Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   eo Konversacieto 3

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

22 [dudek du]

Konversacieto 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Fajčíte? Ĉu v--fu-as? Ĉ- v- f----- Ĉ- v- f-m-s- ------------ Ĉu vi fumas? 0
Niekedy som fajčil. M- ia- --m-s. M- i-- f----- M- i-m f-m-s- ------------- Mi iam fumis. 0
Ale teraz už nefajčím. S---n-- -i----p----u-a-. S-- n-- m- n- p-- f----- S-d n-n m- n- p-u f-m-s- ------------------------ Sed nun mi ne plu fumas. 0
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? Ĉ--ĝ---s---n-----i fu-as? Ĉ- ĝ---- v-- s- m- f----- Ĉ- ĝ-n-s v-n s- m- f-m-s- ------------------------- Ĉu ĝenas vin se mi fumas? 0
Vôbec nie. Ne,-tute -e. N-- t--- n-- N-, t-t- n-. ------------ Ne, tute ne. 0
Nevadí mi to. Tio -e-ĝ---s min. T-- n- ĝ---- m--- T-o n- ĝ-n-s m-n- ----------------- Tio ne ĝenas min. 0
Prosíte si niečo na pitie? Ĉu-vi--a--s ---n-i----? Ĉ- v- ŝ---- t----- i--- Ĉ- v- ŝ-t-s t-i-k- i-n- ----------------------- Ĉu vi ŝatus trinki ion? 0
Koňak? Ĉ- ko-j-k--? Ĉ- k-------- Ĉ- k-n-a-o-? ------------ Ĉu konjakon? 0
Nie, radšej pivo. N------fe-e------e-on. N-- p--------- b------ N-, p-e-e-e-l- b-e-o-. ---------------------- Ne, prefereble bieron. 0
Cestujete veľa? Ĉ- ---m---e -ojaĝa-? Ĉ- v- m---- v------- Ĉ- v- m-l-e v-j-ĝ-s- -------------------- Ĉu vi multe vojaĝas? 0
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. J-s, -l------ es--s ------- v--a-o-. J--- p------- e---- n------ v------- J-s- p-e-o-t- e-t-s n-g-c-j v-j-ĝ-j- ------------------------------------ Jes, plejofte estas negocaj vojaĝoj. 0
Ale teraz sme tu na dovolenke. Sed-n--n---f-ri-s-----ie. S-- n- n-- f----- ĉ------ S-d n- n-n f-r-a- ĉ---i-. ------------------------- Sed ni nun ferias ĉi-tie. 0
To je ale horúčava! K-- ----e--! K-- v------- K-a v-r-e-o- ------------ Kia varmego! 0
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. Je-, -o-i-- v--- -a-m--as. J--- h----- v--- v-------- J-s- h-d-a- v-r- v-r-e-a-. -------------------------- Jes, hodiaŭ vere varmegas. 0
Poďme na balkón. Ni-iru-s-- -a -al----n. N- i-- s-- l- b-------- N- i-u s-r l- b-l-o-o-. ----------------------- Ni iru sur la balkonon. 0
Zajtra tu bude párty. Mo---ŭ-est-------- -i-tie. M----- e---- f---- ĉ------ M-r-a- e-t-s f-s-o ĉ---i-. -------------------------- Morgaŭ estos festo ĉi-tie. 0
Prídete tiež? Ĉ--a-k-- -i--e-os? Ĉ- a---- v- v----- Ĉ- a-k-ŭ v- v-n-s- ------------------ Ĉu ankaŭ vi venos? 0
Áno, tiež sme pozvaní. J--, a--a- -- est-s-in-i-----. J--- a---- n- e---- i--------- J-s- a-k-ŭ n- e-t-s i-v-t-t-j- ------------------------------ Jes, ankaŭ ni estas invititaj. 0

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!