Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   et Restoranis 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [kolmkümmend kaks]

Restoranis 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Ü-e- ----ka-t-------tš--i--. Ü--- f----------- k--------- Ü-e- f-i-k-r-u-i- k-t-u-i-a- ---------------------------- Ühed friikartulid ketšupiga. 0
A dvakrát s majonézou. Ja-k-k- -o-t-jo--t ---on-e----. J- k--- p--------- m----------- J- k-k- p-r-s-o-i- m-j-n-e-i-a- ------------------------------- Ja kaks portsjonit majoneesiga. 0
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. Ja --l------sj--it---ae----t--s-n-----. J- k--- p--------- p--------- s-------- J- k-l- p-r-s-o-i- p-a-v-r-t- s-n-p-g-. --------------------------------------- Ja kolm portsjonit praevorste sinepiga. 0
Akú máte zeleninu? Mil-is-id--öög-v--ju-te----n? M-------- k--------- t--- o-- M-l-i-e-d k-ö-i-i-j- t-i- o-? ----------------------------- Milliseid köögivilju teil on? 0
Máte fazuľu? Kas-t----on u-e? K-- t--- o- u--- K-s t-i- o- u-e- ---------------- Kas teil on ube? 0
Máte karfiol? Kas----l--n-l-l--ap----? K-- t--- o- l----------- K-s t-i- o- l-l-k-p-a-t- ------------------------ Kas teil on lillkapsast? 0
Rád /-a jem kukuricu. Ma-s-ön-h-a-m-el--a--a--i. M- s--- h-- m------ m----- M- s-ö- h-a m-e-e-a m-i-i- -------------------------- Ma söön hea meelega maisi. 0
Rád /-a jem uhorky. Ma-söö- h----e-l--- k-rk-. M- s--- h-- m------ k----- M- s-ö- h-a m-e-e-a k-r-i- -------------------------- Ma söön hea meelega kurki. 0
Rád /-a jem paradajky. M---öö- h-a m--l--- toma---d. M- s--- h-- m------ t-------- M- s-ö- h-a m-e-e-a t-m-t-i-. ----------------------------- Ma söön hea meelega tomateid. 0
Aj Vy máte radi pór? S-öte -- -eelsast- -a -i-ula-? S---- t- m-------- k- s------- S-ö-e t- m-e-s-s-i k- s-b-l-t- ------------------------------ Sööte te meelsasti ka sibulat? 0
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? S------- m-------i-k- ha-uk--sa--? S---- t- m-------- k- h----------- S-ö-e t- m-e-s-s-i k- h-p-k-p-a-t- ---------------------------------- Sööte te meelsasti ka hapukapsast? 0
Aj Vy máte radi šošovicu? S---e te---elsas-i -- -ä---i? S---- t- m-------- k- l------ S-ö-e t- m-e-s-s-i k- l-ä-s-? ----------------------------- Sööte te meelsasti ka läätsi? 0
Máš tiež rád mrkvu? Sö---s- -ee-sasti--a-porga-d-i-? S--- s- m-------- k- p---------- S-ö- s- m-e-s-s-i k- p-r-a-d-i-? -------------------------------- Sööd sa meelsasti ka porgandeid? 0
Máš tiež rád brokolicu? S----sa -e-l----- -- ---k-l-t? S--- s- m-------- k- b-------- S-ö- s- m-e-s-s-i k- b-o-o-i-? ------------------------------ Sööd sa meelsasti ka brokolit? 0
Máš tiež rád papriku? S-öd-sa--ee--a-t--------rik--? S--- s- m-------- k- p-------- S-ö- s- m-e-s-s-i k- p-p-i-a-? ------------------------------ Sööd sa meelsasti ka paprikat? 0
Nemám rád (rada) cibuľu. Mul-- e- meeld- sib-l. M---- e- m----- s----- M-l-e e- m-e-d- s-b-l- ---------------------- Mulle ei meeldi sibul. 0
Nemám rád /-a olivy. M-ll--ei me-ld- -l-i--d. M---- e- m----- o------- M-l-e e- m-e-d- o-i-v-d- ------------------------ Mulle ei meeldi oliivid. 0
Nemám rád /-a huby. Mull--ei-m-eldi see--d. M---- e- m----- s------ M-l-e e- m-e-d- s-e-e-. ----------------------- Mulle ei meeldi seened. 0

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!