Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   fi Small Talk 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [kaksikymmentä]

Small Talk 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! Ko-t-ak---vi-ht--! Koittakaa viihtyä! K-i-t-k-a v-i-t-ä- ------------------ Koittakaa viihtyä! 0
Cíťte sa ako doma! O-kaa-k--n k-t--a-ne. Olkaa kuin kotonanne. O-k-a k-i- k-t-n-n-e- --------------------- Olkaa kuin kotonanne. 0
Čo si dáte na pitie? M--- -e--a---isi--e--uo--? Mitä te haluaisitte juoda? M-t- t- h-l-a-s-t-e j-o-a- -------------------------- Mitä te haluaisitte juoda? 0
Máte rád / rada hudbu? P-dät-e-- -u----i-ta? Pidättekö musiikista? P-d-t-e-ö m-s-i-i-t-? --------------------- Pidättekö musiikista? 0
Páči sa mi klasická hudba. M--ä-p--ä- k-assis-sta mus--k--t-. Minä pidän klassisesta musiikista. M-n- p-d-n k-a-s-s-s-a m-s-i-i-t-. ---------------------------------- Minä pidän klassisesta musiikista. 0
Tu sú moje CD. Tässä --at-m-n-n------vyn-. Tässä ovat minun CD-levyni. T-s-ä o-a- m-n-n C---e-y-i- --------------------------- Tässä ovat minun CD-levyni. 0
Hráte na nejaký hudobný nástroj? So-tatt----t- -ot--n-s-iti--a? Soitatteko te jotain soitinta? S-i-a-t-k- t- j-t-i- s-i-i-t-? ------------------------------ Soitatteko te jotain soitinta? 0
Tu je moja gitara. Tä-s--on -i--- k-ta-a-i. Tässä on minun kitarani. T-s-ä o- m-n-n k-t-r-n-. ------------------------ Tässä on minun kitarani. 0
Spievate rád / rada? L----t---- te mi--e-l----? Laulatteko te mielellänne? L-u-a-t-k- t- m-e-e-l-n-e- -------------------------- Laulatteko te mielellänne? 0
Máte deti? O--- t-i--ä l-ps-a? Onko teillä lapsia? O-k- t-i-l- l-p-i-? ------------------- Onko teillä lapsia? 0
Máte psa? Onko--ei--- k-i-a? Onko teillä koira? O-k- t-i-l- k-i-a- ------------------ Onko teillä koira? 0
Máte mačku? O--o-t--l-ä-k-ssa? Onko teillä kissa? O-k- t-i-l- k-s-a- ------------------ Onko teillä kissa? 0
Tu sú moje knihy. Täss-----t --r-ani. Tässä ovat kirjani. T-s-ä o-a- k-r-a-i- ------------------- Tässä ovat kirjani. 0
Práve čítam túto knihu. Lu-- ju-r- ---ä--i----. Luen juuri tätä kirjaa. L-e- j-u-i t-t- k-r-a-. ----------------------- Luen juuri tätä kirjaa. 0
Čo rád / rada čítate? M-t- -e -u-t-e --e-e-län-e? Mitä te luette mielellänne? M-t- t- l-e-t- m-e-e-l-n-e- --------------------------- Mitä te luette mielellänne? 0
Rád / rada navštevujete koncerty? Me---t--ö-t- mie-ellä-ne-k-n---tt-i-? Menettekö te mielellänne konserttiin? M-n-t-e-ö t- m-e-e-l-n-e k-n-e-t-i-n- ------------------------------------- Menettekö te mielellänne konserttiin? 0
Rád / rada chodievate do divadla? M-nette------m-el-ll-nne--eatte-ii-? Menettekö te mielellänne teatteriin? M-n-t-e-ö t- m-e-e-l-n-e t-a-t-r-i-? ------------------------------------ Menettekö te mielellänne teatteriin? 0
Rád / rada chodievate do opery? Men-t-e-ö t--miele-----e-oop------? Menettekö te mielellänne oopperaan? M-n-t-e-ö t- m-e-e-l-n-e o-p-e-a-n- ----------------------------------- Menettekö te mielellänne oopperaan? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!