Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   be Гутарка 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [дваццаць]

20 [dvatstsats’]

Гутарка 1

[Gutarka 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! С-------------л-ск-! С------- к--- л----- С-д-й-е- к-л- л-с-а- -------------------- Сядайце, калі ласка! 0
Syaday-se- kalі--a---! S--------- k--- l----- S-a-a-t-e- k-l- l-s-a- ---------------------- Syadaytse, kalі laska!
Cíťte sa ako doma! А--ув-й-е-с--е -к ---а! А-------- с--- я- д---- А-ч-в-й-е с-б- я- д-м-! ----------------------- Адчувайце сябе як дома! 0
A-ch---y--e s--b--y-k-do--! A---------- s---- y-- d---- A-c-u-a-t-e s-a-e y-k d-m-! --------------------------- Adchuvaytse syabe yak doma!
Čo si dáte na pitie? Што ж--ае-----п---? Ш-- ж------ в------ Ш-о ж-д-е-е в-п-ц-? ------------------- Што жадаеце выпіць? 0
Shto z----etse vy-і--’? S--- z-------- v------- S-t- z-a-a-t-e v-p-t-’- ----------------------- Shto zhadaetse vypіts’?
Máte rád / rada hudbu? В- -юбі-е-м-зы-у? В- л----- м------ В- л-б-ц- м-з-к-? ----------------- Вы любіце музыку? 0
V- -y-b--se -u----? V- l------- m------ V- l-u-і-s- m-z-k-? ------------------- Vy lyubіtse muzyku?
Páči sa mi klasická hudba. Мне-па---а-цца-клас-чн-- -узы--. М-- п--------- к-------- м------ М-е п-д-б-е-ц- к-а-і-н-я м-з-к-. -------------------------------- Мне падабаецца класічная музыка. 0
Mn- pa-aba-t-tsa k-a-------a -uzy--. M-- p----------- k---------- m------ M-e p-d-b-e-s-s- k-a-і-h-a-a m-z-k-. ------------------------------------ Mne padabaetstsa klasіchnaya muzyka.
Tu sú moje CD. Вось м-е --мпа-т--ыс-і. В--- м-- к------------- В-с- м-е к-м-а-т-д-с-і- ----------------------- Вось мае кампакт-дыскі. 0
V--- -ae -am-a-t-dys-і. V--- m-- k------------- V-s- m-e k-m-a-t-d-s-і- ----------------------- Vos’ mae kampakt-dyskі.
Hráte na nejaký hudobný nástroj? Вы -гр-е-е--а--к-м-неб-д-ь му---ным інс----ен--? В- i------ н- я----------- м------- і----------- В- i-р-е-е н- я-і---е-у-з- м-з-ч-ы- і-с-р-м-н-е- ------------------------------------------------ Вы iграеце на якім-небудзь музычным інструменце? 0
V------etse n- yakіm-nebudz--m--ychn-m -nstr-ment--? V- i------- n- y------------ m-------- і------------ V- i-r-e-s- n- y-k-m-n-b-d-’ m-z-c-n-m і-s-r-m-n-s-? ---------------------------------------------------- Vy igraetse na yakіm-nebudz’ muzychnym іnstrumentse?
Tu je moja gitara. В-с- -а- гі-а-а. В--- м-- г------ В-с- м-я г-т-р-. ---------------- Вось мая гітара. 0
Vo-- -a-a---tar-. V--- m--- g------ V-s- m-y- g-t-r-. ----------------- Vos’ maya gіtara.
Spievate rád / rada? Вы л-біце--пява-ь? В- л----- с------- В- л-б-ц- с-я-а-ь- ------------------ Вы любіце спяваць? 0
Vy --u-і--- --y---ts’? V- l------- s--------- V- l-u-і-s- s-y-v-t-’- ---------------------- Vy lyubіtse spyavats’?
Máte deti? У --с--сць-----і? У В-- ё--- д----- У В-с ё-ц- д-е-і- ----------------- У Вас ёсць дзеці? 0
U-Vas yo--s- d-----? U V-- y----- d------ U V-s y-s-s- d-e-s-? -------------------- U Vas yosts’ dzetsі?
Máte psa? У-В-с -с-ь са---а? У В-- ё--- с------ У В-с ё-ц- с-б-к-? ------------------ У Вас ёсць сабака? 0
U-V---yo--s’-sa---a? U V-- y----- s------ U V-s y-s-s- s-b-k-? -------------------- U Vas yosts’ sabaka?
Máte mačku? У-В-с---ц- ---? У В-- ё--- к--- У В-с ё-ц- к-т- --------------- У Вас ёсць кот? 0
U Va- ---t------? U V-- y----- k--- U V-s y-s-s- k-t- ----------------- U Vas yosts’ kot?
Tu sú moje knihy. Во-- ма--кн-ж--. В--- м-- к------ В-с- м-е к-і-к-. ---------------- Вось мае кніжкі. 0
Vo-- mae-----h--. V--- m-- k------- V-s- m-e k-і-h-і- ----------------- Vos’ mae knіzhkі.
Práve čítam túto knihu. Цяпе- я ч-т------у- --і-у. Ц---- я ч---- г---- к----- Ц-п-р я ч-т-ю г-т-ю к-і-у- -------------------------- Цяпер я чытаю гэтую кнігу. 0
T--a-er----ch---y--g-t--- ---g-. T------ y- c------ g----- k----- T-y-p-r y- c-y-a-u g-t-y- k-і-u- -------------------------------- Tsyaper ya chytayu getuyu knіgu.
Čo rád / rada čítate? Ш-- -- --б-це-ч---ць? Ш-- В- л----- ч------ Ш-о В- л-б-ц- ч-т-ц-? --------------------- Што Вы любіце чытаць? 0
Sh-o-V- lyu-і-s- chyt---’? S--- V- l------- c-------- S-t- V- l-u-і-s- c-y-a-s-? -------------------------- Shto Vy lyubіtse chytats’?
Rád / rada navštevujete koncerty? Вы-----іц--н--к---э-ты? В- х------ н- к-------- В- х-д-і-е н- к-н-э-т-? ----------------------- Вы ходзіце на канцэрты? 0
V----o--і--- -- -a-t-ert-? V- k-------- n- k--------- V- k-o-z-t-e n- k-n-s-r-y- -------------------------- Vy khodzіtse na kantserty?
Rád / rada chodievate do divadla? Вы--одз--е---тэатр? В- х------ ў т----- В- х-д-і-е ў т-а-р- ------------------- Вы ходзіце ў тэатр? 0
V- --o--іt-- --t-at-? V- k-------- u t----- V- k-o-z-t-e u t-a-r- --------------------- Vy khodzіtse u teatr?
Rád / rada chodievate do opery? В---о-з--е ў опе-у? В- х------ ў о----- В- х-д-і-е ў о-е-у- ------------------- Вы ходзіце ў оперу? 0
V- ---dzі-se u-o-e-u? V- k-------- u o----- V- k-o-z-t-e u o-e-u- --------------------- Vy khodzіtse u operu?

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!