Slovníček fráz

sk V taxíku   »   ca Al taxi

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [trenta-vuit]

Al taxi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Si u----au--e----t tru--r u- taxi? S- u- p---- e- p-- t----- u- t---- S- u- p-a-, e- p-t t-u-a- u- t-x-? ---------------------------------- Si us plau, em pot trucar un taxi? 0
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Qu-nt--os-a ---s----’---a--ó-d--tren? Q---- c---- f--- a l-------- d- t---- Q-a-t c-s-a f-n- a l-e-t-c-ó d- t-e-? ------------------------------------- Quant costa fins a l’estació de tren? 0
Koľko to stojí na letisko? Q--nt--o--a f------l’ae--po-t? Q---- c---- f--- a l---------- Q-a-t c-s-a f-n- a l-a-r-p-r-? ------------------------------ Quant costa fins a l’aeroport? 0
Rovno, prosím. To-----t, si-us p---. T-- d---- s- u- p---- T-t d-e-, s- u- p-a-. --------------------- Tot dret, si us plau. 0
Prosím, tu doprava. A l----eta, -i--s p-au. A l- d----- s- u- p---- A l- d-e-a- s- u- p-a-. ----------------------- A la dreta, si us plau. 0
Prosím, tam na rohu doľava. P--ng----a -rim-r--- ------e--a a -a --n--na--,--i u- -la-. P------ l- p------ a l--------- a l- c--------- s- u- p---- P-e-g-i l- p-i-e-a a l-e-q-e-r- a l- c-n-o-a-a- s- u- p-a-. ----------------------------------------------------------- Prengui la primera a l’esquerra a la cantonada, si us plau. 0
Ponáhľam sa. Ti----r--s-. T--- p------ T-n- p-e-s-. ------------ Tinc pressa. 0
Mám čas. Tinc -em--. T--- t----- T-n- t-m-s- ----------- Tinc temps. 0
Jazdite prosím pomalšie. V--i --s a-po--- --c- -- us-plau. V--- m-- a p-- a p--- s- u- p---- V-g- m-s a p-c a p-c- s- u- p-a-. --------------------------------- Vagi més a poc a poc, si us plau. 0
Zastavte prosím. Aturi’--aq-í--si -- pl--. A------ a---- s- u- p---- A-u-i-s a-u-, s- u- p-a-. ------------------------- Aturi’s aquí, si us plau. 0
Počkajte prosím chvíľu. Es--r---- m--e--,-si-u- ----. E----- u- m------ s- u- p---- E-p-r- u- m-m-n-, s- u- p-a-. ----------------------------- Esperi un moment, si us plau. 0
Hneď som späť. J---orn- ----egui-a. J- t---- d- s------- J- t-r-o d- s-g-i-a- -------------------- Ja torno de seguida. 0
Dajte mi prosím účet. D----m -n-r-b----si -s pl-u. D----- u- r----- s- u- p---- D-n-’- u- r-b-t- s- u- p-a-. ---------------------------- Doni’m un rebut, si us plau. 0
Nemám drobné. N--t-n- --n--. N- t--- c----- N- t-n- c-n-i- -------------- No tinc canvi. 0
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Va -é,-g--rd- -------i. V- b-- g----- e- c----- V- b-, g-a-d- e- c-n-i- ----------------------- Va bé, guardi el canvi. 0
Zavezte ma na túto adresu. Por-i-m - -q-e-ta-adreça. P------ a a------ a------ P-r-i-m a a-u-s-a a-r-ç-. ------------------------- Porti’m a aquesta adreça. 0
Zavezte ma k hotelu. Por-i-- - a---st --te-. P------ a a----- h----- P-r-i-m a a-u-s- h-t-l- ----------------------- Porti’m a aquest hotel. 0
Zavezte ma na pláž. Po-t-’- - la p--t--. P------ a l- p------ P-r-i-m a l- p-a-j-. -------------------- Porti’m a la platja. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?