Frazlibro

eo Demandi pri la vojo   »   pl Pytanie o drogę

40 [kvardek]

Demandi pri la vojo

Demandi pri la vojo

40 [czterdzieści]

Pytanie o drogę

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto pola Ludu Pli
Pardonu min! Pr---ras-am--ana-/ -a---! Przepraszam pana / panią! P-z-p-a-z-m p-n- / p-n-ą- ------------------------- Przepraszam pana / panią! 0
Ĉu vi povas helpi min? C-y -o-e--i pa--/ p--i-pom-c? Czy może mi pan / pani pomóc? C-y m-ż- m- p-n / p-n- p-m-c- ----------------------------- Czy może mi pan / pani pomóc? 0
Kie estas bona restoracio apude? G--ie--- jest-jakaś---br-----t-u-acj-? Gdzie tu jest jakaś dobra restauracja? G-z-e t- j-s- j-k-ś d-b-a r-s-a-r-c-a- -------------------------------------- Gdzie tu jest jakaś dobra restauracja? 0
Ĉeangule iru maldekstren. P-os-ę -a -o-u----ę-i--- lewo. Proszę na rogu skręcić w lewo. P-o-z- n- r-g- s-r-c-ć w l-w-. ------------------------------ Proszę na rogu skręcić w lewo. 0
Poste iome iru rekte antaŭen. P-os-- iść kaw--e- pr-sto. Proszę iść kawałek prosto. P-o-z- i-ć k-w-ł-k p-o-t-. -------------------------- Proszę iść kawałek prosto. 0
Poste iru cent metrojn dekstren. Po--m-p----ę -ś--s---m-t--- - ----o. Potem proszę iść sto metrów w prawo. P-t-m p-o-z- i-ć s-o m-t-ó- w p-a-o- ------------------------------------ Potem proszę iść sto metrów w prawo. 0
Vi povas ankaŭ preni la buson. M--e-------p--i p-j--ha- au-------. Może pan / pani pojechać autobusem. M-ż- p-n / p-n- p-j-c-a- a-t-b-s-m- ----------------------------------- Może pan / pani pojechać autobusem. 0
Vi povas ankaŭ preni la tramon. M-ż--p-- /----- -o-e-h-ć -ramwa-e-. Może pan / pani pojechać tramwajem. M-ż- p-n / p-n- p-j-c-a- t-a-w-j-m- ----------------------------------- Może pan / pani pojechać tramwajem. 0
Vi povas ankaŭ simple sekvi min aŭte. M--e p-n /-pani-poj-ch---p- p-------a m--. Może pan / pani pojechać po prostu za mną. M-ż- p-n / p-n- p-j-c-a- p- p-o-t- z- m-ą- ------------------------------------------ Może pan / pani pojechać po prostu za mną. 0
Kiel mi atingu la futbalstadionon? J---do-rę-do st-d---- -i-k-rs--e--? Jak dotrę do stadionu piłkarskiego? J-k d-t-ę d- s-a-i-n- p-ł-a-s-i-g-? ----------------------------------- Jak dotrę do stadionu piłkarskiego? 0
Transiru la ponton! Prosz--prze--- pr--- -o--! Proszę przejść przez most! P-o-z- p-z-j-ć p-z-z m-s-! -------------------------- Proszę przejść przez most! 0
Traveturu la tunelon! P-o--ę-pr---ec-ać -u-elem! Proszę przejechać tunelem! P-o-z- p-z-j-c-a- t-n-l-m- -------------------------- Proszę przejechać tunelem! 0
Veturu ĝis la tria trafiklumo. P-osz--jec----a---o-----cich ś-iat--. Proszę jechać aż do trzecich świateł. P-o-z- j-c-a- a- d- t-z-c-c- ś-i-t-ł- ------------------------------------- Proszę jechać aż do trzecich świateł. 0
Poste turnu dekstren en la unuan straton. Pot-m ----z- sk-ę--ć-- pierws-----i-ę - p--w-. Potem proszę skręcić w pierwszą ulicę w prawo. P-t-m p-o-z- s-r-c-ć w p-e-w-z- u-i-ę w p-a-o- ---------------------------------------------- Potem proszę skręcić w pierwszą ulicę w prawo. 0
Poste veturu rekte antaŭen tra la sekvanta vojkruciĝo. P-tem---osz---echać-----to p--ez n--tęp-e sk-z---wanie. Potem proszę jechać prosto przez następne skrzyżowanie. P-t-m p-o-z- j-c-a- p-o-t- p-z-z n-s-ę-n- s-r-y-o-a-i-. ------------------------------------------------------- Potem proszę jechać prosto przez następne skrzyżowanie. 0
Pardonu min, kiel mi atingu la flughavenon? Prz--r---am,-j-- ----anę--ię-n--lo-ni---? Przepraszam, jak dostanę się na lotnisko? P-z-p-a-z-m- j-k d-s-a-ę s-ę n- l-t-i-k-? ----------------------------------------- Przepraszam, jak dostanę się na lotnisko? 0
Plej bone estas, se vi prenas la metroon. P-o--ę ------i---je-hać m-t-em. Proszę najlepiej jechać metrem. P-o-z- n-j-e-i-j j-c-a- m-t-e-. ------------------------------- Proszę najlepiej jechać metrem. 0
Simple veturu ĝis la lasta haltejo. P-o--ę j-c--ć-p---r-s--------tatn-ej s--c-i. Proszę jechać po prostu do ostatniej stacji. P-o-z- j-c-a- p- p-o-t- d- o-t-t-i-j s-a-j-. -------------------------------------------- Proszę jechać po prostu do ostatniej stacji. 0

La lingvo de la bestoj

Kiam ni volas esprimiĝi, ni uzas nian lingvon. Ankaŭ la bestoj havas sian propran lingvon. Kaj ili uzas ĝin ekzakte kiel ni homoj. Tio signifas ke ili parolas inter si por interŝanĝi informojn. Principe ĉiu bestospecio regas difinitan lingvon. Eĉ la termitoj konversacias inter si. Ili danĝerkaze batas sian korpon sur la plankon. Do ili avertas sin reciproke. Aliaj bestospecioj fajfas kiam proksimiĝas malamikoj. La abeloj parolas inter si dancante. Ili tiel montras al aliaj abeloj kie estas io manĝebla. La balenoj eligas sonojn aŭdeblajn ĝis distanco de 5000 kilometroj. Ili komunikas inter si per specialaj kantaĵoj. Ankaŭ la elefantoj interŝanĝas diversajn akustikajn signalojn. Sed la homoj ne povas aŭdi ilin. La plej multaj bestaj lingvoj estas tre komplikaj. Ilin konsistigas kombinaĵo de malsamaj signoj. Uziĝas do akustikaj, ĥemiaj kaj optikaj signaloj. La bestoj krome uzas diversajn gestojn. La homo intertempe lernis la lingvon de la dorlotbestoj. Li scias kiam hundoj ĝojas. Kaj li ekkomprenas kiam la katoj volas esti solaj. Sed la hundoj kaj la katoj parolas tute alian lingvon. Multaj signoj estas eĉ ekzakte malaj. Oni longe opiniis ke tiuj du bestoj simple ne ŝatas sin reciproke. Sed ili nur miskomprenas sin reciproke. Tio kondukas tiam al problemoj inter hundoj kaj katoj. Do ankaŭ la bestoj kverelas pro miskomprenoj…