Slovníček fráz

sk Mesiace   »   be Месяцы

11 [jedenásť]

Mesiace

Mesiace

11 [адзінаццаць]

11 [adzіnatstsats’]

Месяцы

Mesyatsy

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
január студз--ь с_______ с-у-з-н- -------- студзень 0
s-ud--n’ s_______ s-u-z-n- -------- studzen’
február люты л___ л-т- ---- люты 0
lyuty l____ l-u-y ----- lyuty
marec сак-в-к с______ с-к-в-к ------- сакавік 0
sa-a-іk s______ s-k-v-k ------- sakavіk
apríl кра-ав-к к_______ к-а-а-і- -------- красавік 0
k----vіk k_______ k-a-a-і- -------- krasavіk
máj май м__ м-й --- май 0
may m__ m-y --- may
jún ч--ве-ь ч______ ч-р-е-ь ------- чэрвень 0
c--rv--’ c_______ c-e-v-n- -------- cherven’
To je šesť mesiacov. Г--а - шэ--ь -е-я-аў. Г___ – ш____ м_______ Г-т- – ш-с-ь м-с-ц-ў- --------------------- Гэта – шэсць месяцаў. 0
Ge---– sh---s- m-s--t--u. G___ – s______ m_________ G-t- – s-e-t-’ m-s-a-s-u- ------------------------- Geta – shests’ mesyatsau.
Január, február, marec, студ--н-,--ю-ы, сак-в--, с________ л____ с_______ с-у-з-н-, л-т-, с-к-в-к- ------------------------ студзень, люты, сакавік, 0
s--dz---, ly-t-----k-vіk, s________ l_____ s_______ s-u-z-n-, l-u-y- s-k-v-k- ------------------------- studzen’, lyuty, sakavіk,
apríl, máj a jún. крас-ві---м---і-ч----нь. к________ м__ і ч_______ к-а-а-і-, м-й і ч-р-е-ь- ------------------------ красавік, май і чэрвень. 0
k---av-k- ma--- c-e--e-’. k________ m__ і c________ k-a-a-і-, m-y і c-e-v-n-. ------------------------- krasavіk, may і cherven’.
júl лі---ь л_____ л-п-н- ------ ліпень 0
lіpen’ l_____ l-p-n- ------ lіpen’
august жн--ень ж______ ж-і-е-ь ------- жнівень 0
z-nі-en’ z_______ z-n-v-n- -------- zhnіven’
september вер-с-нь в_______ в-р-с-н- -------- верасень 0
ver-s-n’ v_______ v-r-s-n- -------- verasen’
október к----ы--ік к_________ к-с-р-ч-і- ---------- кастрычнік 0
k--------іk k__________ k-s-r-c-n-k ----------- kastrychnіk
november ліс---ад л_______ л-с-а-а- -------- лістапад 0
l-s-ap-d l_______ l-s-a-a- -------- lіstapad
december сн-жань с______ с-е-а-ь ------- снежань 0
s-ezhan’ s_______ s-e-h-n- -------- snezhan’
To je tiež šesť mesiacov. Гэт--– т-кс--а----ць--ес-ц--. Г___ – т______ ш____ м_______ Г-т- – т-к-а-а ш-с-ь м-с-ц-ў- ----------------------------- Гэта – таксама шэсць месяцаў. 0
G-ta ---a-sa-a s-es-s’-mesy--s--. G___ – t______ s______ m_________ G-t- – t-k-a-a s-e-t-’ m-s-a-s-u- --------------------------------- Geta – taksama shests’ mesyatsau.
Júl, august, september, лі-ен-, ж-ів---- -ера-е--, л______ ж_______ в________ л-п-н-, ж-і-е-ь- в-р-с-н-, -------------------------- ліпень, жнівень, верасень, 0
lіp---,-zhnіven-, v-ra-e--, l______ z________ v________ l-p-n-, z-n-v-n-, v-r-s-n-, --------------------------- lіpen’, zhnіven’, verasen’,
október, november a december. к-стр-чн-к,--і-т---------еж-нь. к__________ л_______ і с_______ к-с-р-ч-і-, л-с-а-а- і с-е-а-ь- ------------------------------- кастрычнік, лістапад і снежань. 0
kas---c-n----l-st---- -------an’. k___________ l_______ і s________ k-s-r-c-n-k- l-s-a-a- і s-e-h-n-. --------------------------------- kastrychnіk, lіstapad і snezhan’.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Latinčina, živý jazyk?

V súčasnosti je najdôležitejším svetovým jazykom angličtina. Učí sa na celom svete a je úradným jazykom v mnohých krajinách. Predtým mala túto funkciu latinčina. Latinčinou pôvodne hovorili Latinovia. Boli to obyvatelia Latia, ktorého centrum bol Rím. S expanziou Rímskej ríše sa rozšíril aj tento jazyk. V antike bola latinčina materinským jazykom mnohých národov. Žili v Európe, Severnej Amerike a Prednej Ázii. Hovorená latinčina sa ale od klasickej latinčiny líšila. Bola nazývaná hovorovou, vulgárnou latinčinou. Na územiach ovládnutých Rímom existovalo mnoho dialektov. Z dialektov sa potom v stredoveku vyvinuli národné jazyky. Jazyky pochádzajúce z latinčiny sa nazývajú románske. Patrí k nim taliančina, španielčina či portugalčina. Základy v latinčine majú ale aj francúzština a rumunčina. Latina však nevymrela. Až do 19. storočia bola dôležitým obchodným jazykom. A dodnes zostala jazykom vzdelancov. Pre vedu je latinčina dôležitá i dnes. Veľa pojmov je totiž latinského pôvodu. Aj na školách sa latinčina stále učí ako cudzí jazyk. Znalosť latinčiny sa často vyžaduje na vysokých školách. Latinčina teda rozhodne nie je mŕtva, aj keď sa už nepoužíva pri rozprávaní. Dokonca latinčina už niekoľko rokov zažíva comeback. Počet ľudí, ktorí sa chcú učiť po latinsky, opäť stúpa. Ešte stále je kľúčom k jazyku a kultúre mnohých krajín. Takže naberte odvahu a naučte sa latinsky! Audaces fortuna adiuvat , odvážnym šťastie praje!