Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   be У рэстаране 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [трыццаць два]

32 [trytstsats’ dva]

У рэстаране 4

[U restarane 4]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Ад-у --льбу -ры з--етчупа-. А--- б----- ф-- з к-------- А-н- б-л-б- ф-ы з к-т-у-а-. --------------------------- Адну бульбу фры з кетчупам. 0
Ad-- b--’-u--------e--h-p-m. A--- b----- f-- z k--------- A-n- b-l-b- f-y z k-t-h-p-m- ---------------------------- Adnu bul’bu fry z ketchupam.
A dvakrát s majonézou. І ---- --рцы----ян-з-. І д--- п----- м------- І д-в- п-р-ы- м-я-э-у- ---------------------- І дзве порцыі маянэзу. 0
І----e-p----yі-m----e-u. І d--- p------ m-------- І d-v- p-r-s-і m-y-n-z-. ------------------------ І dzve portsyі mayanezu.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. І тры -о-ц----ма--н-- -а-б-сы з--а-чы-а-. І т-- п----- с------- к------ з г-------- І т-ы п-р-ы- с-а-а-а- к-ў-а-ы з г-р-ы-а-. ----------------------------------------- І тры порцыі смажанай каўбасы з гарчыцай. 0
І -r- ----s-і s---han-y-kaub-s--z---r-h--s--. І t-- p------ s-------- k------ z g---------- І t-y p-r-s-і s-a-h-n-y k-u-a-y z g-r-h-t-a-. --------------------------------------------- І try portsyі smazhanay kaubasy z garchytsay.
Akú máte zeleninu? Я-ая-ў В-- -сць -ародні-а? Я--- ў В-- ё--- г--------- Я-а- ў В-с ё-ц- г-р-д-і-а- -------------------------- Якая ў Вас ёсць гародніна? 0
Y-ka-- - Vas-yo-t-’ g-----іn-? Y----- u V-- y----- g--------- Y-k-y- u V-s y-s-s- g-r-d-і-a- ------------------------------ Yakaya u Vas yosts’ garodnіna?
Máte fazuľu? У-В-- ёс---б-бы? У В-- ё--- б---- У В-с ё-ц- б-б-? ---------------- У Вас ёсць бабы? 0
U Va- yosts- bab-? U V-- y----- b---- U V-s y-s-s- b-b-? ------------------ U Vas yosts’ baby?
Máte karfiol? У------сц- --я--с-ая к--ус--? У В-- ё--- к-------- к------- У В-с ё-ц- к-я-і-т-я к-п-с-а- ----------------------------- У Вас ёсць квяцістая капуста? 0
U Vas-y---s- k-ya-s--t--- k------? U V-- y----- k----------- k------- U V-s y-s-s- k-y-t-і-t-y- k-p-s-a- ---------------------------------- U Vas yosts’ kvyatsіstaya kapusta?
Rád /-a jem kukuricu. Мн- -адаб-е--а кукуруза. М-- п--------- к-------- М-е п-д-б-е-ц- к-к-р-з-. ------------------------ Мне падабаецца кукуруза. 0
Mne p-d--a--s-sa kuku-u-a. M-- p----------- k-------- M-e p-d-b-e-s-s- k-k-r-z-. -------------------------- Mne padabaetstsa kukuruza.
Rád /-a jem uhorky. М-е---д-ба--ца-гу---. М-- п--------- г----- М-е п-д-б-ю-ц- г-р-і- --------------------- Мне падабаюцца гуркі. 0
Mn- p-da---ut---a--u--і. M-- p------------ g----- M-e p-d-b-y-t-t-a g-r-і- ------------------------ Mne padabayutstsa gurkі.
Rád /-a jem paradajky. Мн- па----ю-ц----м-д--ы. М-- п--------- п-------- М-е п-д-б-ю-ц- п-м-д-р-. ------------------------ Мне падабаюцца памідоры. 0
Mn------b--utstsa--a-і---y. M-- p------------ p-------- M-e p-d-b-y-t-t-a p-m-d-r-. --------------------------- Mne padabayutstsa pamіdory.
