Frazlibro

eo La horoj   »   mk Часови / Време

8 [ok]

La horoj

La horoj

8 [осум]

8 [osoom]

Часови / Време

[Chasovi / Vryemye]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto makedona Ludu Pli
Pardonon! Из-ин-т-! И-------- И-в-н-т-! --------- Извинете! 0
Izv--yety-! I---------- I-v-n-e-y-! ----------- Izvinyetye!
La kioma horo estas, mi petas? К-лку-- ч----,--е --л--? К---- е ч----- В- м----- К-л-у е ч-с-т- В- м-л-м- ------------------------ Колку е часот, Ве молам? 0
K--k-- y--c-a-ot, --e -----? K----- y- c------ V-- m----- K-l-o- y- c-a-o-, V-e m-l-m- ---------------------------- Kolkoo ye chasot, Vye molam?
Multan dankon. Бл-г--ар-м --о--. Б--------- м----- Б-а-о-а-а- м-о-у- ----------------- Благодарам многу. 0
B-a----ar-- mno-u--. B---------- m------- B-a-u-d-r-m m-o-u-o- -------------------- Blaguodaram mnoguoo.
Estas la unua. Ча----- --е-. Ч---- е е---- Ч-с-т е е-е-. ------------- Часот е еден. 0
C----t-ye y-----. C----- y- y------ C-a-o- y- y-d-e-. ----------------- Chasot ye yedyen.
Estas la dua. Ча-о- е -ва. Ч---- е д--- Ч-с-т е д-а- ------------ Часот е два. 0
C-a-ot-y--dva. C----- y- d--- C-a-o- y- d-a- -------------- Chasot ye dva.
Estas la tria. Ч-с---е -р-. Ч---- е т--- Ч-с-т е т-и- ------------ Часот е три. 0
C--s-- -e-t--. C----- y- t--- C-a-o- y- t-i- -------------- Chasot ye tri.
Estas la kvara. Ча--- е че----. Ч---- е ч------ Ч-с-т е ч-т-р-. --------------- Часот е четири. 0
Chaso--y----yet-ri. C----- y- c-------- C-a-o- y- c-y-t-r-. ------------------- Chasot ye chyetiri.
Estas la kvina. Ч-со- ---ет. Ч---- е п--- Ч-с-т е п-т- ------------ Часот е пет. 0
C-a--t-ye----t. C----- y- p---- C-a-o- y- p-e-. --------------- Chasot ye pyet.
Estas la sesa. Ч-с---е ше--. Ч---- е ш---- Ч-с-т е ш-с-. ------------- Часот е шест. 0
C-aso--ye-s---st. C----- y- s------ C-a-o- y- s-y-s-. ----------------- Chasot ye shyest.
Estas la sepa. Час-- е с-дум. Ч---- е с----- Ч-с-т е с-д-м- -------------- Часот е седум. 0
Ch--o- -- s-ed-om. C----- y- s------- C-a-o- y- s-e-o-m- ------------------ Chasot ye syedoom.
Estas la oka. Ч----------м. Ч---- е о---- Ч-с-т е о-у-. ------------- Часот е осум. 0
Ch-sot -e-os--m. C----- y- o----- C-a-o- y- o-o-m- ---------------- Chasot ye osoom.
Estas la naŭa. Часо- е де-ет. Ч---- е д----- Ч-с-т е д-в-т- -------------- Часот е девет. 0
C----t -e--------. C----- y- d------- C-a-o- y- d-e-y-t- ------------------ Chasot ye dyevyet.
Estas la deka. Час-- е дес-т. Ч---- е д----- Ч-с-т е д-с-т- -------------- Часот е десет. 0
C--so--y----esy--. C----- y- d------- C-a-o- y- d-e-y-t- ------------------ Chasot ye dyesyet.
Estas la dekunua. Час-- --еди---се-. Ч---- е е--------- Ч-с-т е е-и-а-с-т- ------------------ Часот е единаесет. 0
Chaso--y- ye-in-ye--e-. C----- y- y------------ C-a-o- y- y-d-n-y-s-e-. ----------------------- Chasot ye yedinayesyet.
Estas la dekdua. Часот е д-ан--се-. Ч---- е д--------- Ч-с-т е д-а-а-с-т- ------------------ Часот е дванаесет. 0
C-as-t-ye--v-n--e--e-. C----- y- d----------- C-a-o- y- d-a-a-e-y-t- ---------------------- Chasot ye dvanayesyet.
Minuto havas sesdek sekundojn. Едн---ину---им---е-сет с--у---. Е--- м----- и-- ш----- с------- Е-н- м-н-т- и-а ш-е-е- с-к-н-и- ------------------------------- Една минута има шеесет секунди. 0
Y-d-a---n---a-------y---s-e- --e-o-ndi. Y---- m------ i-- s--------- s--------- Y-d-a m-n-o-a i-a s-y-y-s-e- s-e-o-n-i- --------------------------------------- Yedna minoota ima shyeyesyet syekoondi.
Horo havas sesdek minutojn. Е--н -ас -ма-шее-е--ми----. Е--- ч-- и-- ш----- м------ Е-е- ч-с и-а ш-е-е- м-н-т-. --------------------------- Еден час има шеесет минути. 0
Y-dy---c--s-i----hye-es-e---in--ti. Y----- c--- i-- s--------- m------- Y-d-e- c-a- i-a s-y-y-s-e- m-n-o-i- ----------------------------------- Yedyen chas ima shyeyesyet minooti.
Tago havas dudek kvar horojn. Е------н-има--в-е--- и--ет-ри-ч-с-. Е--- д-- и-- д------ и ч----- ч---- Е-е- д-н и-а д-а-с-т и ч-т-р- ч-с-. ----------------------------------- Еден ден има дваесет и четири часа. 0
Y--yen--yen i-a---a---y---i--------i-ch-s-. Y----- d--- i-- d-------- i c------- c----- Y-d-e- d-e- i-a d-a-e-y-t i c-y-t-r- c-a-a- ------------------------------------------- Yedyen dyen ima dvayesyet i chyetiri chasa.

