Frazlibro

eo Korpopartoj   »   mk Делови на телото

58 [kvindek ok]

Korpopartoj

Korpopartoj

58 [педесет и осум]

58 [pyedyesyet i osoom]

Делови на телото

[Dyelovi na tyeloto]

esperanto makedona Ludu Pli
Mi desegnas viron. Ја- ц---- ч----. Јас цртам човек. 0
Ј-- t----- c------. Јa- t----- c------. Јas tzrtam chovyek. Ј-s t-r-a- c-o-y-k. ------------------.
Unue la kapon. На----- г------. Најпрво главата. 0
N------ g-------. Na----- g-------. Naјprvo gulavata. N-ј-r-o g-l-v-t-. ----------------.
La viro surhavas ĉapelon. Чо----- н--- е--- ш----. Човекот носи еден шешир. 0
C-------- n--- y----- s-------. Ch------- n--- y----- s-------. Chovyekot nosi yedyen shyeshir. C-o-y-k-t n-s- y-d-e- s-y-s-i-. ------------------------------.
La haroj ne videblas. Ко---- н- м- с- г----. Косата не му се гледа. 0
K----- n-- m-- s-- g------. Ko---- n-- m-- s-- g------. Kosata nye moo sye gulyeda. K-s-t- n-e m-o s-e g-l-e-a. --------------------------.
Ankaŭ la oreloj ne videblas. Уш--- и--- т--- н- м- с- г------. Ушите исто така не му се гледаат. 0
O------- i--- t--- n-- m-- s-- g--------. Oo------ i--- t--- n-- m-- s-- g--------. Ooshitye isto taka nye moo sye gulyedaat. O-s-i-y- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a-t. ----------------------------------------.
Ankaŭ la dorso ne videblas. Гр--- и--- т--- н- м- с- г----. Грбот исто така не му се гледа. 0
G----- i--- t--- n-- m-- s-- g------. Gu---- i--- t--- n-- m-- s-- g------. Gurbot isto taka nye moo sye gulyeda. G-r-o- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a. ------------------------------------.
Mi desegnas la okulojn kaj la buŝon. Ги ц---- о---- и у-----. Ги цртам очите и устата. 0
G-- t----- o------ i o------. Gu- t----- o------ i o------. Gui tzrtam ochitye i oostata. G-i t-r-a- o-h-t-e i o-s-a-a. ----------------------------.
La viro dancas kaj ridas. Чо----- т------ и с- с---. Човекот танцува и се смее. 0
C-------- t-------- i s-- s-----. Ch------- t-------- i s-- s-----. Chovyekot tantzoova i sye smyeye. C-o-y-k-t t-n-z-o-a i s-e s-y-y-. --------------------------------.
La viro havas longan nazon. Чо----- и-- д--- н--. Човекот има долг нос. 0
C-------- i-- d---- n--. Ch------- i-- d---- n--. Chovyekot ima dolgu nos. C-o-y-k-t i-a d-l-u n-s. -----------------------.
Li portas lambastonon en siaj manoj. То- в- р----- н--- е--- с---. Тој во рацете носи еден стап. 0
T-- v- r-------- n--- y----- s---. To- v- r-------- n--- y----- s---. Toј vo ratzyetye nosi yedyen stap. T-ј v- r-t-y-t-e n-s- y-d-e- s-a-. ---------------------------------.
Li surhavas ankaŭ koltukon ĉirkaŭ sia kolo. То- о---- в----- н--- и--- т--- и е--- ш--. Тој околу вратот носи исто така и еден шал. 0
T-- o----- v----- n--- i--- t--- i y----- s---. To- o----- v----- n--- i--- t--- i y----- s---. Toј okoloo vratot nosi isto taka i yedyen shal. T-ј o-o-o- v-a-o- n-s- i-t- t-k- i y-d-e- s-a-. ----------------------------------------------.
Vintras kaj malvarmas. Зи-- е и с------ е. Зима е и студено е. 0
Z--- y- i s-------- y-. Zi-- y- i s-------- y-. Zima ye i stoodyeno ye. Z-m- y- i s-o-d-e-o y-. ----------------------.
La brakoj estas muskolaj. Ра---- с- с----. Рацете се силни. 0
R-------- s-- s----. Ra------- s-- s----. Ratzyetye sye silni. R-t-y-t-e s-e s-l-i. -------------------.
La gamboj ankaŭ estas muskolaj. Но---- и--- т--- с- с----. Нозете исто така се силни. 0
N------- i--- t--- s-- s----. No------ i--- t--- s-- s----. Nozyetye isto taka sye silni. N-z-e-y- i-t- t-k- s-e s-l-i. ----------------------------.
La viro estas el neĝo. Чо----- е о- с---. Човекот е од снег. 0
C-------- y- o- s-----. Ch------- y- o- s-----. Chovyekot ye od snyegu. C-o-y-k-t y- o- s-y-g-. ----------------------.
Li surhavas nek pantalonon nek mantelon. То- н- н--- п-------- и м-----. Тој не носи панталони и мантил. 0
T-- n-- n--- p-------- i m-----. To- n-- n--- p-------- i m-----. Toј nye nosi pantaloni i mantil. T-ј n-e n-s- p-n-a-o-i i m-n-i-. -------------------------------.
Sed la viro ne frostiĝas. Но ч------ н- с- с-------. Но човекот не се смрзнува. 0
N- c-------- n-- s-- s--------. No c-------- n-- s-- s--------. No chovyekot nye sye smrznoova. N- c-o-y-k-t n-e s-e s-r-n-o-a. ------------------------------.
Li estas neĝhomo. То- е с-----. Тоа е снешко. 0
T-- y- s-------. To- y- s-------. Toa ye snyeshko. T-a y- s-y-s-k-. ---------------.

