Slovníček fráz

sk Porucha auta   »   eo Aŭtopaneo

39 [tridsaťdeväť]

Porucha auta

Porucha auta

39 [tridek naŭ]

Aŭtopaneo

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Kde je najbližšia čerpacia stanica? Ki- e---- l- p--- p------- b--------? Kie estas la plej proksima benzinejo? 0
Mám defekt. Mi h---- m----------- p-----. Mi havas malŝvelintan pneŭon. 0
Môžete vymeniť koleso? Ĉu v- p---- ŝ---- l- p-----? Ĉu vi povas ŝanĝi la pneŭon? 0
Potrebujem pár litrov nafty. Mi b------ k------ l------ d- d--------. Mi bezonas kelkajn litrojn da dizeloleo. 0
Nemám už žiaden benzín. Mi n- p-- h---- b-------. Mi ne plu havas benzinon. 0
Máte náhradný kanister? Ĉu v- h---- k--------? Ĉu vi havas kanistron? 0
Kde si môžem zatelefonovať? Ki- m- p---- t-------? Kie mi povas telefoni? 0
Potrebujem odťahovú službu. Mi b------ a--------- s-----. Mi bezonas aŭtotrenan servon. 0
Hľadám autoopravovňu. Mi s----- r--------. Mi serĉas riparejon. 0
Stala sa nehoda. Ak------- o-----. Akcidento okazis. 0
Kde je najbližší telefón? Ki- e---- l- p--- p------- t-------? Kie estas la plej proksima telefono? 0
Máte pri sebe mobilný telefón? Ĉu v- h---- k-- v- p-----------? Ĉu vi havas kun vi poŝtelefonon? 0
Potrebujeme pomoc. Ni b------ h-----. Ni bezonas helpon. 0
Zavolajte lekára! Vo-- k---------! Voku kuraciston! 0
Zavolajte políciu! Vo-- l- p------! Voku la policon! 0
Vaše doklady, prosím. Vi--- d----------- m- p----. Viajn dokumentojn, mi petas. 0
Váš vodičský preukaz, prosím. Vi-- s-------------- m- p----. Vian stirpermesilon, mi petas. 0
Váš technický preukaz, prosím. Vi-- a--------------- m- p----. Vian aŭtoidentigilon, mi petas. 0

Talent na jazyky u malých detí

Deti toho vedia o jazykoch veľa ešte skôr, než sa naučia hovoriť. To preukázali mnohé experimenty. Vývoj detí bol skúmaný v špeciálnych detských laboratóriách. Analyzovalo sa pri ňom ako sa deti učia hovoriť. Malé deti sú zjavne inteligentnejšie, ako sme si doteraz mysleli. Mnohé jazykové schopnosti majú už v 6 mesiacoch. Poznajú napríklad svoju materčinu. Francúzske a nemecké bábätká reagujú inak na určité tóny. Rôzne vyslovený dôraz vyvolá rôzne správanie. Malé deti majú tiež cit pre prízvuk svojho jazyka. Veľmi malé deti sú tiež schopné si zapamätať viac slovíčok. Rodičia sú však pre jazykový vývoj detí veľmi dôležití. Deti totiž potrebujú ihneď po narodení interakciu. Chcú so svojou mamičkou a oteckom komunikovať. Túto interakciu ale musia sprevádzať pozitívne emócie. Rodičia nesmú byť v strese, keď so svojím dieťaťom hovoria. Je tiež zlé, ak na neho hovoríme veľmi málo. Stres alebo mlčanie môžu mať pre dieťa negatívne následky. Ich jazykový vývoj môže byť nevhodne ovplyvnený. Učenie pre dieťa začína ale už u mamičky v brušku! Ešte pred narodením reagujú na rozprávanie. Vedia presne rozpoznať akustické signály. Po narodení tieto signály rozoznávajú znova. Už nenarodené deti sa učia rytmus jazyka. Hlas svojej matky počuje dieťa už v brušku. Hovoriť teda môžeme už i na nenarodené dieťa. Preháňať by sa to ale nemalo ... Po pôrode má dieťa na precvičovanie predsa len dosť času!