Slovníček fráz

sk V prírode   »   be На прыродзе

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [дваццаць шэсць]

26 [dvatstsats’ shests’]

На прыродзе

[Na pryrodze]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? Т- б---ш---м в--у? Т- б---- т-- в---- Т- б-ч-ш т-м в-ж-? ------------------ Ты бачыш там вежу? 0
T--b-c-y-h---- ve---? T- b------ t-- v----- T- b-c-y-h t-m v-z-u- --------------------- Ty bachysh tam vezhu?
Vidíš tamten vrch? Ты-ба-ы- --м ----? Т- б---- т-- г---- Т- б-ч-ш т-м г-р-? ------------------ Ты бачыш там гару? 0
T--b-chys- -am -ar-? T- b------ t-- g---- T- b-c-y-h t-m g-r-? -------------------- Ty bachysh tam garu?
Vidíš tamtú dedinu? Т- бачы- т------к-? Т- б---- т-- в----- Т- б-ч-ш т-м в-с-у- ------------------- Ты бачыш там вёску? 0
T--b-----h t-m-ve---? T- b------ t-- v----- T- b-c-y-h t-m v-s-u- --------------------- Ty bachysh tam vesku?
Vidíš tamtú rieku? Ты ба-----а--р--у? Т- б---- т-- р---- Т- б-ч-ш т-м р-к-? ------------------ Ты бачыш там раку? 0
T- bac--s----m-raku? T- b------ t-- r---- T- b-c-y-h t-m r-k-? -------------------- Ty bachysh tam raku?
Vidíš tamten most? Т----чыш-----мо-т? Т- б---- т-- м---- Т- б-ч-ш т-м м-с-? ------------------ Ты бачыш там мост? 0
Ty ba--y-- ta--m-st? T- b------ t-- m---- T- b-c-y-h t-m m-s-? -------------------- Ty bachysh tam most?
Vidíš tamto jazero? Т- --ч-ш-т-- --зер-? Т- б---- т-- в------ Т- б-ч-ш т-м в-з-р-? -------------------- Ты бачыш там возера? 0
Ty --chy---tam v--e-a? T- b------ t-- v------ T- b-c-y-h t-m v-z-r-? ---------------------- Ty bachysh tam vozera?
Tamten vták sa mi páči. М-е п----а-ц---тая-птушк-. М-- п--------- т-- п------ М-е п-д-б-е-ц- т-я п-у-к-. -------------------------- Мне падабаецца тая птушка. 0
Mne pa--bae-st-a -a-a ptu-hk-. M-- p----------- t--- p------- M-e p-d-b-e-s-s- t-y- p-u-h-a- ------------------------------ Mne padabaetstsa taya ptushka.
Tamten strom sa mi páči. М-- п--абаецца-т-е--р-в-. М-- п--------- т-- д----- М-е п-д-б-е-ц- т-е д-э-а- ------------------------- Мне падабаецца тое дрэва. 0
M-e --d-bae-st-- -oe -re-a. M-- p----------- t-- d----- M-e p-d-b-e-s-s- t-e d-e-a- --------------------------- Mne padabaetstsa toe dreva.
Tamten kameň sa mi páči. Мне-па-аб-е--- гэт--к---н-. М-- п--------- г--- к------ М-е п-д-б-е-ц- г-т- к-м-н-. --------------------------- Мне падабаецца гэты камень. 0
M-----daba---tsa g--y---m-n’. M-- p----------- g--- k------ M-e p-d-b-e-s-s- g-t- k-m-n-. ----------------------------- Mne padabaetstsa gety kamen’.
Tamten park sa mi páči. Мн--па--б-ец---то- па-к. М-- п--------- т-- п---- М-е п-д-б-е-ц- т-й п-р-. ------------------------ Мне падабаецца той парк. 0
Mn---a-ab-et-ts- ----p--k. M-- p----------- t-- p---- M-e p-d-b-e-s-s- t-y p-r-. -------------------------- Mne padabaetstsa toy park.
Tamtá záhrada sa mi páči. М-е -а---ае--- то---а-. М-- п--------- т-- с--- М-е п-д-б-е-ц- т-й с-д- ----------------------- Мне падабаецца той сад. 0
M-e -ad-b--ts-s- to- s-d. M-- p----------- t-- s--- M-e p-d-b-e-s-s- t-y s-d- ------------------------- Mne padabaetstsa toy sad.
Tamten kvet sa mi páči. М-- па----е-ц- -этая ----ка. М-- п--------- г---- к------ М-е п-д-б-е-ц- г-т-я к-е-к-. ---------------------------- Мне падабаецца гэтая кветка. 0
Mne -ada-a---ts---e-a-- -ve-k-. M-- p----------- g----- k------ M-e p-d-b-e-s-s- g-t-y- k-e-k-. ------------------------------- Mne padabaetstsa getaya kvetka.
Páči sa mi to. П-----м---г--а---ла. П-------- г--- м---- П---о-м-, г-т- м-л-. -------------------- Па-мойму, гэта міла. 0
Pa--oymu- ge-- --l-. P-------- g--- m---- P---o-m-, g-t- m-l-. -------------------- Pa-moymu, geta mіla.
Je to zaujímavé. М-е--да-ц-а--эта ціка---. М-- з------ г--- ц------- М-е з-а-ц-а г-т- ц-к-в-м- ------------------------- Мне здаецца гэта цікавым. 0
Mne----e---s- get--t---av--. M-- z-------- g--- t-------- M-e z-a-t-t-a g-t- t-і-a-y-. ---------------------------- Mne zdaetstsa geta tsіkavym.
Je to nádherné. Па----му,-гэта ---о---. П-------- г--- ц------- П---о-м-, г-т- ц-д-ў-а- ----------------------- Па-мойму, гэта цудоўна. 0
P---o--u--g-t--ts-d--na. P-------- g--- t-------- P---o-m-, g-t- t-u-o-n-. ------------------------ Pa-moymu, geta tsudouna.
Je to škaredé. Я-д----- г-та-б---к-. Я д----- г--- б------ Я д-м-ю- г-т- б-ы-к-. --------------------- Я думаю, гэта брыдка. 0
Ya-d--a-u, ------r--ka. Y- d------ g--- b------ Y- d-m-y-, g-t- b-y-k-. ----------------------- Ya dumayu, geta brydka.
Je to nudné. Я---а--д----эт-----ным. Я з------- г--- н------ Я з-а-о-ж- г-т- н-д-ы-. ----------------------- Я знаходжу гэта нудным. 0
Y- -n-k-o-z---ge---nu----. Y- z--------- g--- n------ Y- z-a-h-d-h- g-t- n-d-y-. -------------------------- Ya znakhodzhu geta nudnym.
Je to hrozné. Па----му- ---а ------а. П-------- г--- ж------- П---о-м-, г-т- ж-х-і-а- ----------------------- Па-мойму, гэта жахліва. 0
Pa-----u, ge-a -h----і-a. P-------- g--- z--------- P---o-m-, g-t- z-a-h-і-a- ------------------------- Pa-moymu, geta zhakhlіva.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!