Frazlibro

eo Orientiĝo   »   mk Ориентирање

41 [kvardek unu]

Orientiĝo

Orientiĝo

41 [четириесет и еден]

41 [chyetiriyesyet i yedyen]

Ориентирање

[Oriyentiraњye]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto makedona Ludu Pli
Kie estas la turisma oficejo? Ка-е-е-б-р--о--- и--ор-ации -- --р-сти? К--- е б----- з- и--------- з- т------- К-д- е б-р-т- з- и-ф-р-а-и- з- т-р-с-и- --------------------------------------- Каде е бирото за информации за туристи? 0
K-d---y---i-oto------fo----zi- z- --or-st-? K---- y- b----- z- i---------- z- t-------- K-d-e y- b-r-t- z- i-f-r-a-z-i z- t-o-i-t-? ------------------------------------------- Kadye ye biroto za informatzii za tooristi?
Ĉu mi povus havi urbomapon? И-ат--ли за-ме-е--д-- ка-та -а-г-ад-т? И---- л- з- м--- е--- к---- н- г------ И-а-е л- з- м-н- е-н- к-р-а н- г-а-о-? -------------------------------------- Имате ли за мене една карта на градот? 0
Imatye-l--za-m---y-----na-ka-t- n--g----ot? I----- l- z- m----- y---- k---- n- g------- I-a-y- l- z- m-e-y- y-d-a k-r-a n- g-r-d-t- ------------------------------------------- Imatye li za myenye yedna karta na guradot?
Ĉu rezerveblas hotelĉambro ĉi-tie? Мож------вд------е---з-р-----ед-а хо-ел-----оба? М--- л- о--- д- с- р-------- е--- х------- с---- М-ж- л- о-д- д- с- р-з-р-и-а е-н- х-т-л-к- с-б-? ------------------------------------------------ Може ли овде да се резервира една хотелска соба? 0
M-----li o-dye -a sye-r--zy-rv--a-yed-- -h-------a so-a? M---- l- o---- d- s-- r---------- y---- k--------- s---- M-ʐ-e l- o-d-e d- s-e r-e-y-r-i-a y-d-a k-o-y-l-k- s-b-? -------------------------------------------------------- Moʐye li ovdye da sye ryezyervira yedna khotyelska soba?
Kie estas la malnova urbo? К--е----тар--т де- ---градо-? К--- е с------ д-- о- г------ К-д- е с-а-и-т д-л о- г-а-о-? ----------------------------- Каде е стариот дел од градот? 0
K--y---e -ta--ot ---- o- --rado-? K---- y- s------ d--- o- g------- K-d-e y- s-a-i-t d-e- o- g-r-d-t- --------------------------------- Kadye ye stariot dyel od guradot?
Kie estas la katedralo? К-де-е--а-едр-лат-? К--- е к----------- К-д- е к-т-д-а-а-а- ------------------- Каде е катедралата? 0
K-dy- -- k--y--ral--a? K---- y- k------------ K-d-e y- k-t-e-r-l-t-? ---------------------- Kadye ye katyedralata?
Kie estas la muzeo? Кад- е-му-ејо-? К--- е м------- К-д- е м-з-ј-т- --------------- Каде е музејот? 0
Ka-ye y- m--z--ј-t? K---- y- m--------- K-d-e y- m-o-y-ј-t- ------------------- Kadye ye moozyeјot?
Kie aĉeteblas poŝtmarkoj? Каде-може--а-се к---т -ош--н--и м---и? К--- м--- д- с- к---- п-------- м----- К-д- м-ж- д- с- к-п-т п-ш-е-с-и м-р-и- -------------------------------------- Каде може да се купат поштенски марки? 0
Kad-e--o-ye--a s-- koopat---sh-y-ns-i-m-rki? K---- m---- d- s-- k----- p---------- m----- K-d-e m-ʐ-e d- s-e k-o-a- p-s-t-e-s-i m-r-i- -------------------------------------------- Kadye moʐye da sye koopat poshtyenski marki?
Kie aĉeteblas floroj? Кад----ж- д- -е -у---цв--е? К--- м--- д- с- к--- ц----- К-д- м-ж- д- с- к-п- ц-е-е- --------------------------- Каде може да се купи цвеќе? 0
Kad-e -o--e--- sye--o----t--yekj--? K---- m---- d- s-- k---- t--------- K-d-e m-ʐ-e d- s-e k-o-i t-v-e-j-e- ----------------------------------- Kadye moʐye da sye koopi tzvyekjye?
Kie aĉeteblas biletoj? К------ж- д- -е---п-т -о--- -арти? К--- м--- д- с- к---- в---- к----- К-д- м-ж- д- с- к-п-т в-з-и к-р-и- ---------------------------------- Каде може да се купат возни карти? 0
K---- moʐye -a--y-----p-- v-z-i-ka--i? K---- m---- d- s-- k----- v---- k----- K-d-e m-ʐ-e d- s-e k-o-a- v-z-i k-r-i- -------------------------------------- Kadye moʐye da sye koopat vozni karti?
Kie estas la haveno? Ка-е-е -р----н--те-о? К--- е п------------- К-д- е п-и-т-н-ш-е-о- --------------------- Каде е пристаништето? 0
K--ye--e---is-a-----y-to? K---- y- p--------------- K-d-e y- p-i-t-n-s-t-e-o- ------------------------- Kadye ye pristanishtyeto?
Kie estas la bazaro? К--- ----зар-т? К--- е п------- К-д- е п-з-р-т- --------------- Каде е пазарот? 0
K-d-e ye----a---? K---- y- p------- K-d-e y- p-z-r-t- ----------------- Kadye ye pazarot?
Kie estas la kastelo? Кад- --за-----? К--- е з------- К-д- е з-м-к-т- --------------- Каде е замокот? 0
Ka-ye -e z--okot? K---- y- z------- K-d-e y- z-m-k-t- ----------------- Kadye ye zamokot?
Kiam la vizito komenciĝos? К--- -а-о---ва оби--л-а-а? К--- з-------- о---------- К-г- з-п-ч-у-а о-и-о-к-т-? -------------------------- Кога започнува обиколката? 0
Kogua-z-p-ch---v- o-i-o---ta? K---- z---------- o---------- K-g-a z-p-c-n-o-a o-i-o-k-t-? ----------------------------- Kogua zapochnoova obikolkata?
Kiam la vizito finiĝos? К-г--за-рш-в--о-и-олкат-? К--- з------- о---------- К-г- з-в-ш-в- о-и-о-к-т-? ------------------------- Кога завршува обиколката? 0
K--ua --vr--oov- -----lkata? K---- z--------- o---------- K-g-a z-v-s-o-v- o-i-o-k-t-? ---------------------------- Kogua zavrshoova obikolkata?
Kiom longe la vizito daŭras? К--ку д-лг--трае--б-----ат-? К---- д---- т--- о---------- К-л-у д-л-о т-а- о-и-о-к-т-? ---------------------------- Колку долго трае обиколката? 0
Ko-koo-d-l--o-tr--- o-iko---ta? K----- d----- t---- o---------- K-l-o- d-l-u- t-a-e o-i-o-k-t-? ------------------------------- Kolkoo dolguo traye obikolkata?
Mi ŝatus germanparolantan ĉiĉeronon. Ј-- б---а-ал-/ с-к-л--е--- в---- ш-о--б-р-ва-гер--нс-и. Ј-- б- с---- / с----- е--- в---- ш-- з------ г--------- Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-е- в-д-ч ш-о з-о-у-а г-р-а-с-и- ------------------------------------------------------- Јас би сакал / сакала еден водач што зборува германски. 0
Ј-s -- -a-a----sak--- --d-e- --d-c--shto -bo----- guy-rm-nski. Ј-- b- s---- / s----- y----- v----- s--- z------- g----------- Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-e- v-d-c- s-t- z-o-o-v- g-y-r-a-s-i- -------------------------------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova guyermanski.
Mi ŝatus italparolantan ĉiĉeronon. Ј-- -и--а-а- --с----а ед-н ---а----о -б--у----та-иј--с-и. Ј-- б- с---- / с----- е--- в---- ш-- з------ и----------- Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-е- в-д-ч ш-о з-о-у-а и-а-и-а-с-и- --------------------------------------------------------- Јас би сакал / сакала еден водач што зборува италијански. 0
Јa---i-s---l - --k-l---e-y----o-a---sht--zboroov- --a--јanski. Ј-- b- s---- / s----- y----- v----- s--- z------- i----------- Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-e- v-d-c- s-t- z-o-o-v- i-a-i-a-s-i- -------------------------------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova italiјanski.
Mi ŝatus francparolantan ĉiĉeronon. Јас б- са--л /--ак----ед---в-д---шт- зб-рува-ф-а---ски. Ј-- б- с---- / с----- е--- в---- ш-- з------ ф--------- Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-е- в-д-ч ш-о з-о-у-а ф-а-ц-с-и- ------------------------------------------------------- Јас би сакал / сакала еден водач што зборува француски. 0
Ј-- -- -a-al---s-k--- --dy-n -odac- sh---zb-r-ova-f---tz---k-. Ј-- b- s---- / s----- y----- v----- s--- z------- f----------- Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-e- v-d-c- s-t- z-o-o-v- f-a-t-o-s-i- -------------------------------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedyen vodach shto zboroova frantzooski.