Aj Vy máte radi pór? Ва--т-кс--а---да----ца----у---п-рэ-? В-- т------ п--------- ц------------ В-м т-к-а-а п-д-б-е-ц- ц-б-л---а-э-? ------------------------------------ Вам таксама падабаецца цыбуля-парэй? 0
Vam tak-ama -----a-t-tsa--sy-ulya--arey? V-- t------ p----------- t-------------- V-m t-k-a-a p-d-b-e-s-s- t-y-u-y---a-e-? ---------------------------------------- Vam taksama padabaetstsa tsybulya-parey?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Вам-т-к-ам--падаба---а-к-слая -а-у-т-? В-- т------ п--------- к----- к------- В-м т-к-а-а п-д-б-е-ц- к-с-а- к-п-с-а- -------------------------------------- Вам таксама падабаецца кіслая капуста? 0
Va----ksa------ab-e-s-s---іslay- ----s-a? V-- t------ p----------- k------ k------- V-m t-k-a-a p-d-b-e-s-s- k-s-a-a k-p-s-a- ----------------------------------------- Vam taksama padabaetstsa kіslaya kapusta?
Aj Vy máte radi šošovicu? В---т-к---а па---ае--а--а-а----? В-- т------ п--------- с-------- В-м т-к-а-а п-д-б-е-ц- с-ч-в-ц-? -------------------------------- Вам таксама падабаецца сачавіца? 0
V-m tak-am--p---baet-ts--sa----і--a? V-- t------ p----------- s---------- V-m t-k-a-a p-d-b-e-s-s- s-c-a-і-s-? ------------------------------------ Vam taksama padabaetstsa sachavіtsa?
Máš tiež rád mrkvu? Та--------ма пад-----ц--м----а? Т--- т------ п--------- м------ Т-б- т-к-а-а п-д-б-е-ц- м-р-в-? ------------------------------- Табе таксама падабаецца морква? 0
T--e-t-k-a--------a-t---- mo-k--? T--- t------ p----------- m------ T-b- t-k-a-a p-d-b-e-s-s- m-r-v-? --------------------------------- Tabe taksama padabaetstsa morkva?
Máš tiež rád brokolicu? Т-бе т-кс----па------ц- -р-ко--? Т--- т------ п--------- б------- Т-б- т-к-а-а п-д-б-е-ц- б-а-о-і- -------------------------------- Табе таксама падабаецца браколі? 0
T----taks-ma-p-da-ae-s--a-bra---і? T--- t------ p----------- b------- T-b- t-k-a-a p-d-b-e-s-s- b-a-o-і- ---------------------------------- Tabe taksama padabaetstsa brakolі?
Máš tiež rád papriku? Та----а--а-----да-ае--а --п--ка? Т--- т------ п--------- п------- Т-б- т-к-а-а п-д-б-е-ц- п-п-ы-а- -------------------------------- Табе таксама падабаецца папрыка? 0
Ta-e-tak---- -a-a-aets--a -apry--? T--- t------ p----------- p------- T-b- t-k-a-a p-d-b-e-s-s- p-p-y-a- ---------------------------------- Tabe taksama padabaetstsa papryka?
Nemám rád (rada) cibuľu. Я-н--люб-ю --бул-. Я н- л---- ц------ Я н- л-б-ю ц-б-л-. ------------------ Я не люблю цыбулю. 0
Ya--e-l-u--y- t-y-----. Y- n- l------ t-------- Y- n- l-u-l-u t-y-u-y-. ----------------------- Ya ne lyublyu tsybulyu.
Nemám rád /-a olivy. Я -е л---ю ал-вы. Я н- л---- а----- Я н- л-б-ю а-і-ы- ----------------- Я не люблю алівы. 0
Y---e l-ubl-u-a-і--. Y- n- l------ a----- Y- n- l-u-l-u a-і-y- -------------------- Ya ne lyublyu alіvy.
Nemám rád /-a huby. Я н- --бл-------. Я н- л---- г----- Я н- л-б-ю г-ы-ы- ----------------- Я не люблю грыбы. 0
Ya----l-ub-y- -r-b-. Y- n- l------ g----- Y- n- l-u-l-u g-y-y- -------------------- Ya ne lyublyu gryby.

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!