Slovníček fráz

sk Na cestách   »   be У дарозе

37 [tridsaťsedem]

Na cestách

Na cestách

37 [трыццаць сем]

37 [trytstsats’ sem]

У дарозе

[U daroze]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Jazdí na motorke. Ё- -д-е--а---т----л-. Ён едзе на матацыкле. Ё- е-з- н- м-т-ц-к-е- --------------------- Ён едзе на матацыкле. 0
En y---e n--mat--sykl-. En yedze na matatsykle. E- y-d-e n- m-t-t-y-l-. ----------------------- En yedze na matatsykle.
Jazdí na bicykli. Ён-е-зе--- в---сі--д--. Ён едзе на веласіпедзе. Ё- е-з- н- в-л-с-п-д-е- ----------------------- Ён едзе на веласіпедзе. 0
E- ----- ---v--as-p-d--. En yedze na velasіpedze. E- y-d-e n- v-l-s-p-d-e- ------------------------ En yedze na velasіpedze.
Ide pešo. Ё- і----п-х----. Ён ідзе пехатой. Ё- і-з- п-х-т-й- ---------------- Ён ідзе пехатой. 0
E- ---- p-khatoy. En іdze pekhatoy. E- і-z- p-k-a-o-. ----------------- En іdze pekhatoy.
Ide loďou. Ён --ы-е--- --р----. Ён плыве на караблі. Ё- п-ы-е н- к-р-б-і- -------------------- Ён плыве на караблі. 0
En p-yve-n- -------. En plyve na karablі. E- p-y-e n- k-r-b-і- -------------------- En plyve na karablі.
Ide člnom. Ё--пл-в- н-----цы. Ён плыве на лодцы. Ё- п-ы-е н- л-д-ы- ------------------ Ён плыве на лодцы. 0
En ply-e--a--o-tsy. En plyve na lodtsy. E- p-y-e n- l-d-s-. ------------------- En plyve na lodtsy.
Pláva. Ён --ы-е. Ён плыве. Ё- п-ы-е- --------- Ён плыве. 0
E- pl-ve. En plyve. E- p-y-e- --------- En plyve.
Je to tu nebezpečné? Т-- н---с-ечна? Тут небяспечна? Т-т н-б-с-е-н-? --------------- Тут небяспечна? 0
Tu- n---as-ec--a? Tut nebyaspechna? T-t n-b-a-p-c-n-? ----------------- Tut nebyaspechna?
Je nebezpečné stopovať sám? Ц--н-бя---ч---ехац- аўта--о--м--дн---? Ці небяспечна ехаць аўтастопам аднаму? Ц- н-б-с-е-н- е-а-ь а-т-с-о-а- а-н-м-? -------------------------------------- Ці небяспечна ехаць аўтастопам аднаму? 0
T-----b--s------ ------s- auta-to-a----n-mu? Tsі nebyaspechna yekhats’ autastopam adnamu? T-і n-b-a-p-c-n- y-k-a-s- a-t-s-o-a- a-n-m-? -------------------------------------------- Tsі nebyaspechna yekhats’ autastopam adnamu?
Je nebezpečné prechádzať sa v noci? Ц--н-бя---ч-- г------ўнач-? Ці небяспечна гуляць ўначы? Ц- н-б-с-е-н- г-л-ц- ў-а-ы- --------------------------- Ці небяспечна гуляць ўначы? 0
T----eb-as--ch-- ---yat---u---h-? Tsі nebyaspechna gulyats’ unachy? T-і n-b-a-p-c-n- g-l-a-s- u-a-h-? --------------------------------- Tsі nebyaspechna gulyats’ unachy?
Zablúdili sme. Мы-за--алі н- т-ды. Мы заехалі не туды. М- з-е-а-і н- т-д-. ------------------- Мы заехалі не туды. 0
M--z----a------t---. My zaekhalі ne tudy. M- z-e-h-l- n- t-d-. -------------------- My zaekhalі ne tudy.
Sme na nesprávnej ceste. Мы на н-п---і-ь-ым -лях-. Мы на няправільным шляху. М- н- н-п-а-і-ь-ы- ш-я-у- ------------------------- Мы на няправільным шляху. 0
M--na---a---vіl’n-m -hlya-h-. My na nyapravіl’nym shlyakhu. M- n- n-a-r-v-l-n-m s-l-a-h-. ----------------------------- My na nyapravіl’nym shlyakhu.
Musíme sa obrátiť. Нам--рэба ----р---а---назад. Нам трэба паварочваць назад. Н-м т-э-а п-в-р-ч-а-ь н-з-д- ---------------------------- Нам трэба паварочваць назад. 0
Nam tre-- p--aroch-at-’-naz--. Nam treba pavarochvats’ nazad. N-m t-e-a p-v-r-c-v-t-’ n-z-d- ------------------------------ Nam treba pavarochvats’ nazad.
Kde sa tu dá zaparkovať? Д-е т-------а--ры-арка--ц-а? Дзе тут можна прыпаркавацца? Д-е т-т м-ж-а п-ы-а-к-в-ц-а- ---------------------------- Дзе тут можна прыпаркавацца? 0
Dze-tut-m-z-na--r-pa--av--st-a? Dze tut mozhna pryparkavatstsa? D-e t-t m-z-n- p-y-a-k-v-t-t-a- ------------------------------- Dze tut mozhna pryparkavatstsa?
Je tu nejaké parkovisko? Ц--ё--ь ту- -та--ка? Ці ёсць тут стаянка? Ц- ё-ц- т-т с-а-н-а- -------------------- Ці ёсць тут стаянка? 0
T-і -ost-- -ut--t----k-? Tsі yosts’ tut stayanka? T-і y-s-s- t-t s-a-a-k-? ------------------------ Tsі yosts’ tut stayanka?
Ako dlho sa tu dá parkovať? На----ькі---су-тут-м--н- -рып--к--ац-а? На колькі часу тут можна прыпаркавацца? Н- к-л-к- ч-с- т-т м-ж-а п-ы-а-к-в-ц-а- --------------------------------------- На колькі часу тут можна прыпаркавацца? 0
N---o--k--cha-u -u----z----pr-p-----a-s---? Na kol’kі chasu tut mozhna pryparkavatstsa? N- k-l-k- c-a-u t-t m-z-n- p-y-a-k-v-t-t-a- ------------------------------------------- Na kol’kі chasu tut mozhna pryparkavatstsa?
Lyžujete? В- кат--цес--н- л-жах? Вы катаецеся на лыжах? В- к-т-е-е-я н- л-ж-х- ---------------------- Вы катаецеся на лыжах? 0
Vy k---ets-sya -a -------? Vy kataetsesya na lyzhakh? V- k-t-e-s-s-a n- l-z-a-h- -------------------------- Vy kataetsesya na lyzhakh?
Idete lyžiarskym vlekom hore? Вы-ед-------в--х н- па-’--ні-- д-я л--н-каў? Вы едзеце наверх на пад’ёмніку для лыжнікаў? В- е-з-ц- н-в-р- н- п-д-ё-н-к- д-я л-ж-і-а-? -------------------------------------------- Вы едзеце наверх на пад’ёмніку для лыжнікаў? 0
Vy---d--t-e--a-erk--na -ad-emn-ku---ya -yzh-----? Vy yedzetse naverkh na pad’emnіku dlya lyzhnіkau? V- y-d-e-s- n-v-r-h n- p-d-e-n-k- d-y- l-z-n-k-u- ------------------------------------------------- Vy yedzetse naverkh na pad’emnіku dlya lyzhnіkau?
Dajú sa tu požičať lyže? Ці мо--а т---у---ь лы-ы--а----а-? Ці можна тут узяць лыжы напракат? Ц- м-ж-а т-т у-я-ь л-ж- н-п-а-а-? --------------------------------- Ці можна тут узяць лыжы напракат? 0
T-- --z-n---u- uzya--’-lyz----ap-ak-t? Tsі mozhna tut uzyats’ lyzhy naprakat? T-і m-z-n- t-t u-y-t-’ l-z-y n-p-a-a-? -------------------------------------- Tsі mozhna tut uzyats’ lyzhy naprakat?

