Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   ca Al restaurant 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [trenta-dos]

Al restaurant 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. U-a p---i- de pat--es f---i--s-a------t---. U-- p----- d- p------ f------- a-- q------- U-a p-r-i- d- p-t-t-s f-e-i-e- a-b q-e-x-p- ------------------------------------------- Una porció de patates fregides amb quetxup. 0
A dvakrát s majonézou. I-du-s am-----one--. I d--- a-- m-------- I d-e- a-b m-i-n-s-. -------------------- I dues amb maionesa. 0
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. I t-es sal-it-es -o--a-e- --- -----ssa. I t--- s-------- t------- a-- m-------- I t-e- s-l-i-x-s t-r-a-e- a-b m-s-a-s-. --------------------------------------- I tres salsitxes torrades amb mostassa. 0
Akú máte zeleninu? Qu-nes v--dur-s t-n--? Q----- v------- t----- Q-i-e- v-r-u-e- t-n-u- ---------------------- Quines verdures teniu? 0
Máte fazuľu? Que--e--- ---get-s - -es---? Q-- t---- m------- / f------ Q-e t-n-u m-n-e-e- / f-s-l-? ---------------------------- Que teniu mongetes / fesols? 0
Máte karfiol? Que--e-----ol-fl--? Q-- t---- c-------- Q-e t-n-u c-l-f-o-? ------------------- Que teniu coliflor? 0
Rád /-a jem kukuricu. M’-gra-- el--lat--e-m-ro. M------- e- b--- d- m---- M-a-r-d- e- b-a- d- m-r-. ------------------------- M’agrada el blat de moro. 0
Rád /-a jem uhorky. M-agrada e- cogo-br-. M------- e- c-------- M-a-r-d- e- c-g-m-r-. --------------------- M’agrada el cogombre. 0
Rád /-a jem paradajky. M----a--n ------m----t-. M-------- e-- t--------- M-a-r-d-n e-s t-m-q-e-s- ------------------------ M’agraden els tomàquets. 0
Aj Vy máte radi pór? T-m-- l--a--a-a e- -orro? T---- l- a----- e- p----- T-m-é l- a-r-d- e- p-r-o- ------------------------- També li agrada el porro? 0
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? També-l- ---a----a-xucr-t? T---- l- a----- l- x------ T-m-é l- a-r-d- l- x-c-u-? -------------------------- També li agrada la xucrut? 0
Aj Vy máte radi šošovicu? T-m---l--------n le---l--t-l-e-? T---- l- a------ l-- l---------- T-m-é l- a-r-d-n l-s l-e-t-l-e-? -------------------------------- També li agraden les llentilles? 0
Máš tiež rád mrkvu? També--’ag-ade- -es p----nagues? T---- t-------- l-- p----------- T-m-é t-a-r-d-n l-s p-s-a-a-u-s- -------------------------------- També t’agraden les pastanagues? 0
Máš tiež rád brokolicu? T-mbé t--gra-a -l ---q-i-? T---- t------- e- b------- T-m-é t-a-r-d- e- b-ò-u-l- -------------------------- També t’agrada el bròquil? 0
Máš tiež rád papriku? T--bé t-agra-a-el-pe--ot? T---- t------- e- p------ T-m-é t-a-r-d- e- p-b-o-? ------------------------- També t’agrada el pebrot? 0
Nemám rád (rada) cibuľu. N- m-ag-a---l--ceb-. N- m------- l- c---- N- m-a-r-d- l- c-b-. -------------------- No m’agrada la ceba. 0
Nemám rád /-a olivy. No -’ag-a-en--es --iv-s. N- m-------- l-- o------ N- m-a-r-d-n l-s o-i-e-. ------------------------ No m’agraden les olives. 0
Nemám rád /-a huby. N- m--gr---n-----b---t-. N- m-------- e-- b------ N- m-a-r-d-n e-s b-l-t-. ------------------------ No m’agraden els bolets. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!