Frazlibro

eo Demandi pri la vojo   »   be Пытацца пра дарогу

40 [kvardek]

Demandi pri la vojo

Demandi pri la vojo

40 [сорак]

40 [sorak]

Пытацца пра дарогу

[Pytatstsa pra darogu]

esperanto belarusian Ludu Pli
Pardonu min! Пр------! Прабачце! 0
P---------! Pr--------! Prabachtse! P-a-a-h-s-! ----------!
Ĉu vi povas helpi min? Не м---- б В- м-- п------? Не маглі б Вы мне памагчы? 0
N- m---- b V- m-- p-------? Ne m---- b V- m-- p-------? Ne maglі b Vy mne pamagchy? N- m-g-і b V- m-e p-m-g-h-? --------------------------?
Kie estas bona restoracio apude? Дз- т-- ё--- д---- р-------? Дзе тут ёсць добры рэстаран? 0
D-- t-- y----’ d---- r-------? Dz- t-- y----- d---- r-------? Dze tut yosts’ dobry restaran? D-e t-t y-s-s’ d-b-y r-s-a-a-? -------------’---------------?
Ĉeangule iru maldekstren. Па------- з- р-- н-----. Павярніце за рог налева. 0
P---------- z- r-- n-----. Pa--------- z- r-- n-----. Pavyarnіtse za rog naleva. P-v-a-n-t-e z- r-g n-l-v-. -------------------------.
Poste iome iru rekte antaŭen. По--- т---- п-------- п----. Потым трохі прайдзіце прама. 0
P---- t----- p--------- p----. Po--- t----- p--------- p----. Potym trokhі praydzіtse prama. P-t-m t-o-h- p-a-d-і-s- p-a-a. -----------------------------.
Poste iru cent metrojn dekstren. По--- з------- н------ і п-------- с-- м-----. Потым звярніце направа і прайдзіце сто метраў. 0
P---- z--------- n------ і p--------- s-- m-----. Po--- z--------- n------ і p--------- s-- m-----. Potym zvyarnіtse naprava і praydzіtse sto metrau. P-t-m z-y-r-і-s- n-p-a-a і p-a-d-і-s- s-o m-t-a-. ------------------------------------------------.
Vi povas ankaŭ preni la buson. Та----- В- м----- с---- н- а------. Таксама Вы можаце сесці на аўтобус. 0
T------ V- m------- s----- n- a------. Ta----- V- m------- s----- n- a------. Taksama Vy mozhatse sestsі na autobus. T-k-a-a V- m-z-a-s- s-s-s- n- a-t-b-s. -------------------------------------.
Vi povas ankaŭ preni la tramon. Та----- В- м----- с---- н- т------. Таксама Вы можаце сесці на трамвай. 0
T------ V- m------- s----- n- t------. Ta----- V- m------- s----- n- t------. Taksama Vy mozhatse sestsі na tramvay. T-k-a-a V- m-z-a-s- s-s-s- n- t-a-v-y. -------------------------------------.
Vi povas ankaŭ simple sekvi min aŭte. Та----- В- м----- п----- п------- з- м---. Таксама Вы можаце проста праехаць за мной. 0
T------ V- m------- p----- p--------’ z- m---. Ta----- V- m------- p----- p--------- z- m---. Taksama Vy mozhatse prosta praekhats’ za mnoy. T-k-a-a V- m-z-a-s- p-o-t- p-a-k-a-s’ z- m-o-. ------------------------------------’--------.
Kiel mi atingu la futbalstadionon? Як м-- п------ д- ф---------- с-------? Як мне прайсці да футбольнага стадыёна? 0
Y-- m-- p------- d- f-----’n--- s-------? Ya- m-- p------- d- f---------- s-------? Yak mne praystsі da futbol’naga stadyena? Y-k m-e p-a-s-s- d- f-t-o-’n-g- s-a-y-n-? --------------------------’-------------?
Transiru la ponton! Пе-------- п--- м---! Перайдзіце праз мост! 0
P---------- p--- m---! Pe--------- p--- m---! Peraydzіtse praz most! P-r-y-z-t-e p-a- m-s-! ---------------------!
Traveturu la tunelon! Пр------- п--- т-----! Праедзьце праз тунэль! 0
P-----’t-- p--- t----’! Pr-------- p--- t-----! Praedz’tse praz tunel’! P-a-d-’t-e p-a- t-n-l’! ------’--------------’!
Veturu ĝis la tria trafiklumo. Пр------- д- т------ с---------. Праедзьце да трэцяга святлафора. 0
P-----’t-- d- t-------- s----------. Pr-------- d- t-------- s----------. Praedz’tse da tretsyaga svyatlafora. P-a-d-’t-e d- t-e-s-a-a s-y-t-a-o-a. ------’----------------------------.
Poste turnu dekstren en la unuan straton. По--- з------- н- п----- п------- н------. Потым звярніце на першым павароце направа. 0
P---- z--------- n- p------ p-------- n------. Po--- z--------- n- p------ p-------- n------. Potym zvyarnіtse na pershym pavarotse naprava. P-t-m z-y-r-і-s- n- p-r-h-m p-v-r-t-e n-p-a-a. ---------------------------------------------.
Poste veturu rekte antaŭen tra la sekvanta vojkruciĝo. По--- п-------- н------- н-------- с----------. Потым праедзьце наўпрост наступнае скрыжаванне. 0
P---- p-----’t-- n------- n-------- s-----------. Po--- p--------- n------- n-------- s-----------. Potym praedz’tse nauprost nastupnae skryzhavanne. P-t-m p-a-d-’t-e n-u-r-s- n-s-u-n-e s-r-z-a-a-n-. ------------’-----------------------------------.
Pardonu min, kiel mi atingu la flughavenon? Пр--- п---------- я- м-- т------ у а-------? Прашу прабачэння, як мне трапіць у аэрапорт? 0
P----- p-----------, y-- m-- t------’ u a-------? Pr---- p------------ y-- m-- t------- u a-------? Prashu prabachennya, yak mne trapіts’ u aeraport? P-a-h- p-a-a-h-n-y-, y-k m-e t-a-і-s’ u a-r-p-r-? -------------------,----------------’-----------?
Plej bone estas, se vi prenas la metroon. На----- п-------- н- м----. Найлепш праедзьце на метро. 0
N------- p-----’t-- n- m----. Na------ p--------- n- m----. Naylepsh praedz’tse na metro. N-y-e-s- p-a-d-’t-e n- m-t-o. ---------------’------------.
Simple veturu ĝis la lasta haltejo. Пр---- п-------- д- к------- с------. Проста праедзьце да канцавой станцыі. 0
P----- p-----’t-- d- k-------- s-------. Pr---- p--------- d- k-------- s-------. Prosta praedz’tse da kantsavoy stantsyі. P-o-t- p-a-d-’t-e d- k-n-s-v-y s-a-t-y-. -------------’-------------------------.

