р- ж-з е-р- т-р-д-. ------------------------------- Жоқ, ол небәрі жүз еуро тұрады. 0
J--- ol n--ä-- j-z-e-ro tura-ı. J--- o- n----- j-- e--- t------ J-q- o- n-b-r- j-z e-r- t-r-d-. ------------------------------- Joq, ol nebäri jüz ewro turadı.
Ale mám len päťdesiať. Бі-а- менде тек-е-у ---- -ар. Б---- м---- т-- е-- ғ--- б--- Б-р-қ м-н-е т-к е-у ғ-н- б-р- ----------------------------- Бірақ менде тек елу ғана бар. 0
Bi-a-----de t----lw--an---a-. B---- m---- t-- e-- ğ--- b--- B-r-q m-n-e t-k e-w ğ-n- b-r- ----------------------------- Biraq mende tek elw ğana bar.
Si už hotový? С-- --йы--ың --? С-- д------- б-- С-н д-й-н-ы- б-? ---------------- Сен дайынсың ба? 0
Se- ---ıns-ñ --? S-- d------- b-- S-n d-y-n-ı- b-? ---------------- Sen dayınsıñ ba?
Nie, ešte nie. Жо-,-ә-і д--ы----еспі-. Ж--- ә-- д---- е------- Ж-қ- ә-і д-й-н е-е-п-н- ----------------------- Жоқ, әлі дайын емеспін. 0
Joq,--li-dayı- e--s---. J--- ä-- d---- e------- J-q- ä-i d-y-n e-e-p-n- ----------------------- Joq, äli dayın emespin.
Ale hneď budem hotový. Б-рақ---зір-д-й-н бо--м. Б---- қ---- д---- б----- Б-р-қ қ-з-р д-й-н б-л-м- ------------------------ Бірақ қазір дайын болам. 0
B-r-q--az-r -a--n -----. B---- q---- d---- b----- B-r-q q-z-r d-y-n b-l-m- ------------------------ Biraq qazir dayın bolam.
Chcel by si ešte polievku? Т-ғ--------ш---ң--е? Т--- к--- і----- б-- Т-ғ- к-ж- і-е-і- б-? -------------------- Тағы көже ішесің бе? 0
Ta---köje--ş---- --? T--- k--- i----- b-- T-ğ- k-j- i-e-i- b-? -------------------- Tağı köje işesiñ be?
Nie, už nechcem. Ж--,---к-м-к-л--йд-. Ж--- і---- к-------- Ж-қ- і-к-м к-л-е-д-. -------------------- Жоқ, ішкім келмейді. 0
Jo-- -şk----elme--i. J--- i---- k-------- J-q- i-k-m k-l-e-d-. -------------------- Joq, işkim kelmeydi.
Ale ešte jednu zmrzlinu. Бі-а- т-ғы бі- -а----дақ жейм-н. Б---- т--- б-- б-------- ж------ Б-р-қ т-ғ- б-р б-л-ұ-д-қ ж-й-і-. -------------------------------- Бірақ тағы бір балмұздақ жеймін. 0
Bir-q -a---bir-b-l---da- je-min. B---- t--- b-- b-------- j------ B-r-q t-ğ- b-r b-l-u-d-q j-y-i-. -------------------------------- Biraq tağı bir balmuzdaq jeymin.
Bývaš tu už dlho? Сен----да -ө-т-н-б--і-тұ----ң -а? С-- м---- к----- б--- т------ б-- С-н м-н-а к-п-е- б-р- т-р-с-ң б-? --------------------------------- Сен мұнда көптен бері тұрасың ба? 0
S-n mu--a k----- -eri----a-ıñ -a? S-- m---- k----- b--- t------ b-- S-n m-n-a k-p-e- b-r- t-r-s-ñ b-? --------------------------------- Sen munda köpten beri turasıñ ba?
Nie, len jeden mesiac. Ж-қ---і--ай-ғ--- -о-ды. Ж--- б-- а- ғ--- б----- Ж-қ- б-р а- ғ-н- б-л-ы- ----------------------- Жоқ, бір ай ғана болды. 0
J-q- bi---- -a----o-d-. J--- b-- a- ğ--- b----- J-q- b-r a- ğ-n- b-l-ı- ----------------------- Joq, bir ay ğana boldı.
Ale poznám už veľa ľudí. Бір-------а--мды та-и--н. Б---- к-- а----- т------- Б-р-қ к-п а-а-д- т-н-м-н- ------------------------- Бірақ көп адамды танимын. 0
Bi--q--ö--a-am-ı-t--ïmın. B---- k-- a----- t------- B-r-q k-p a-a-d- t-n-m-n- ------------------------- Biraq köp adamdı tanïmın.
