Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   kk At the restaurant 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [отыз екі]

32 [otız eki]

At the restaurant 4

[Meyramxanada 4]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Бір-фр- -а--об-- --тчу-п--. Б-- ф-- к------- к--------- Б-р ф-и к-р-о-ы- к-т-у-п-н- --------------------------- Бір фри картобы, кетчуппен. 0
B---f---k--tob-, --t-wp-en. B-- f-- k------- k--------- B-r f-ï k-r-o-ı- k-t-w-p-n- --------------------------- Bir frï kartobı, ketçwppen.
A dvakrát s majonézou. Ек--п-р--я-ын -а-о--з-ен -ері---. Е-- п-------- м--------- б------- Е-і п-р-и-с-н м-й-н-з-е- б-р-ң-з- --------------------------------- Екі порциясын майонезбен беріңіз. 0
Ek- p-rcï-asın ma--nez------r--iz. E-- p--------- m--------- b------- E-i p-r-ï-a-ı- m-y-n-z-e- b-r-ñ-z- ---------------------------------- Eki porcïyasın mayonezben beriñiz.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. Ү- порция--у--ы--ан----ы---,-қыша-ен. Ү- п----- қ-------- ш------- қ------- Ү- п-р-и- қ-ы-ы-ғ-н ш-ж-қ-а- қ-ш-м-н- ------------------------------------- Үш порция қуырылған шұжықша, қышамен. 0
Üş-por------wır-l-an-ş-jıqş-- q-ş-men. Ü- p------ q-------- ş------- q------- Ü- p-r-ï-a q-ı-ı-ğ-n ş-j-q-a- q-ş-m-n- -------------------------------------- Üş porcïya qwırılğan şujıqşa, qışamen.
Akú máte zeleninu? К--өніст-- --н-а----рі б-р? К--------- қ----- т--- б--- К-к-н-с-і- қ-н-а- т-р- б-р- --------------------------- Көкөністің қандай түрі бар? 0
Kök--i-t-ñ---n-ay-t--- ba-? K--------- q----- t--- b--- K-k-n-s-i- q-n-a- t-r- b-r- --------------------------- Kökönistiñ qanday türi bar?
Máte fazuľu? Ү---б--ш-қ-ба----? Ү--------- б-- м-- Ү-м-б-р-а- б-р м-? ------------------ Үрмебұршақ бар ма? 0
Ü-m-b--ş---b-----? Ü--------- b-- m-- Ü-m-b-r-a- b-r m-? ------------------ Ürmeburşaq bar ma?
Máte karfiol? Гү--і -ырық---ат---- --? Г---- қ--------- б-- м-- Г-л-і қ-р-қ-а-а- б-р м-? ------------------------ Гүлді қырыққабат бар ма? 0
Gül-i --rıq-abat--ar-ma? G---- q--------- b-- m-- G-l-i q-r-q-a-a- b-r m-? ------------------------ Güldi qırıqqabat bar ma?
Rád /-a jem kukuricu. Ме-------і-і с---п --йм-н. М-- ж------- с---- ж------ М-н ж-г-р-н- с-й-п ж-й-і-. -------------------------- Мен жүгеріні сүйіп жеймін. 0
M-n-jü-er--- ---ip-je-m-n. M-- j------- s---- j------ M-n j-g-r-n- s-y-p j-y-i-. -------------------------- Men jügerini süyip jeymin.
Rád /-a jem uhorky. Мен қия-д-----і--ж-й--н. М-- қ----- с---- ж------ М-н қ-я-д- с-й-п ж-й-і-. ------------------------ Мен қиярды сүйіп жеймін. 0
M----ïy-r-ı -üyip jeym-n. M-- q------ s---- j------ M-n q-y-r-ı s-y-p j-y-i-. ------------------------- Men qïyardı süyip jeymin.
Rád /-a jem paradajky. М-н-қ-з-н---ы-с-й-- -е-м--. М-- қ-------- с---- ж------ М-н қ-з-н-қ-ы с-й-п ж-й-і-. --------------------------- Мен қызанақты сүйіп жеймін. 0
M-n qı-ana--ı--ü-ip--e-m-n. M-- q-------- s---- j------ M-n q-z-n-q-ı s-y-p j-y-i-. --------------------------- Men qızanaqtı süyip jeymin.