La lingvo de la bestoj

Kiam ni volas esprimiĝi, ni uzas nian lingvon. Ankaŭ la bestoj havas sian propran lingvon. Kaj ili uzas ĝin ekzakte kiel ni homoj. Tio signifas ke ili parolas inter si por interŝanĝi informojn. Principe ĉiu bestospecio regas difinitan lingvon. Eĉ la termitoj konversacias inter si. Ili danĝerkaze batas sian korpon sur la plankon. Do ili avertas sin reciproke. Aliaj bestospecioj fajfas kiam proksimiĝas malamikoj. La abeloj parolas inter si dancante. Ili tiel montras al aliaj abeloj kie estas io manĝebla. La balenoj eligas sonojn aŭdeblajn ĝis distanco de 5000 kilometroj. Ili komunikas inter si per specialaj kantaĵoj. Ankaŭ la elefantoj interŝanĝas diversajn akustikajn signalojn. Sed la homoj ne povas aŭdi ilin. La plej multaj bestaj lingvoj estas tre komplikaj. Ilin konsistigas kombinaĵo de malsamaj signoj. Uziĝas do akustikaj, ĥemiaj kaj optikaj signaloj. La bestoj krome uzas diversajn gestojn. La homo intertempe lernis la lingvon de la dorlotbestoj. Li scias kiam hundoj ĝojas. Kaj li ekkomprenas kiam la katoj volas esti solaj. Sed la hundoj kaj la katoj parolas tute alian lingvon. Multaj signoj estas eĉ ekzakte malaj. Oni longe opiniis ke tiuj du bestoj simple ne ŝatas sin reciproke. Sed ili nur miskomprenas sin reciproke. Tio kondukas tiam al problemoj inter hundoj kaj katoj. Do ankaŭ la bestoj kverelas pro miskomprenoj…