Slovníček fráz

sk V prírode   »   cs V přírodě

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [dvacet šest]

V přírodě

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? V-dí- -u vě-? V---- t- v--- V-d-š t- v-ž- ------------- Vidíš tu věž? 0
Vidíš tamten vrch? V---- tu-ho-u? V---- t- h---- V-d-š t- h-r-? -------------- Vidíš tu horu? 0
Vidíš tamtú dedinu? Vi-í---- v-s-i--? V---- t- v------- V-d-š t- v-s-i-i- ----------------- Vidíš tu vesnici? 0
Vidíš tamtú rieku? V-dí- -u-----? V---- t- ř---- V-d-š t- ř-k-? -------------- Vidíš tu řeku? 0
Vidíš tamten most? V---š t-- m-st? V---- t-- m---- V-d-š t-n m-s-? --------------- Vidíš ten most? 0
Vidíš tamto jazero? Vidí- to -e----? V---- t- j------ V-d-š t- j-z-r-? ---------------- Vidíš to jezero? 0
Tamten vták sa mi páči. T--t-n ptá---e--i lí-í. T----- p--- s- m- l---- T-m-e- p-á- s- m- l-b-. ----------------------- Tamten pták se mi líbí. 0
Tamten strom sa mi páči. T---e------m--- mi l-b-. T----- s---- s- m- l---- T-m-e- s-r-m s- m- l-b-. ------------------------ Tamten strom se mi líbí. 0
Tamten kameň sa mi páči. T----- -ám-n ----i l---. T----- k---- s- m- l---- T-m-e- k-m-n s- m- l-b-. ------------------------ Tamten kámen se mi líbí. 0
Tamten park sa mi páči. Ta---n-pa-- -e-m- ----. T----- p--- s- m- l---- T-m-e- p-r- s- m- l-b-. ----------------------- Tamten park se mi líbí. 0
Tamtá záhrada sa mi páči. T- -a-ra-a -e m--líbí. T- z------ s- m- l---- T- z-h-a-a s- m- l-b-. ---------------------- Ta zahrada se mi líbí. 0
Tamten kvet sa mi páči. Ta-o -v-t--- se--i-l--í. T--- k------ s- m- l---- T-t- k-ě-i-a s- m- l-b-. ------------------------ Tato květina se mi líbí. 0
Páči sa mi to. Lí-í-s- mi-to. L--- s- m- t-- L-b- s- m- t-. -------------- Líbí se mi to. 0
Je to zaujímavé. P-i-adá--i----z--í-a--. P------ m- t- z-------- P-i-a-á m- t- z-j-m-v-. ----------------------- Připadá mi to zajímavé. 0
Je to nádherné. To je--ádh-r-é. T- j- n-------- T- j- n-d-e-n-. --------------- To je nádherné. 0
Je to škaredé. T--j- ---livé. T- j- o------- T- j- o-k-i-é- -------------- To je ošklivé. 0
Je to nudné. P-ip-dá----t- nu---. P------ m- t- n----- P-i-a-á m- t- n-d-é- -------------------- Připadá mi to nudné. 0
Je to hrozné. T- -e--tr---é. T- j- s------- T- j- s-r-š-é- -------------- To je strašné. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!