Frazlibro

eo Urbovizito   »   mk Разгледување на градот

42 [kvardek du]

Urbovizito

Urbovizito

42 [четириесет и два]

42 [chyetiriyesyet i dva]

Разгледување на градот

[Razgulyedoovaњye na guradot]

esperanto makedona Ludu Pli
Ĉu la bazaro dimanĉe malfermitas? Да-- п------ е о------ в- н-----? Дали пазарот е отворен во недела? 0
D--- p------ y- o------- v- n-------? Da-- p------ y- o------- v- n-------? Dali pazarot ye otvoryen vo nyedyela? D-l- p-z-r-t y- o-v-r-e- v- n-e-y-l-? ------------------------------------?
Ĉu la foiro lunde malfermitas? Да-- с----- е о------ в- п---------? Дали саемот е отворен во понеделник? 0
D--- s------ y- o------- v- p-----------? Da-- s------ y- o------- v- p-----------? Dali sayemot ye otvoryen vo ponyedyelnik? D-l- s-y-m-t y- o-v-r-e- v- p-n-e-y-l-i-? ----------------------------------------?
Ĉu la ekspozicio marde malfermitas? Да-- и-------- е о------- в- в------? Дали изложбата е отворена во вторник? 0
D--- i-------- y- o-------- v- v------? Da-- i-------- y- o-------- v- v------? Dali izloʐbata ye otvoryena vo vtornik? D-l- i-l-ʐ-a-a y- o-v-r-e-a v- v-o-n-k? --------------------------------------?
Ĉu la bestarejo merkrede malfermitas? Да-- з--------- г------ е о------- в- с----? Дали зоолошката градина е отворена во среда? 0
D--- z---------- g------- y- o-------- v- s-----? Da-- z---------- g------- y- o-------- v- s-----? Dali zooloshkata guradina ye otvoryena vo sryeda? D-l- z-o-o-h-a-a g-r-d-n- y- o-v-r-e-a v- s-y-d-? ------------------------------------------------?
Ĉu la muzeo ĵaŭde malfermitas? Да-- м------ е о------ в- ч-------? Дали музејот е отворен во четврток? 0
D--- m-------- y- o------- v- c---------? Da-- m-------- y- o------- v- c---------? Dali moozyeјot ye otvoryen vo chyetvrtok? D-l- m-o-y-ј-t y- o-v-r-e- v- c-y-t-r-o-? ----------------------------------------?
Ĉu la galerio vendrede malfermitas? Да-- г--------- е о------- в- п----? Дали галеријата е отворена во петок? 0
D--- g----------- y- o-------- v- p-----? Da-- g----------- y- o-------- v- p-----? Dali gualyeriјata ye otvoryena vo pyetok? D-l- g-a-y-r-ј-t- y- o-v-r-e-a v- p-e-o-? ----------------------------------------?
Ĉu oni rajtas foti? См-- л- д- с- ф----------? Смее ли да се фотографира? 0
S----- l- d- s-- f-----------? Sm---- l- d- s-- f-----------? Smyeye li da sye fotogurafira? S-y-y- l- d- s-e f-t-g-r-f-r-? -----------------------------?
Ĉu oni devas pagi por eniri? Мо-- л- д- с- п---- в---? Мора ли да се плати влез? 0
M--- l- d- s-- p---- v----? Mo-- l- d- s-- p---- v----? Mora li da sye plati vlyez? M-r- l- d- s-e p-a-i v-y-z? --------------------------?
Kiom kostas la eniro? Ко--- ч--- в-----? Колку чини влезот? 0
K----- c---- v------? Ko---- c---- v------? Kolkoo chini vlyezot? K-l-o- c-i-i v-y-z-t? --------------------?
Ĉu estas rabato por grupoj? Им- л- н------ п----- з- г----? Има ли некаков попуст за групи? 0
I-- l- n------- p------ z- g------? Im- l- n------- p------ z- g------? Ima li nyekakov popoost za guroopi? I-a l- n-e-a-o- p-p-o-t z- g-r-o-i? ----------------------------------?
Ĉu estas rabato por infanoj? Им- л- н------ п----- з- д---? Има ли некаков попуст за деца? 0
I-- l- n------- p------ z- d-----? Im- l- n------- p------ z- d-----? Ima li nyekakov popoost za dyetza? I-a l- n-e-a-o- p-p-o-t z- d-e-z-? ---------------------------------?
Ĉu estas rabato por studentoj? Им- л- н------ п----- з- с-------? Има ли некаков попуст за студенти? 0
I-- l- n------- p------ z- s---------? Im- l- n------- p------ z- s---------? Ima li nyekakov popoost za stoodyenti? I-a l- n-e-a-o- p-p-o-t z- s-o-d-e-t-? -------------------------------------?
Kia konstruaĵo estas tio? Ка--- е о--- з-----? Каква е оваа зграда? 0
K---- y- o--- z------? Ka--- y- o--- z------? Kakva ye ovaa zgurada? K-k-a y- o-a- z-u-a-a? ---------------------?
Kiomjara estas la konstruaĵo? Ко--- е с---- о--- з-----? Колку е стара оваа зграда? 0
K----- y- s---- o--- z------? Ko---- y- s---- o--- z------? Kolkoo ye stara ovaa zgurada? K-l-o- y- s-a-a o-a- z-u-a-a? ----------------------------?
Kiu konstruis la konstruaĵon? Ко- ј- и------- о--- з-----? Кој ја изградил оваа зграда? 0
K-- ј- i-------- o--- z------? Ko- ј- i-------- o--- z------? Koј јa izguradil ovaa zgurada? K-ј ј- i-g-r-d-l o-a- z-u-a-a? -----------------------------?
Mi interesiĝas pri arĥitekturo. Ја- с- и---------- з- а----------. Јас се интересирам за архитектура. 0
Ј-- s-- i------------ z- a-------------. Јa- s-- i------------ z- a-------------. Јas sye intyeryesiram za arkhityektoora. Ј-s s-e i-t-e-y-s-r-m z- a-k-i-y-k-o-r-. ---------------------------------------.
Mi interesiĝas pri arto. Ја- с- и---------- з- у-------. Јас се интересирам за уметност. 0
Ј-- s-- i------------ z- o---------. Јa- s-- i------------ z- o---------. Јas sye intyeryesiram za oomyetnost. Ј-s s-e i-t-e-y-s-r-m z- o-m-e-n-s-. -----------------------------------.
Mi interesiĝas pri pentrarto. Ја- с- и---------- з- с---------. Јас се интересирам за сликарство. 0
Ј-- s-- i------------ z- s---------. Јa- s-- i------------ z- s---------. Јas sye intyeryesiram za slikarstvo. Ј-s s-e i-t-e-y-s-r-m z- s-i-a-s-v-. -----------------------------------.

