Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   sq Nё restorant 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [tridhjetё]

Nё restorant 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. N-ё---ng m---e--ju--ute-. N-- l--- m----- j- l----- N-ё l-n- m-l-e- j- l-t-m- ------------------------- Njё lёng molle, ju lutem. 0
Limonádu, prosím. Njё l---na--,--- lu--m. N-- l-------- j- l----- N-ё l-m-n-t-, j- l-t-m- ----------------------- Njё limonatё, ju lutem. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. N---lё-g-d-m-tes-, j--l---m. N-- l--- d-------- j- l----- N-ё l-n- d-m-t-s-, j- l-t-m- ---------------------------- Njё lёng domatesh, ju lutem. 0
Prosím si pohár červeného vína. D- t- do-- njё go-ё---r-----kuq-. D- t- d--- n-- g--- v--- t- k---- D- t- d-j- n-ё g-t- v-r- t- k-q-. --------------------------------- Do tё doja njё gotё verё tё kuqe. 0
Prosím si pohár bieleho vína. Do tё --j- -jё-g--ё---r- t- b---h-. D- t- d--- n-- g--- v--- t- b------ D- t- d-j- n-ё g-t- v-r- t- b-r-h-. ----------------------------------- Do tё doja njё gotё verё tё bardhё. 0
Prosím si fľašu šampanského. Do-tё doja -jё-s-i-h- --a---njё. D- t- d--- n-- s----- s--------- D- t- d-j- n-ё s-i-h- s-a-p-n-ё- -------------------------------- Do tё doja njё shishe shampanjё. 0
Máš rád(rada) ryby? A----p-lqe- peshk-? A t- p----- p------ A t- p-l-e- p-s-k-? ------------------- A tё pёlqen peshku? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? A-tё---l-en--ishi-i l-p--? A t- p----- m---- i l----- A t- p-l-e- m-s-i i l-p-s- -------------------------- A tё pёlqen mishi i lopёs? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? A-t---ёlq---m--h-----err-t? A t- p----- m---- i d------ A t- p-l-e- m-s-i i d-r-i-? --------------------------- A tё pёlqen mishi i derrit? 0
Dám si niečo bez mäsa. Du--d-çka-pa-m---. D-- d---- p- m---- D-a d-ç-a p- m-s-. ------------------ Dua diçka pa mish. 0
Dám si zeleninovú misu. D-a---- pjat-nc--m- p-rime. D-- n-- p------- m- p------ D-a n-ё p-a-a-c- m- p-r-m-. --------------------------- Dua njё pjatancё me perime. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. Du------a----n-- --j---s-umё. D-- d---- q- n-- z---- s----- D-a d-ç-a q- n-k z-j-t s-u-ё- ----------------------------- Dua diçka qё nuk zgjat shumё. 0
Prosíte si to s ryžou? E-don- m- pil--? E d--- m- p----- E d-n- m- p-l-f- ---------------- E doni me pilaf? 0
Prosíte si to s cestovinami? E -o-i--e ---ar---? E d--- m- m-------- E d-n- m- m-k-r-n-? ------------------- E doni me makarona? 0
Prosíte si to so zemiakmi? E--o-i-me--a---e? E d--- m- p------ E d-n- m- p-t-t-? ----------------- E doni me patate? 0
To mi nechutí. N---mё s--jo-. N-- m- s------ N-k m- s-i-o-. -------------- Nuk mё shijon. 0
Jedlo je studené. U---im- ёs--ё i-f---t-. U------ ё---- i f------ U-h-i-i ё-h-ё i f-o-t-. ----------------------- Ushqimi ёshtё i ftohtё. 0
To som si neobjednal. Nuk - -----orosi-ur-k--ё. N-- e k-- p-------- k---- N-k e k-m p-r-s-t-r k-t-. ------------------------- Nuk e kam porositur kёtё. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !