Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   cs Nakupování

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [padesát čtyři]

Nakupování

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Chtěl --c--kou--t-nějak--d---k. C---- b--- k----- n----- d----- C-t-l b-c- k-u-i- n-j-k- d-r-k- ------------------------------- Chtěl bych koupit nějaký dárek. 0
Ale nič príliš drahé. Ale-n--moc----hý. A-- n- m-- d----- A-e n- m-c d-a-ý- ----------------- Ale ne moc drahý. 0
Možno kabelku? M-----n-j-k-u-ka-elk-? M---- n------ k------- M-ž-á n-j-k-u k-b-l-u- ---------------------- Možná nějakou kabelku? 0
Akú farbu by ste chceli? J-k---b--vu -yst- c--ě--/ --t-la? J---- b---- b---- c---- / c------ J-k-u b-r-u b-s-e c-t-l / c-t-l-? --------------------------------- Jakou barvu byste chtěl / chtěla? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Čern--,--něd---ne---b--o-? Č------ h----- n--- b----- Č-r-o-, h-ě-o- n-b- b-l-u- -------------------------- Černou, hnědou nebo bílou? 0
Veľkú alebo malú? Větší n-b- -e---? V---- n--- m----- V-t-í n-b- m-n-í- ----------------- Větší nebo menší? 0
Môžem sa pozrieť na túto? M--u si--ro-----o-t----o? M--- s- p---------- t---- M-ž- s- p-o-l-d-o-t t-t-? ------------------------- Můžu si prohlédnout tuto? 0
Je z kože? J--z -ůž-? J- z k---- J- z k-ž-? ---------- Je z kůže? 0
Alebo je z umelej hmoty? N----z -o-enk-? N--- z k------- N-b- z k-ž-n-y- --------------- Nebo z koženky? 0
Samozrejme z kože. Sa----ejm- --kůže. S--------- z k---- S-m-z-e-m- z k-ž-. ------------------ Samozřejmě z kůže. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. J--ob-vlá-----alitní. J- o------- k-------- J- o-z-l-š- k-a-i-n-. --------------------- Je obzvlášť kvalitní. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. A-ta -ašk--j--s---eč------m--lev-á. A t- t---- j- s------- v---- l----- A t- t-š-a j- s-u-e-n- v-l-i l-v-á- ----------------------------------- A ta taška je skutečně velmi levná. 0
To sa mi páči. T-to ---mi l-b-. T--- s- m- l---- T-t- s- m- l-b-. ---------------- Tato se mi líbí. 0
Vezmem ju. V---- si-t-t-. V---- s- t---- V-z-u s- t-t-. -------------- Vezmu si tuto. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Mo-u-ji-p--pa--ě--ym-nit? M--- j- p------- v------- M-h- j- p-í-a-n- v-m-n-t- ------------------------- Mohu ji případně vyměnit? 0
Samozrejme. Samo-ř-j--. S---------- S-m-z-e-m-. ----------- Samozřejmě. 0
Zabalíme ju ako darček. Z-b-lí-e -- jako -----. Z------- j- j--- d----- Z-b-l-m- j- j-k- d-r-k- ----------------------- Zabalíme ji jako dárek. 0
Tamto je pokladňa. Tá-hle je -o----n-. T----- j- p-------- T-m-l- j- p-k-a-n-. ------------------- Támhle je pokladna. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...