Rapidaj lingvoj, malrapidaj lingvoj

Estas pli ol 6000 malsamaj lingvoj en la mondo. Sed ĉiuj havas la saman funkcion. Ili helpas nin interŝanĝi informojn. Tio okazas diverse en ĉiu lingvo. Ĉar ĉiu lingvo funkcias laŭ siaj propraj reguloj. Ankaŭ la parolrapido diferencas. Tion pruvis lingvistoj en diversaj esploroj. Oni tiucele tradukis mallongajn tekstojn en plurajn lingvojn. Tiujn tekstojn oni poste legigis al desnaskaj parolantoj. La rezulto klaris. La japana kaj la hispana estas la plej rapidaj lingvoj. En tiuj lingvoj oni parolas po 8 silaboj sekunde. La ĉinoj parolas konsiderinde pli malrapide. Ili atingas nur po 5 silaboj sekunde. La rapideco dependas de la komplekseco de la silaboj. Kiam la silaboj estas kompleksaj, oni bezonas pli da tempo por paroli. La germana enhavas ekzempe po 3 sonojn silabe. Ĝin oni do parolas relative malrapide. Sed rapide paroli ne signifas ankaŭ multon komuniki. Tute male! Rapide prononcitaj silaboj enhavas nur malmulte da informo. Kvankam la japanoj do rapide parolas, ili transportas malmulte da enhavo. La ‘malrapida’ ĉina aliflanke esprimas multon per malmultaj vortoj. Ankaŭ la anglaj silaboj enhavas multe da informo. Estas interese ke la pristuditaj lingvoj havas preskaŭ la saman efikecon. Tio signifas ke kiu pli rapide parolas, tiu multon komunikas. Kaj kiu pli rapide parolas, tiu pli da vortoj bezonas. Je la fino ĉiuj do samtempe atingas la celon.