Slovníček fráz

sk V taxíku   »   be У таксi

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [трыццаць восем]

38 [trytstsats’ vosem]

У таксi

[U taksi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. В--л-ч--, ---і -а--а,--а---. В-------- к--- л----- т----- В-к-і-ц-, к-л- л-с-а- т-к-i- ---------------------------- Выклічце, калі ласка, таксi. 0
Vy-l-chts-,--a-------a--ta---. V---------- k--- l----- t----- V-k-і-h-s-, k-l- l-s-a- t-k-i- ------------------------------ Vyklіchtse, kalі laska, taksi.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Кол-к-----т-е-д--х-ць-да --кзала? К----- к----- д------ д- в------- К-л-к- к-ш-у- д-е-а-ь д- в-к-а-а- --------------------------------- Колькі каштуе даехаць да вакзала? 0
Ko-’kі-k--ht-e --ek--ts--da--a---la? K----- k------ d-------- d- v------- K-l-k- k-s-t-e d-e-h-t-’ d- v-k-a-a- ------------------------------------ Kol’kі kashtue daekhats’ da vakzala?
Koľko to stojí na letisko? К--ь-і--------д--х--ь -а аэр-порт-? К----- к----- д------ д- а--------- К-л-к- к-ш-у- д-е-а-ь д- а-р-п-р-а- ----------------------------------- Колькі каштуе даехаць да аэрапорта? 0
K-l--і --sht-- dae-h-t-’ -- ae-a-orta? K----- k------ d-------- d- a--------- K-l-k- k-s-t-e d-e-h-t-’ d- a-r-p-r-a- -------------------------------------- Kol’kі kashtue daekhats’ da aeraporta?
Rovno, prosím. К-лі---с-а--наў-ро--. К--- л----- н-------- К-л- л-с-а- н-ў-р-с-. --------------------- Калі ласка, наўпрост. 0
Kalі-las-a--na---os-. K--- l----- n-------- K-l- l-s-a- n-u-r-s-. --------------------- Kalі laska, nauprost.
Prosím, tu doprava. Калі ---ка- --т н-п-а--. К--- л----- т-- н------- К-л- л-с-а- т-т н-п-а-а- ------------------------ Калі ласка, тут направа. 0
Ka-і l---a- tu- --pr-v-. K--- l----- t-- n------- K-l- l-s-a- t-t n-p-a-a- ------------------------ Kalі laska, tut naprava.
Prosím, tam na rohu doľava. К--і----к-,-т-м на-раг--на-е-а. К--- л----- т-- н- р--- н------ К-л- л-с-а- т-м н- р-г- н-л-в-. ------------------------------- Калі ласка, там на рагу налева. 0
K--і-la---- --m n- --g--n---va. K--- l----- t-- n- r--- n------ K-l- l-s-a- t-m n- r-g- n-l-v-. ------------------------------- Kalі laska, tam na ragu naleva.
Ponáhľam sa. Я-спя---ся. Я с-------- Я с-я-а-с-. ----------- Я спяшаюся. 0
Y---p-a-ha---ya. Y- s------------ Y- s-y-s-a-u-y-. ---------------- Ya spyashayusya.
Mám čas. У -я-- ---- --с. У м--- ё--- ч--- У м-н- ё-ц- ч-с- ---------------- У мяне ёсць час. 0
U mya-e -osts- cha-. U m---- y----- c---- U m-a-e y-s-s- c-a-. -------------------- U myane yosts’ chas.
Jazdite prosím pomalšie. Калі ла-к-, е-з-ц- -аволь-е-. К--- л----- е----- п--------- К-л- л-с-а- е-з-ц- п-в-л-н-й- ----------------------------- Калі ласка, едзьце павольней. 0
K-l- -a--a- y-dz--s--pa-ol’n-y. K--- l----- y------- p--------- K-l- l-s-a- y-d-’-s- p-v-l-n-y- ------------------------------- Kalі laska, yedz’tse pavol’ney.
Zastavte prosím. Калі --ск-----ы---е---т. К--- л----- с------ т--- К-л- л-с-а- с-ы-і-е т-т- ------------------------ Калі ласка, спыніце тут. 0
Kalі l----, -p-n-ts--tu-. K--- l----- s------- t--- K-l- l-s-a- s-y-і-s- t-t- ------------------------- Kalі laska, spynіtse tut.
