Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   be вялікі – маленькі

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шэсцьдзесят восем]

68 [shests’dzesyat vosem]

вялікі – маленькі

[vyalіkі – malen’kі]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
veľký a malý вя---- і м------і вялікі і маленькі 0
v------ і m----’k- vy----- і m------і vyalіkі і malen’kі v-a-і-і і m-l-n’k- ---------------’--
Slon je veľký. Сл-- в-----. Слон вялікі. 0
S--- v------. Sl-- v------. Slon vyalіkі. S-o- v-a-і-і. ------------.
Myš je malá. Мы- м--------. Мыш маленькая. 0
M--- m----’k---. My-- m---------. Mysh malen’kaya. M-s- m-l-n’k-y-. ----------’----.
tmavý a svetlý цё--- і с----ы цёмны і светлы 0
t----- і s----- ts---- і s----y tsemny і svetly t-e-n- і s-e-l- ---------------
Noc je tmavá. Но- ц-----. Ноч цёмная. 0
N--- t-------. No-- t-------. Noch tsemnaya. N-c- t-e-n-y-. -------------.
Deň je svetlý. Дз--- с-----. Дзень светлы. 0
D---’ s-----. Dz--- s-----. Dzen’ svetly. D-e-’ s-e-l-. ----’-------.
starý a mladý ст--- і м----ы стары і малады 0
s---- і m----- st--- і m----y stary і malady s-a-y і m-l-d- --------------
Náš dedko je veľmi starý. На- д------ в----- с----. Наш дзядуля вельмі стары. 0
N--- d-------- v--’m- s----. Na-- d-------- v----- s----. Nash dzyadulya vel’mі stary. N-s- d-y-d-l-a v-l’m- s-a-y. ------------------’--------.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. 70 г---- н---- ё- б-- я--- м-----. 70 гадоў назад ён быў яшчэ малады. 0
70 g---- n---- y-- b-- y------ m-----. 70 g---- n---- y-- b-- y------ m-----. 70 gadou nazad yon byu yashche malady. 70 g-d-u n-z-d y-n b-u y-s-c-e m-l-d-. 70-----------------------------------.
pekný a škaredý пр----- і б----і прыгожы і брыдкі 0
p------- і b----- pr------ і b----і prygozhy і brydkі p-y-o-h- і b-y-k- -----------------
Motýľ je pekný. Ма----- п------. Матылёк прыгожы. 0
M------ p-------. Ma----- p-------. Matylek prygozhy. M-t-l-k p-y-o-h-. ----------------.
Pavúk je škaredý. Па--- б-----. Павук брыдкі. 0
P---- b-----. Pa--- b-----. Pavuk brydkі. P-v-k b-y-k-. ------------.
tlstý a chudý то---- і х--ы тоўсты і худы 0
t----- і k---- to---- і k---y tousty і khudy t-u-t- і k-u-y --------------
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Жа----- в---- 100 к- т------. Жанчына вагою 100 кг тоўстая. 0
Z-------- v----- 100 k- t-------. Zh------- v----- 100 k- t-------. Zhanchyna vagoyu 100 kg toustaya. Z-a-c-y-a v-g-y- 100 k- t-u-t-y-. -----------------100------------.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Му----- в---- 50 к- х---. Мужчына вагою 50 кг худы. 0
M-------- v----- 50 k- k----. Mu------- v----- 50 k- k----. Muzhchyna vagoyu 50 kg khudy. M-z-c-y-a v-g-y- 50 k- k-u-y. -----------------50---------.
drahý a lacný да---- і т---ы дарагі і танны 0
d----- і t---- da---- і t---y daragі і tanny d-r-g- і t-n-y --------------
Auto je drahé. Аў-------- д-----. Аўтамабіль дарагі. 0
A--------’ d-----. Au-------- d-----. Autamabіl’ daragі. A-t-m-b-l’ d-r-g-. ---------’-------.
Noviny sú lacné. Га---- т-----. Газета танная. 0
G----- t------. Ga---- t------. Gazeta tannaya. G-z-t- t-n-a-a. --------------.

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...