Slovníček fráz

sk Šport   »   be Спорт

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [сорак дзевяць]

49 [sorak dzevyats’]

Спорт

[Sport]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Športuješ? Ты--ай-ае----сп-рт-м? Т- з-------- с------- Т- з-й-а-ш-я с-о-т-м- --------------------- Ты займаешся спортам? 0
Ty-z--m-esh--a sp---am? T- z---------- s------- T- z-y-a-s-s-a s-o-t-m- ----------------------- Ty zaymaeshsya sportam?
Áno, musím sa hýbať. Та-,-- -а-ін-н-- -аві--- -у-а---. Т--- я п------ / п------ р------- Т-к- я п-в-н-н / п-в-н-а р-х-ц-а- --------------------------------- Так, я павінен / павінна рухацца. 0
Tak,-y--pav--e----p----na ru-h------. T--- y- p------ / p------ r---------- T-k- y- p-v-n-n / p-v-n-a r-k-a-s-s-. ------------------------------------- Tak, ya pavіnen / pavіnna rukhatstsa.
Chodím do športového klubu. Я ---жу ў-с-ар--ўн-е-та--р--тва. Я х---- ў с--------- т---------- Я х-д-у ў с-а-т-ў-а- т-в-р-с-в-. -------------------------------- Я хаджу ў спартыўнае таварыства. 0
Y----ad--- --sp--tyun-e tav-ryst--. Y- k------ u s--------- t---------- Y- k-a-z-u u s-a-t-u-a- t-v-r-s-v-. ----------------------------------- Ya khadzhu u spartyunae tavarystva.
Hráme futbal. М--гул-ем-у -----л. М- г----- у ф------ М- г-л-е- у ф-т-о-. ------------------- Мы гуляем у футбол. 0
My-g-ly-y----------l. M- g------- u f------ M- g-l-a-e- u f-t-o-. --------------------- My gulyayem u futbol.
Niekedy plávame. Ча-ам-мы-пл---ем. Ч---- м- п------- Ч-с-м м- п-а-а-м- ----------------- Часам мы плаваем. 0
Chas----y p-----m. C----- m- p------- C-a-a- m- p-a-a-m- ------------------ Chasam my plavaem.
Alebo sa bicyklujeme. А---м---з--і---- ---ас--е--х. А-- м- е----- н- в----------- А-о м- е-д-і- н- в-л-с-п-д-х- ----------------------------- Або мы ездзім на веласiпедах. 0
A-o--- ye---іm na--e-a----dak-. A-- m- y------ n- v------------ A-o m- y-z-z-m n- v-l-s-p-d-k-. ------------------------------- Abo my yezdzіm na velasipedakh.
V našom meste máme futbalový štadión. У н-шым г-рад-- -----футб--ь-- ста---н. У н---- г------ ё--- ф-------- с------- У н-ш-м г-р-д-е ё-ц- ф-т-о-ь-ы с-а-ы-н- --------------------------------------- У нашым горадзе ёсць футбольны стадыён. 0
U---sh-m -or-dz- --sts’-fu---l’ny -t-dye-. U n----- g------ y----- f-------- s------- U n-s-y- g-r-d-e y-s-s- f-t-o-’-y s-a-y-n- ------------------------------------------ U nashym goradze yosts’ futbol’ny stadyen.
Máme tu aj plaváreň so saunou. Т--са-а---ць-б-се-н-- саун-й. Т------ ё--- б----- з с------ Т-к-а-а ё-ц- б-с-й- з с-у-а-. ----------------------------- Таксама ёсць басейн з саунай. 0
T-ks--a-yos--’----e-n---sau-ay. T------ y----- b----- z s------ T-k-a-a y-s-s- b-s-y- z s-u-a-. ------------------------------- Taksama yosts’ baseyn z saunay.
Máme aj golfové ihrisko. А---кса-а ------ляц-ў-а-дл---у-ь-і ----л-ф. А т------ ё--- п------- д-- г----- ў г----- А т-к-а-а ё-ц- п-я-о-к- д-я г-л-н- ў г-л-ф- ------------------------------------------- А таксама ёсць пляцоўка для гульні ў гольф. 0