Aj Vy máte radi pór? С-з-- -е-көк--ия- -н-й ма? С---- д- к-- п--- ұ--- м-- С-з-е д- к-к п-я- ұ-а- м-? -------------------------- Сізге де көк пияз ұнай ма? 0
Si-ge -- --k---y-z ---y-m-? S---- d- k-- p---- u--- m-- S-z-e d- k-k p-y-z u-a- m-? --------------------------- Sizge de kök pïyaz unay ma?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Сі-ге-------тылған қ-р-ққ--а---н-й --? С---- д- а-------- қ--------- ұ--- м-- С-з-е д- а-ы-ы-ғ-н қ-р-қ-а-а- ұ-а- м-? -------------------------------------- Сізге де ашытылған қырыққабат ұнай ма? 0
S--ge--e--------a--q--ıq--b-- --ay ma? S---- d- a-------- q--------- u--- m-- S-z-e d- a-ı-ı-ğ-n q-r-q-a-a- u-a- m-? -------------------------------------- Sizge de aşıtılğan qırıqqabat unay ma?
Aj Vy máte radi šošovicu? С-зге-де-жасымық-ұн-й-м-? С---- д- ж------ ұ--- м-- С-з-е д- ж-с-м-қ ұ-а- м-? ------------------------- Сізге де жасымық ұнай ма? 0
Si--e d----sı--q ---- ma? S---- d- j------ u--- m-- S-z-e d- j-s-m-q u-a- m-? ------------------------- Sizge de jasımıq unay ma?
Máš tiež rád mrkvu? С-н-д- с------ ұ-а-асың-б-? С-- д- с------ ұ------- б-- С-н д- с-б-з-і ұ-а-а-ы- б-? --------------------------- Сен де сәбізді ұнатасың ба? 0
S-n-d---ä----- ---t---ñ --? S-- d- s------ u------- b-- S-n d- s-b-z-i u-a-a-ı- b-? --------------------------- Sen de säbizdi unatasıñ ba?
Máš tiež rád brokolicu? С---------ккол--і--н-т--ың--а? С-- д- б--------- ұ------- б-- С-н д- б-о-к-л-д- ұ-а-а-ы- б-? ------------------------------ Сен де брокколиді ұнатасың ба? 0
S-- d--brok--l-di una-a------? S-- d- b--------- u------- b-- S-n d- b-o-k-l-d- u-a-a-ı- b-? ------------------------------ Sen de brokkolïdi unatasıñ ba?
Máš tiež rád papriku? Се- -е-тәтті -----т- -н------ -а? С-- д- т---- б------ ұ------- б-- С-н д- т-т-і б-р-ш-ы ұ-а-а-ы- б-? --------------------------------- Сен де тәтті бұрышты ұнатасың ба? 0
S-n -- -ä-t-----ış-ı un----ıñ ba? S-- d- t---- b------ u------- b-- S-n d- t-t-i b-r-ş-ı u-a-a-ı- b-? --------------------------------- Sen de tätti burıştı unatasıñ ba?
Nemám rád (rada) cibuľu. М-н--и-зд---н-т--йм--. М-- п----- ұ---------- М-н п-я-д- ұ-а-п-й-ы-. ---------------------- Мен пиязды ұнатпаймын. 0
M-n pïy---ı --at--y-ın. M-- p------ u---------- M-n p-y-z-ı u-a-p-y-ı-. ----------------------- Men pïyazdı unatpaymın.
Nemám rád /-a olivy. Ме- -ә----д---н--п-й-ы-. М-- з------- ұ---------- М-н з-й-ү-д- ұ-а-п-й-ы-. ------------------------ Мен зәйтүнді ұнатпаймын. 0
M-n--äy--nd- -na-p---ın. M-- z------- u---------- M-n z-y-ü-d- u-a-p-y-ı-. ------------------------ Men zäytündi unatpaymın.
Nemám rád /-a huby. М-н-с--ырауқ-лақ-ы ----п-йм--. М-- с------------- ұ---------- М-н с-ң-р-у-ұ-а-т- ұ-а-п-й-ы-. ------------------------------ Мен саңырауқұлақты ұнатпаймын. 0
M-n s----aw-u---t- u-a--aymı-. M-- s------------- u---------- M-n s-ñ-r-w-u-a-t- u-a-p-y-ı-. ------------------------------ Men sañırawqulaqtı unatpaymın.

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!