Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   sq Bёj pazar

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [pesёdhjetёekatёr]

Bёj pazar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. D-- t-----j-nj-----ra--. D-- t- b--- n-- d------- D-a t- b-e- n-ё d-u-a-ё- ------------------------ Dua tё blej njё dhuratё. 0
Ale nič príliš drahé. P-r -- -hum- t- ---ren---. P-- j- s---- t- s--------- P-r j- s-u-ё t- s-t-e-j-ё- -------------------------- Por jo shumё tё shtrenjtё. 0
Možno kabelku? N--s--a-njё ç-----dor-? N------ n-- ç---- d---- N-o-h-a n-ё ç-n-ё d-r-? ----------------------- Ndoshta njё çantё dore? 0
Akú farbu by ste chceli? Ç-arё -g--------hiron-? Ç---- n----- d--------- Ç-a-ё n-j-r- d-s-i-o-i- ----------------------- Çfarё ngjyre dёshironi? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Tё--ez-- -af-------ё ba----? T- z---- k--- a-- t- b------ T- z-z-, k-f- a-o t- b-r-h-? ---------------------------- Tё zezё, kafe apo tё bardhё? 0
Veľkú alebo malú? T--m---e -p- -ё-vog--? T- m---- a-- t- v----- T- m-d-e a-o t- v-g-l- ---------------------- Tё madhe apo tё vogёl? 0
Môžem sa pozrieť na túto? A-mund-ta sh-k-- k---? A m--- t- s----- k---- A m-n- t- s-i-o- k-t-? ---------------------- A mund ta shikoj kёtё? 0
Je z kože? A ёs-t--l----- ? A ё---- l----- ? A ё-h-ё l-k-r- ? ---------------- A ёshtё lёkurё ? 0
Alebo je z umelej hmoty? A-o -sh-ё-----e-i-e? A-- ё---- s--------- A-o ё-h-ё s-n-e-i-e- -------------------- Apo ёshtё sintetike? 0
Samozrejme z kože. Lёkur- na---i--t. L----- n--------- L-k-r- n-t-r-s-t- ----------------- Lёkurë natyrisht. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. K-o-ёsht--njё-c-lё-i gox-a---m-rё. K-- ё---- n-- c----- g---- e m---- K-o ё-h-ё n-ё c-l-s- g-x-a e m-r-. ---------------------------------- Kjo ёshtё njё cilёsi goxha e mirё. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Çan-- ё---ё-m- -ё---rt-t- -e --v---i. Ç---- ё---- m- t- v------ m- l------- Ç-n-a ё-h-ё m- t- v-r-e-ё m- l-v-r-i- ------------------------------------- Çanta ёshtё me tё vёrtetё me leverdi. 0
To sa mi páči. Mё-p-lqe-. M- p------ M- p-l-e-. ---------- Mё pёlqen. 0
Vezmem ju. Po - m--r. P- e m---- P- e m-r-. ---------- Po e marr. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? A -u---ta-----r--? A m--- t- n------- A m-n- t- n-ё-r-j- ------------------ A mund ta ndёrroj? 0
Samozrejme. Si-u-i-ht. S--------- S-g-r-s-t- ---------- Sigurisht. 0
Zabalíme ju ako darček. Po-ua--a---oj-ё-s-----rat-. P- u- p-------- s- d------- P- u- p-k-t-j-ё s- d-u-a-ё- --------------------------- Po ua paketojmё si dhuratё. 0
Tamto je pokladňa. Atj- ё---ё-a-ka. A--- ё---- a---- A-j- ё-h-ё a-k-. ---------------- Atje ёshtё arka. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...