Počkajte prosím chvíľu. Пача--йце хві---к-,-к-лі-лас-а. П-------- х-------- к--- л----- П-ч-к-й-е х-і-і-к-, к-л- л-с-а- ------------------------------- Пачакайце хвілінку, калі ласка. 0
P--ha-a-tse----іlіnku- k--і l-sk-. P---------- k--------- k--- l----- P-c-a-a-t-e k-v-l-n-u- k-l- l-s-a- ---------------------------------- Pachakaytse khvіlіnku, kalі laska.
Hneď som späť. Я-х-тка -я--ус-. Я х---- в------- Я х-т-а в-р-у-я- ---------------- Я хутка вярнуся. 0
Ya-k-ut-a v--r-us-a. Y- k----- v--------- Y- k-u-k- v-a-n-s-a- -------------------- Ya khutka vyarnusya.
Dajte mi prosím účet. Д-йце-мне--ка-і-ла-ка, ------цыю. Д---- м--- к--- л----- к--------- Д-й-е м-е- к-л- л-с-а- к-і-а-ц-ю- --------------------------------- Дайце мне, калі ласка, квітанцыю. 0
D-y-s------ k--і---s----kvіtan-s---. D----- m--- k--- l----- k----------- D-y-s- m-e- k-l- l-s-a- k-і-a-t-y-u- ------------------------------------ Daytse mne, kalі laska, kvіtantsyyu.
Nemám drobné. У-мя-е-н-ма-др---зі. У м--- н--- д------- У м-н- н-м- д-о-я-і- -------------------- У мяне няма дробязі. 0
U--y--- ny----d---ya--. U m---- n---- d-------- U m-a-e n-a-a d-o-y-z-. ----------------------- U myane nyama drobyazі.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Ус----р-аль----р-шту--а--ньц- -аб-. У-- н--------- р---- п------- с---- У-ё н-р-а-ь-а- р-ш-у п-к-н-ц- с-б-. ----------------------------------- Усё нармальна, рэшту пакіньце сабе. 0
Use -ar-al’--- r-shtu pa--n’-se -a--. U-- n--------- r----- p-------- s---- U-e n-r-a-’-a- r-s-t- p-k-n-t-e s-b-. ------------------------------------- Use narmal’na, reshtu pakіn’tse sabe.
Zavezte ma na túto adresu. А------е ---е,-к-лі-л-с-а,--а ----м-адрасе. А------- м---- к--- л----- п- г---- а------ А-в-з-ц- м-н-, к-л- л-с-а- п- г-т-м а-р-с-. ------------------------------------------- Адвязіце мяне, калі ласка, па гэтым адрасе. 0
Advya--t---m-an-, k--і ---k-- -- -et----d-a--. A--------- m----- k--- l----- p- g---- a------ A-v-a-і-s- m-a-e- k-l- l-s-a- p- g-t-m a-r-s-. ---------------------------------------------- Advyazіtse myane, kalі laska, pa getym adrase.
Zavezte ma k hotelu. А---зі------е, к-л- л-с--, д---а-й-г--ці-і--. А------- м---- к--- л----- д- м--- г--------- А-в-з-ц- м-н-, к-л- л-с-а- д- м-ё- г-с-і-і-ы- --------------------------------------------- Адвязіце мяне, калі ласка, да маёй гасцініцы. 0
A-v-a-іt-- -y---- k----l---a---a ma-y g--tsіnі-sy. A--------- m----- k--- l----- d- m--- g----------- A-v-a-і-s- m-a-e- k-l- l-s-a- d- m-e- g-s-s-n-t-y- -------------------------------------------------- Advyazіtse myane, kalі laska, da maey gastsіnіtsy.
Zavezte ma na pláž. Ад--з--------, к-л------а,-на----ж. А------- м---- к--- л----- н- п---- А-в-з-ц- м-н-, к-л- л-с-а- н- п-я-. ----------------------------------- Адвязіце мяне, калі ласка, на пляж. 0
A--y--і--e--y-ne, kalі l-s-a, na--l--z-. A--------- m----- k--- l----- n- p------ A-v-a-і-s- m-a-e- k-l- l-s-a- n- p-y-z-. ---------------------------------------- Advyazіtse myane, kalі laska, na plyazh.

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?