Samovrava

Keď niekto hovorí sám so sebou, je to pre tých, čo počúvajú, väčšinou komické. Pritom samovravu praktizujú pravidelne všetci ľudia. Psychológovia odhadujú, že sa to týka viac ako 95 percent dospelých. Deti hovoria samy so sebou pri hraní takmer vždy. Samovrava je teda úplne normálny jav. Ide pritom len o zvláštnu formu komunikácie. A viesť samovravu má občas aj svoje výhody! Rozprávaním si urovnávame myšlienky. Samovrava je okamih, v ktorom sa presadzuje náš vnútorný hlas. Možno teda povedať, že nahlas premýšľame. Samovravou často trpia najmä roztržití ľudia. Určitá oblasť ich mozgu je menej aktívna. Preto sú menej organizovaní. Samovrava im pomáha konať plánovite. Samovrava nám môže tiež pomôcť pri rozhodovaní. Je tiež veľmi dobrou metódou na odbúranie stresu. Samovrava podporuje koncentráciu a zvyšuje schopnosť výkonu. Keďže niečo vysloviť trvá dlhšie, než len myslieť. Pri hovorení si lepšie triedime myšlienky. Ťažšie testy zvládneme lepšie, ak pri nich premýšľame nahlas. Potvrdili to rôzne pokusy. Samovravou si tiež dodávame odvahu. I mnohí športovci hovoria sami so sebou, aby sa motivovali. Bohužiaľ so sebou hovoríme väčšinou v negatívnych situáciách. Preto by sme sa mali pokúsiť formulovať všetko pozitívne. A často by sme mali opakovať, čo si prajeme. Hovorením tak môžeme pozitívne ovplyvniť svoje konanie. Bude to fungovať bohužiaľ len vtedy, ak zostaneme realistami!