A--ak--ma-yos------ya-s--k- d----gu-’nі - ----f. A t------ y----- p--------- d--- g----- u g----- A t-k-a-a y-s-s- p-y-t-o-k- d-y- g-l-n- u g-l-f- ------------------------------------------------ A taksama yosts’ plyatsouka dlya gul’nі u gol’f.
Čo dávajú v televízii? Што---зе п- тэл--і----? Ш-- і--- п- т---------- Ш-о і-з- п- т-л-в-з-р-? ----------------------- Што ідзе па тэлевізары? 0
S--o --ze -- tele--za--? S--- і--- p- t---------- S-t- і-z- p- t-l-v-z-r-? ------------------------ Shto іdze pa televіzary?
Práve dávajú futbal. Ц-п-р --зе -у------ы --тч. Ц---- і--- ф-------- м---- Ц-п-р і-з- ф-т-о-ь-ы м-т-. -------------------------- Цяпер ідзе футбольны матч. 0
Tsyap---іd-- -ut-o-’-y ma-c-. T------ і--- f-------- m----- T-y-p-r і-z- f-t-o-’-y m-t-h- ----------------------------- Tsyaper іdze futbol’ny match.
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. Ня--цкая -а-анд--гу-я- с-п-аць-----ійс-ай. Н------- к------ г---- с------ а---------- Н-м-ц-а- к-м-н-а г-л-е с-п-а-ь а-г-і-с-а-. ------------------------------------------ Нямецкая каманда гуляе супраць англійскай. 0
Nya-ets--ya-ka-a-da---ly--e---pr-ts’--n---y-k--. N---------- k------ g------ s------- a---------- N-a-e-s-a-a k-m-n-a g-l-a-e s-p-a-s- a-g-і-s-a-. ------------------------------------------------ Nyametskaya kamanda gulyaye suprats’ anglіyskay.
Kto vyhráva? Х-о-выйгра-? Х-- в------- Х-о в-й-р-е- ------------ Хто выйграе? 0
Khto--y-grae? K--- v------- K-t- v-y-r-e- ------------- Khto vyygrae?
Netuším. Я н- -е-аю. Я н- в----- Я н- в-д-ю- ----------- Я не ведаю. 0
Y- n---ed-y-. Y- n- v------ Y- n- v-d-y-. ------------- Ya ne vedayu.
V tomto momente je to nerozhodne. На-да-з-н- м-мант-ні--я. Н- д------ м----- н----- Н- д-д-е-ы м-м-н- н-ч-я- ------------------------ На дадзены момант нічыя. 0
N- --d-e-y------t-n-c--y-. N- d------ m----- n------- N- d-d-e-y m-m-n- n-c-y-a- -------------------------- Na dadzeny momant nіchyya.
Rozhodca je z Belgicka. Ар-і-р------ь--і. А----- з Б------- А-б-т- з Б-л-г-і- ----------------- Арбітр з Бельгіі. 0
A-bіtr - B-l’-іі. A----- z B------- A-b-t- z B-l-g-і- ----------------- Arbіtr z Bel’gіі.
Teraz sa kope jedenástka. Зар-з-буд----дзін--ц----етро-- -д--. З---- б---- а----------------- ў---- З-р-з б-д-е а-з-н-ц-а-і-е-р-в- ў-а-. ------------------------------------ Зараз будзе адзінаццаціметровы ўдар. 0
Za--z-b-d---adz----st-at-і-e-r-vy---a-. Z---- b---- a-------------------- u---- Z-r-z b-d-e a-z-n-t-t-a-s-m-t-o-y u-a-. --------------------------------------- Zaraz budze adzіnatstsatsіmetrovy udar.
Gól! Jedna nula! Го---Адзін-н-л-! Г--- А---------- Г-л- А-з-н-н-л-! ---------------- Гол! Адзін-нуль! 0
Gol- Ad--n----’! G--- A---------- G-l- A-z-n-n-l-! ---------------- Gol! Adzіn-nul’!

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...