Lingvaj familioj

Ĉirkaŭ 7000 milionoj da homoj vivas sur la terglobo. Kaj tiuj parolas ĉirkaŭ 7000 malsamajn lingvojn! Kiel la homoj, la lingvoj povas parenci unuj kun la aliaj. Tio signifas, ke ili originas el komuna pralingvo. Sed estas ankaŭ lingvoj, kiuj estas plene izolitaj. Ili genetike parencas kun neniu alia lingvo. En Eŭropo la eŭskan ekzemple oni konsideras izolita lingvo. La plej multaj lingvoj patre, file aŭ frate parencas. Ili do apartenas al difinita lingva familio. La similecon de lingvoj oni rekonas per komparoj. La lingvoesploristoj kalkulas hodiaŭ ĉirkaŭ 300 genetikajn unuojn. Al ili apartenas 180 familioj konsistantaj el pli ol unu lingvo. La ceteron konsistigas 120 senparencaj lingvoj. La plej granda lingva familio estas la hindeŭropa. Ĝi enhavas ĉirkaŭ 280 lingvojn. Al ili apartenas la latinidaj, la ĝermanaj kaj la slavaj lingvoj. Tio reprezentas pli ol 3000 milionoj da parolantoj sur ĉiuj kontinentoj! En Azio dominas la ĉinotibeta lingva familio. Ĝi havas pli ol 1300 milionojn da parolantoj. La plej grava ĉinotibeta lingvo estas la ĉina. En Afriko troviĝas la tria plej granda lingva familio. Ĝi nomiĝas Niĝero-Kongo, laŭ sia disvastiĝejo . En ĝi troviĝas ‘nur’ ĉirkaŭ 350 milionoj da parolantoj. En tiu lingva familio la svahila estas la plej grava lingvo. Ĝenerale, ju pli proksimas la parenceco, des pli bonas la interkompreniĝo. La homoj parolantaj parencajn lingvojn bone interkompreniĝas. La alian lingvon ili kapablas relative rapide lerni. Do lernu lingvojn : familiaj renkontiĝoj ĉiam agrablas!