La angla, monda lingvo

La angla estas la plej disvastiĝinta monda lingvo. Sed la plej multajn denaskajn parolantojn havas la mandarena, do la norma ĉina. La angla estas la gepatra lingvo de ‘nur’ 350 milionoj da homoj. La angla havas tamen tre grandan influon al aliaj lingvoj. De la duono de la 20a jarcento ĝi gravegiĝis. Tio ŝuldiĝas precipe al la fakto ke Usono iĝis superpotenco. La angla estas la unua lerneja fremda lingvo en multaj landoj. La internaciaj organizaĵoj uzas la anglan kiel oficialan lingvon. La angla estas ankaŭ la oficiala lingvo aŭ vehikla lingvo de multaj landoj. Sed eblas ke tiujn funkciojn baldaŭ transprenos aliaj lingvoj. La angla apartenas al la okcidentĝermanaj lingvoj. Ĝi do proksime parencas kun lingvoj kiel la germana ekzemple. Sed la lingvo ege modifiĝis en la lastaj 1000 jaroj. Antaŭe, la angla estis fleksia lingvo. Sed la plej multaj finaĵoj kun gramatika funkcio malaperis. La anglan oni tial povas enkalkuli en la izoligaj lingvoj. La lingva tipo do pli similas la ĉinan ol la germanan. Estontece la angla plu simpligitos. La neregulaj verboj verŝajne malaperos. Kompare kun aliaj hindeŭropaj lingvoj la angla simplas. Sed la angla literumado estas tre malfacila. Ĉar la skribmaniero kaj la prononco ege diferencas. La angla ortografio de jarcentoj samas. Sed la prononco konsiderinde modifiĝis. Sekve, oni hodiaŭ plu skribas tiel, kiel oni parolis ĉirkaŭ 1400. Estas ankaŭ multaj neregulaĵoj en la prononco. Nur por la literkombinaĵo ough ekzistas 6 variaĵoj! Testu vi mem! – thorough, thought, through, rough, bough, cough .