Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   sv På restaurangen 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [trettio]

På restaurangen 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. En äpp-l--i-e- t-ck. E- ä---------- t---- E- ä-p-l-u-c-, t-c-. -------------------- En äppeljuice, tack. 0
Limonádu, prosím. En----o--d-/--äsk, -a--. E- l------ / l---- t---- E- l-m-n-d / l-s-, t-c-. ------------------------ En lemonad / läsk, tack. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. En--oma---------a--. E- t---------- t---- E- t-m-t-u-c-, t-c-. -------------------- En tomatjuice, tack. 0
Prosím si pohár červeného vína. J-g--k-----vi--------tt --a--r--- v--. J-- s----- v---- h- e-- g--- r--- v--- J-g s-u-l- v-l-a h- e-t g-a- r-t- v-n- -------------------------------------- Jag skulle vilja ha ett glas rött vin. 0
Prosím si pohár bieleho vína. J-g sk-----vil-- ha-ett -l-----tt-v-n. J-- s----- v---- h- e-- g--- v--- v--- J-g s-u-l- v-l-a h- e-t g-a- v-t- v-n- -------------------------------------- Jag skulle vilja ha ett glas vitt vin. 0
Prosím si fľašu šampanského. Jag -k-l-e -i--a -- -n -l--ka---u---r-n---v--. J-- s----- v---- h- e- f----- m---------- v--- J-g s-u-l- v-l-a h- e- f-a-k- m-u-s-r-n-e v-n- ---------------------------------------------- Jag skulle vilja ha en flaska mousserande vin. 0
Máš rád(rada) ryby? T--k-r du -m -i-k? T----- d- o- f---- T-c-e- d- o- f-s-? ------------------ Tycker du om fisk? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? T-ck-- -u -m n--k-t-? T----- d- o- n------- T-c-e- d- o- n-t-ö-t- --------------------- Tycker du om nötkött? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? Tycke- -- ---gris-ö--? T----- d- o- g-------- T-c-e- d- o- g-i-k-t-? ---------------------- Tycker du om griskött? 0
Dám si niečo bez mäsa. J-g-skull--vi--- ha-n---- ---n-k---. J-- s----- v---- h- n---- u--- k---- J-g s-u-l- v-l-a h- n-g-t u-a- k-t-. ------------------------------------ Jag skulle vilja ha något utan kött. 0
Dám si zeleninovú misu. J-- skull- -i-ja-ha-e----ö-s--s--l--i-. J-- s----- v---- h- e- g--------------- J-g s-u-l- v-l-a h- e- g-ö-s-k-t-l-r-k- --------------------------------------- Jag skulle vilja ha en grönsakstallrik. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. Jag s-ull- -i--- ha-någo- -om i-te ta----ng --d. J-- s----- v---- h- n---- s-- i--- t-- l--- t--- J-g s-u-l- v-l-a h- n-g-t s-m i-t- t-r l-n- t-d- ------------------------------------------------ Jag skulle vilja ha något som inte tar lång tid. 0
Prosíte si to s ryžou? Vi-l-ni ha-ri------ -e-? V--- n- h- r-- t--- d--- V-l- n- h- r-s t-l- d-t- ------------------------ Vill ni ha ris till det? 0
Prosíte si to s cestovinami? Vill ---h- -udla--t-l- d--? V--- n- h- n----- t--- d--- V-l- n- h- n-d-a- t-l- d-t- --------------------------- Vill ni ha nudlar till det? 0
Prosíte si to so zemiakmi? V--l -i--- --ta-i- til---et? V--- n- h- p------ t--- d--- V-l- n- h- p-t-t-s t-l- d-t- ---------------------------- Vill ni ha potatis till det? 0
To mi nechutí. Det där tycke- ----int---m. D-- d-- t----- j-- i--- o-- D-t d-r t-c-e- j-g i-t- o-. --------------------------- Det där tycker jag inte om. 0
Jedlo je studené. Mat---ä--k---. M---- ä- k---- M-t-n ä- k-l-. -------------- Maten är kall. 0
To som si neobjednal. D-t-d-- h-------in-e-b-----l-. D-- d-- h-- j-- i--- b-------- D-t d-r h-r j-g i-t- b-s-ä-l-. ------------------------------ Det där har jag inte beställt. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !