Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   eo En la restoracio 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [tridek]

En la restoracio 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. Unu--------n, ----eta-. U-- p-------- m- p----- U-u p-m-u-o-, m- p-t-s- ----------------------- Unu pomsukon, mi petas. 0
Limonádu, prosím. U----i-on-d--,-m---et-s. U-- l--------- m- p----- U-u l-m-n-d-n- m- p-t-s- ------------------------ Unu limonadon, mi petas. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. Unu ---a-----n-----pe--s. U-- t---------- m- p----- U-u t-m-t-u-o-, m- p-t-s- ------------------------- Unu tomatsukon, mi petas. 0
Prosím si pohár červeného vína. Mi-ŝat-s------lason-d--r-ĝ- vino. M- ŝ---- u-- g----- d- r--- v---- M- ŝ-t-s u-u g-a-o- d- r-ĝ- v-n-. --------------------------------- Mi ŝatus unu glason da ruĝa vino. 0
Prosím si pohár bieleho vína. M- -at----nu-g-a-on--a bla--- vi-o. M- ŝ---- u-- g----- d- b----- v---- M- ŝ-t-s u-u g-a-o- d- b-a-k- v-n-. ----------------------------------- Mi ŝatus unu glason da blanka vino. 0
Prosím si fľašu šampanského. M--ŝ--us--nu b--elo---a -----no. M- ŝ---- u-- b------ d- ĉ------- M- ŝ-t-s u-u b-t-l-n d- ĉ-m-a-o- -------------------------------- Mi ŝatus unu botelon da ĉampano. 0
Máš rád(rada) ryby? Ĉu v- -at-s fiŝ--? Ĉ- v- ŝ---- f----- Ĉ- v- ŝ-t-s f-ŝ-n- ------------------ Ĉu vi ŝatas fiŝon? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? Ĉ- v--ŝ-ta---o-a---? Ĉ- v- ŝ---- b------- Ĉ- v- ŝ-t-s b-v-ĵ-n- -------------------- Ĉu vi ŝatas bovaĵon? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? Ĉ- -i --t-s-p-----o-? Ĉ- v- ŝ---- p-------- Ĉ- v- ŝ-t-s p-r-a-o-? --------------------- Ĉu vi ŝatas porkaĵon? 0
Dám si niečo bez mäsa. Mi--a----i-n---n----da-. M- ŝ---- i-- s---------- M- ŝ-t-s i-n s-n-i-n-a-. ------------------------ Mi ŝatus ion senviandan. 0
Dám si zeleninovú misu. Mi ŝ-tus --g-mp-a--n. M- ŝ---- l----------- M- ŝ-t-s l-g-m-l-d-n- --------------------- Mi ŝatus legompladon. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. Mi--atus i-- -----g-daŭra-ta-. M- ŝ---- i-- n---------------- M- ŝ-t-s i-n n-l-n-e-a-r-n-a-. ------------------------------ Mi ŝatus ion nelongedaŭrantan. 0
Prosíte si to s ryžou? Ĉu -i---tu---i-- -un-r--o? Ĉ- v- ŝ---- t--- k-- r---- Ĉ- v- ŝ-t-s t-o- k-n r-z-? -------------------------- Ĉu vi ŝatus tion kun rizo? 0
Prosíte si to s cestovinami? Ĉu v- ŝat-- -i-n k----ude-o-? Ĉ- v- ŝ---- t--- k-- n------- Ĉ- v- ŝ-t-s t-o- k-n n-d-l-j- ----------------------------- Ĉu vi ŝatus tion kun nudeloj? 0
Prosíte si to so zemiakmi? Ĉ- v--ŝ-----ti-- k-n t-rp---j? Ĉ- v- ŝ---- t--- k-- t-------- Ĉ- v- ŝ-t-s t-o- k-n t-r-o-o-? ------------------------------ Ĉu vi ŝatus tion kun terpomoj? 0
To mi nechutí. T-o -e---n-u--as p-r -i. T-- n- b-------- p-- m-- T-o n- b-n-u-t-s p-r m-. ------------------------ Tio ne bongustas por mi. 0
Jedlo je studené. L--m--ĝ- ---a--ma-var--. L- m---- e---- m-------- L- m-n-o e-t-s m-l-a-m-. ------------------------ La manĝo estas malvarma. 0
To som si neobjednal. T-o-----ne---n-is. T--- m- n- m------ T-o- m- n- m-n-i-. ------------------ Tion mi ne mendis. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !