Frazlibro

eo Dompurigado   »   mk Чистење на куќата

18 [dek ok]

Dompurigado

Dompurigado

18 [осумнаесет]

18 [osoomnayesyet]

Чистење на куќата

[Chistyeњye na kookjata]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto makedona Ludu Pli
Hodiaŭ estas sabato. Ден---е------а. Д---- е с------ Д-н-с е с-б-т-. --------------- Денес е сабота. 0
D-en--s-y- -abo--. D------ y- s------ D-e-y-s y- s-b-t-. ------------------ Dyenyes ye sabota.
Hodiaŭ ni havas tempon. Ден-с ни- им--- -р--е. Д---- н-- и---- в----- Д-н-с н-е и-а-е в-е-е- ---------------------- Денес ние имаме време. 0
D--nye--n-y--i--m---v-y--y-. D------ n--- i----- v------- D-e-y-s n-y- i-a-y- v-y-m-e- ---------------------------- Dyenyes niye imamye vryemye.
Hodiaŭ ni purigadas la loĝejon. Д--ес ни---- -о---сти-- -т--о-. Д---- н-- ќ- г- ч------ с------ Д-н-с н-е ќ- г- ч-с-и-е с-а-о-. ------------------------------- Денес ние ќе го чистиме станот. 0
D--n-e--ni-e --ye -uo chistim----t--ot. D------ n--- k--- g-- c-------- s------ D-e-y-s n-y- k-y- g-o c-i-t-m-e s-a-o-. --------------------------------------- Dyenyes niye kjye guo chistimye stanot.
Mi purigadas la banĉambron. Јас -- -ис--- б--а--. Ј-- ј- ч----- б------ Ј-с ј- ч-с-а- б-њ-т-. --------------------- Јас ја чистам бањата. 0
Ј-s--a-c-i-----b-њat-. Ј-- ј- c------ b------ Ј-s ј- c-i-t-m b-њ-t-. ---------------------- Јas јa chistam baњata.
Mia edzo lavas la aŭton. М-жо------а -ие --л-та. М---- м- ј- м-- к------ М-ж-т м- ј- м-е к-л-т-. ----------------------- Мажот ми ја мие колата. 0
M-ʐo- -- ј- mi-- k-lat-. M---- m- ј- m--- k------ M-ʐ-t m- ј- m-y- k-l-t-. ------------------------ Maʐot mi јa miye kolata.
La infanoj purigadas la biciklojn. Де---а ги --с--т ве-о----дит-. Д----- г- ч----- в------------ Д-ц-т- г- ч-с-а- в-л-с-п-д-т-. ------------------------------ Децата ги чистат велосипедите. 0
D-e---t- g-i---i--a- --elosi--e-i-ye. D------- g-- c------ v--------------- D-e-z-t- g-i c-i-t-t v-e-o-i-y-d-t-e- ------------------------------------- Dyetzata gui chistat vyelosipyeditye.
Avinjo akvumas la florojn. Б--а--- п--е-а ц-е-ињат-. Б--- г- п----- ц--------- Б-б- г- п-л-в- ц-е-и-а-а- ------------------------- Баба ги полева цвеќињата. 0
Bab--gu--poly--a t-vyekj-њat-. B--- g-- p------ t------------ B-b- g-i p-l-e-a t-v-e-j-њ-t-. ------------------------------ Baba gui polyeva tzvyekjiњata.
La infanoj ordigas la infanĉambron. Де-а-а -а--ас-р-в-а- -етск--- соба. Д----- ј- р--------- д------- с---- Д-ц-т- ј- р-с-р-в-а- д-т-к-т- с-б-. ----------------------------------- Децата ја раскреваат детската соба. 0
Dye-z-ta-јa -a-----v----d-----a-a-so-a. D------- ј- r---------- d-------- s---- D-e-z-t- ј- r-s-r-e-a-t d-e-s-a-a s-b-. --------------------------------------- Dyetzata јa raskryevaat dyetskata soba.
Mia edzo ordigas sian skribotablon. М-жот м- ј- -а----в------в-т---а-отна--ас-. М---- м- ј- р------- н------- р------ м---- М-ж-т м- ј- р-с-р-в- н-г-в-т- р-б-т-а м-с-. ------------------------------------------- Мажот ми ја раскрева неговата работна маса. 0
M--ot mi -a-----r---a ------v-ta-r-b---a m-sa. M---- m- ј- r-------- n--------- r------ m---- M-ʐ-t m- ј- r-s-r-e-a n-e-u-v-t- r-b-t-a m-s-. ---------------------------------------------- Maʐot mi јa raskryeva nyeguovata rabotna masa.
Mi enigas la lavotaĵon en la lavmaŝinon. Ј---ги--т--а- -л-ш--та во-м-шин-та-за -е--њ------та. Ј-- г- с----- а------- в- м------- з- п----- а------ Ј-с г- с-а-а- а-и-т-т- в- м-ш-н-т- з- п-р-њ- а-и-т-. ---------------------------------------------------- Јас ги ставам алиштата во машината за перење алишта. 0
Јas gui--t---- ----ht--a -- --shina---za----ry--ye al--h-a. Ј-- g-- s----- a-------- v- m-------- z- p-------- a------- Ј-s g-i s-a-a- a-i-h-a-a v- m-s-i-a-a z- p-e-y-њ-e a-i-h-a- ----------------------------------------------------------- Јas gui stavam alishtata vo mashinata za pyeryeњye alishta.
Mi etendas la sekigotan lavitaĵon. Ј-с ---зака-у-ам--л--тат-. Ј-- г- з-------- а-------- Ј-с г- з-к-ч-в-м а-и-т-т-. -------------------------- Јас ги закачувам алиштата. 0
Јas -ui-za-ac---v-- -l-sh-at-. Ј-- g-- z---------- a--------- Ј-s g-i z-k-c-o-v-m a-i-h-a-a- ------------------------------ Јas gui zakachoovam alishtata.
Mi gladas la lavitaĵon. Ј-- -- п-г--- ал-ш----. Ј-- г- п----- а-------- Ј-с г- п-г-а- а-и-т-т-. ----------------------- Јас ги пеглам алиштата. 0
Ј------ -ye-u--- ---s----a. Ј-- g-- p------- a--------- Ј-s g-i p-e-u-a- a-i-h-a-a- --------------------------- Јas gui pyegulam alishtata.
La fenestroj estas malpuraj. Про--рц----се -звалк---. П--------- с- и--------- П-о-о-ц-т- с- и-в-л-а-и- ------------------------ Прозорците се извалкани. 0
P-o-ortz-----sye -zvalka-i. P----------- s-- i--------- P-o-o-t-i-y- s-e i-v-l-a-i- --------------------------- Prozortzitye sye izvalkani.
La planko estas malpura. Подот-- -зв--к-н. П---- е и-------- П-д-т е и-в-л-а-. ----------------- Подот е извалкан. 0
Po--t--e--z-a-k--. P---- y- i-------- P-d-t y- i-v-l-a-. ------------------ Podot ye izvalkan.
La vazaro estas malpura. Сад-в---------в--к---. С------- с- и--------- С-д-в-т- с- и-в-л-а-и- ---------------------- Садовите се извалкани. 0
Sa--vit-- s-- --v-l-an-. S-------- s-- i--------- S-d-v-t-e s-e i-v-l-a-i- ------------------------ Sadovitye sye izvalkani.
Kiu purigadas la fenestrojn? Ко- ------т- пр-зо--ите? К-- г- ч---- п---------- К-ј г- ч-с-и п-о-о-ц-т-? ------------------------ Кој ги чисти прозорците? 0
Ko- --i ch---- p-o---t-it--? K-- g-- c----- p------------ K-ј g-i c-i-t- p-o-o-t-i-y-? ---------------------------- Koј gui chisti prozortzitye?
Kiu polvosuĉas? К-- в-м--ув- --а----? К-- в------- п------- К-ј в-м-к-в- п-а-и-а- --------------------- Кој всмукува прашина? 0
Koј-v--o-ko--- p-a-----? K-- v--------- p-------- K-ј v-m-o-o-v- p-a-h-n-? ------------------------ Koј vsmookoova prashina?
Kiu lavas la vazaron? Ко- г----е---д-вите? К-- г- м-- с-------- К-ј г- м-е с-д-в-т-? -------------------- Кој ги мие садовите? 0
K-ј g---mi-- sado----e? K-- g-- m--- s--------- K-ј g-i m-y- s-d-v-t-e- ----------------------- Koј gui miye sadovitye?

Frue lerni

La fremdaj lingvoj hodiaŭ pli kaj pli gravas. Tio ankaŭ validas por la profesia vivo. La nombro de homoj lernantaj fremdajn lingvojn sekve kreskas. Multaj gepatroj ankaŭ ŝatus ke siaj gefiloj lernu lingvojn. Plej bone junaĝe. Ekzistas jam multaj internaciaj bazlernejoj en la mondo. Ankaŭ la infanvartejoj kun multlingva edukado pli kaj pli popularas. Tiel frue eklerni havas multajn avantaĝojn. Tio ŝuldiĝas al la disvolviĝo de nia cerbo. Ĝis la kvarjariĝo formiĝas en la cerbo strukturoj por lingvoj. Tiuj nervaj retoj helpas nin dum la lerno. Pli malfrue la novaj strukturoj pli malbone formiĝas. La pli aĝaj infanoj kaj la plenkreskuloj lernas lingvojn multe pli malfacile. Tial ni devus aktive stimuli la fruan disvolviĝon de nia cerbo. Mallonge dirite : ju pli june, des pli bone. Sed ankaŭ estas homoj kiuj kritikas la fruan lernon. Ili timas ke la multlingveco superŝarĝas la etinfanojn. Ekzistas krome la risko ke ili neniun lingvon korekte lernas. El scienca vidpunkto tiuj duboj tamen senbazas. La plej multaj lingvistoj kaj neŭropsiĥologoj estas optimismaj. Iliaj pritemaj esploroj atingas pozitivajn rezultojn. La infanoj plejofte multe amuziĝas lernante lingvojn. Kaj kiam la infanoj lernas lingvojn, ili ankaŭ pensas prilingve. Tial ili ankaŭ lernas sian gepatran lingvon per fremdaj lingvoj. Ili profitos tiun lingvan scion dum sia tuta vivo. Se eblas, eĉ pli bonas komenci per malfacilaj lingvoj. Ĉar la cerbo de infanoj lernas rapide kaj intuicie. Al ĝi tute egalas ĉu memorigotas hello, ciaonéih hóu!