La lingvo de niaj prapatroj

La modernaj lingvoj analizeblas de lingvistoj. Tiucele uziĝas diversaj metodoj. Sed kiel parolis la homoj antaŭ jarmiloj? Multe pli malfacilas prirespondi tiun demandon. Ĝi malgraŭe okupas sciencistojn delonge. Ili ŝatus esplori kiel oni antaŭe parolis. Ili tiucele provas rekonstrui malnovajn lingvajn formojn. Usonaj esploristoj freŝe faris ekscitan malkovron. Ili analizis pli ol 2000 lingvojn. Ili tiuokaze analizis precipe la sintakson de la lingvoj. La rezulto de ilia esploro estis tre interesa. Ĉirkaŭ la duono de la lingvoj havas la sintakson S-O-V. Tio signifas ke sekviĝas la principo Subjekto, Objekto, Verbo. Pli ol 700 lingvoj sekvas la modelon S-V-O. Kaj ĉirkaŭ 160 lingvoj funkcias laŭ la sistemo V-S-O. La modelon V-O-S uzas nur ĉirkaŭ 40 lingvoj. 120 lingvoj montras miksajn formojn. O-V-S kaj O-S-V aliflanke estas konsiderinde pli maloftaj sistemoj. La plimulto de la pristuditaj lingvoj uzas do la principon S-O-V. Al ili apartenas ekzemple la persa, la japana kaj la turka. Sed la plej multaj vivantaj lingvoj sekvas la modelon S-V-O. En la hindeŭropa lingva familio hodiaŭ dominas tiu sintakso. La esploristoj kredas ke oni antaŭe parolis per la modelo S-O-V. Sur tiu sistemo baziĝis ĉiuj lingvoj. Sed poste la lingvoj dise evoluis. Oni ankoraŭ ne scias kial tio okazis. Sed la sintaksa variiĝo devas havinti kialon. Ĉar en la evoluo, trudiĝas nur tio, kio havas avantaĝojn.