Ideš zajtra domov? Е-т-ң-ү--е--а-ас-ң -а? Е---- ү--- б------ б-- Е-т-ң ү-г- б-р-с-ң б-? ---------------------- Ертең үйге барасың ба? 0
E-t-ñ üy-e-----s---b-? E---- ü--- b------ b-- E-t-ñ ü-g- b-r-s-ñ b-? ---------------------- Erteñ üyge barasıñ ba?
Nie, až cez víkend. Ж-қ, демалы- к--дері-ғ-на. Ж--- д------ к------ ғ---- Ж-қ- д-м-л-с к-н-е-і ғ-н-. -------------------------- Жоқ, демалыс күндері ғана. 0
J----d-m-----k--der- ğa--. J--- d------ k------ ğ---- J-q- d-m-l-s k-n-e-i ğ-n-. -------------------------- Joq, demalıs künderi ğana.
Ale vrátim sa už v nedeľu. Б--ақ ж-кс-нбіде-қайт-п-ке-емі-. Б---- ж--------- қ----- к------- Б-р-қ ж-к-е-б-д- қ-й-ы- к-л-м-н- -------------------------------- Бірақ жексенбіде қайтып келемін. 0
B-r-------e--ide -aytıp--el---n. B---- j--------- q----- k------- B-r-q j-k-e-b-d- q-y-ı- k-l-m-n- -------------------------------- Biraq jeksenbide qaytıp kelemin.
Je tvoja dcéra už dospelá? С-нің-қ-зы- б-й-е-і- ----ы-ма? С---- қ---- б------- қ---- м-- С-н-ң қ-з-ң б-й-е-і- қ-л-ы м-? ------------------------------ Сенің қызың бойжетіп қалды ма? 0
Se--ñ -ı-ıñ-b--je--- q--d- ma? S---- q---- b------- q---- m-- S-n-ñ q-z-ñ b-y-e-i- q-l-ı m-? ------------------------------ Seniñ qızıñ boyjetip qaldı ma?
Nie, má iba sedemnásť. Ж-қ,--л -е--рі о--ж--і--. Ж--- о- н----- о- ж------ Ж-қ- о- н-б-р- о- ж-т-д-. ------------------------- Жоқ, ол небәрі он жетіде. 0
J-q,-o- --bäri-on -et-d-. J--- o- n----- o- j------ J-q- o- n-b-r- o- j-t-d-. ------------------------- Joq, ol nebäri on jetide.
Ale už má priateľa. Б-р-- -----д-с---ар. Б---- о--- д--- б--- Б-р-қ о-ы- д-с- б-р- -------------------- Бірақ оның досы бар. 0
B-r-q-o--- -os- --r. B---- o--- d--- b--- B-r-q o-ı- d-s- b-r- -------------------- Biraq onıñ dosı bar.

Čo nám slová hovoria

Na celom svete nájdeme milióny kníh. Koľko ich bolo doteraz napísaných, presne nevieme. Knihy pritom obsahujú mnoho vedomostí. Keby ste ich všetky prečítali, vedeli by ste o živote naozaj veľa. Pretože knihy nám ukazujú, ako sa náš svet mení. Každá doba má svoje knihy. Možno z nich vyčítať, čo je pre ľudí dôležité. Nikto ich ale nemôže prečítať všetky. Moderná technika nám ale pomáha knihy analyzovať. Pomocou digitalizácie môžeme knihy ukladať ako dáta. Potom môžeme analyzovať ich obsah. Jazykovedci tak môžu zistiť, ako sa náš jazyk mení. Ešte zaujímavejšie je však spočítať početnosť jednotlivých slov. Možno tak určiť význam jednotlivých vecí. Vedci preštudovali viac ako 5 miliónov kníh. Knihy boli napísané v posledných piatich storočiach. Celkovo bolo analyzovaných 500 miliárd slov. Frekvencia jednotlivých slov nám ukazuje, ako žili ľudia v minulosti, a ako žijeme dnes. V našom jazyku sa odrážajú naše myšlienky a trendy. Slovo muži napríklad stratilo istý význam. Používa sa dnes menej často ako predtým. Naopak slovo ženy používame oveľa častejšie. Skúmaním slov možno tiež určiť, čo radi jeme. V päťdesiatych rokoch sa často používalo slovo ice cream (zmrzlina). Neskôr boli moderné slová pizza a pasta (cestoviny). Pojem sushi sa stal populárny za posledných niekoľko rokov. Pre všetkých priaznivcov jazyka tu máme dobrú správu ... Každý rok sa v našom jazyku objavia nové slová!