Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   sr У ресторану 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [тридесет и два]

32 [trideset i dva]

У ресторану 4

U restoranu 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Ј-дан-у--п---р-т-с- ----по-. Ј_______ п______ с_ к_______ Ј-д-н-у- п-м-р-т с- к-ч-п-м- ---------------------------- Једанпут помфрит са кечапом. 0
Jeda-p-t -o--r------ke-a--m. J_______ p______ s_ k_______ J-d-n-u- p-m-r-t s- k-č-p-m- ---------------------------- Jedanput pomfrit sa kečapom.
A dvakrát s majonézou. И д-ап-т-с--а--н----. И д_____ с м_________ И д-а-у- с м-ј-н-з-м- --------------------- И двапут с мајонезом. 0
I ---p-- - -a----zo-. I d_____ s m_________ I d-a-u- s m-j-n-z-m- --------------------- I dvaput s majonezom.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. И -----т-прж--у -о-ас-ц- са сенфом. И т_____ п_____ к_______ с_ с______ И т-и-у- п-ж-н- к-б-с-ц- с- с-н-о-. ----------------------------------- И трипут пржену кобасицу са сенфом. 0
I---ip-t--r-en--kob--i-u -a---n-o-. I t_____ p_____ k_______ s_ s______ I t-i-u- p-ž-n- k-b-s-c- s- s-n-o-. ----------------------------------- I triput prženu kobasicu sa senfom.
Akú máte zeleninu? К--во ---рћ----а-е? К____ п_____ и_____ К-к-о п-в-ћ- и-а-е- ------------------- Какво поврће имате? 0
K-k----o-r-́e ----e? K____ p_____ i_____ K-k-o p-v-c-e i-a-e- -------------------- Kakvo povrće imate?
Máte fazuľu? Им-т- ли-п-су-а? И____ л_ п______ И-а-е л- п-с-љ-? ---------------- Имате ли пасуља? 0
I-a---li--a-u-j-? I____ l_ p_______ I-a-e l- p-s-l-a- ----------------- Imate li pasulja?
Máte karfiol? И-а--------р--ола? И____ л_ к________ И-а-е л- к-р-и-л-? ------------------ Имате ли карфиола? 0
Im--- ---k---io--? I____ l_ k________ I-a-e l- k-r-i-l-? ------------------ Imate li karfiola?
Rád /-a jem kukuricu. Ј-----о-је--м-ку-у--з. Ј_ р___ ј____ к_______ Ј- р-д- ј-д-м к-к-р-з- ---------------------- Ја радо једем кукуруз. 0
Ja r--o j---m k--ur-z. J_ r___ j____ k_______ J- r-d- j-d-m k-k-r-z- ---------------------- Ja rado jedem kukuruz.
Rád /-a jem uhorky. Ј--р--о---дем----ста--е. Ј_ р___ ј____ к_________ Ј- р-д- ј-д-м к-а-т-в-е- ------------------------ Ја радо једем краставце. 0
J---a----e--m-kra-----e. J_ r___ j____ k_________ J- r-d- j-d-m k-a-t-v-e- ------------------------ Ja rado jedem krastavce.
Rád /-a jem paradajky. Ј- р-д- --д-м---------. Ј_ р___ ј____ п________ Ј- р-д- ј-д-м п-р-д-ј-. ----------------------- Ја радо једем парадајз. 0
Ja-rad--j-dem p--a-a--. J_ r___ j____ p________ J- r-d- j-d-m p-r-d-j-. ----------------------- Ja rado jedem paradajz.
Aj Vy máte radi pór? Ј---т- ---- Ви -а-о -р-зи--к? Ј_____ л_ и В_ р___ п________ Ј-д-т- л- и В- р-д- п-а-и-у-? ----------------------------- Једете ли и Ви радо празилук? 0
Je-ete l- ---- -a-o -r---l--? J_____ l_ i V_ r___ p________ J-d-t- l- i V- r-d- p-a-i-u-? ----------------------------- Jedete li i Vi rado praziluk?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? Ј----- л- В- ра-- и к---ли -у-ус? Ј_____ л_ В_ р___ и к_____ к_____ Ј-д-т- л- В- р-д- и к-с-л- к-п-с- --------------------------------- Једете ли Ви радо и кисели купус? 0
Je--te--- -- rad- ----sel--k--us? J_____ l_ V_ r___ i k_____ k_____ J-d-t- l- V- r-d- i k-s-l- k-p-s- --------------------------------- Jedete li Vi rado i kiseli kupus?
Aj Vy máte radi šošovicu? Ј--ет- -- В--р--о --лећ-? Ј_____ л_ В_ р___ и л____ Ј-д-т- л- В- р-д- и л-ћ-? ------------------------- Једете ли Ви радо и лећу? 0
Je---e --------d--i-lec-u? J_____ l_ V_ r___ i l____ J-d-t- l- V- r-d- i l-c-u- -------------------------- Jedete li Vi rado i leću?
Máš tiež rád mrkvu? Једеш----и ти-ра------г-реп-? Ј____ л_ и т_ р___ ш_________ Ј-д-ш л- и т- р-д- ш-р-а-е-у- ----------------------------- Једеш ли и ти радо шаргарепу? 0
Jede---i i ti----o-š-rga---u? J____ l_ i t_ r___ š_________ J-d-š l- i t- r-d- š-r-a-e-u- ----------------------------- Jedeš li i ti rado šargarepu?
Máš tiež rád brokolicu? Ј-д-ш-л--и ти--а-о-б-о--л-? Ј____ л_ и т_ р___ б_______ Ј-д-ш л- и т- р-д- б-о-у-e- --------------------------- Једеш ли и ти радо брокулe? 0
Jed----- i -- r--- -------? J____ l_ i t_ r___ b_______ J-d-š l- i t- r-d- b-o-u-e- --------------------------- Jedeš li i ti rado brokule?
Máš tiež rád papriku? Ј-д---л- и--и -а---п---и-у? Ј____ л_ и т_ р___ п_______ Ј-д-ш л- и т- р-д- п-п-и-у- --------------------------- Једеш ли и ти радо паприку? 0
Je-eš -i---ti r--- -ap----? J____ l_ i t_ r___ p_______ J-d-š l- i t- r-d- p-p-i-u- --------------------------- Jedeš li i ti rado papriku?
Nemám rád (rada] cibuľu. Ја ---в-л-м-л-к. Ј_ н_ в____ л___ Ј- н- в-л-м л-к- ---------------- Ја не волим лук. 0
Ja--e-voli----k. J_ n_ v____ l___ J- n- v-l-m l-k- ---------------- Ja ne volim luk.
Nemám rád /-a olivy. Ј- -- в-лим--ас-и--. Ј_ н_ в____ м_______ Ј- н- в-л-м м-с-и-е- -------------------- Ја не волим маслине. 0
Ja -- ---i- --s-i--. J_ n_ v____ m_______ J- n- v-l-m m-s-i-e- -------------------- Ja ne volim masline.
Nemám rád /-a huby. Ја н----л-- гљи--. Ј_ н_ в____ г_____ Ј- н- в-л-м г-и-е- ------------------ Ја не волим гљиве. 0
Ja-n---o----------. J_ n_ v____ g______ J- n- v-l-m g-j-v-. ------------------- Ja ne volim gljive.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!