Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 3   »   eo pravigi ion 3

77 [sedemdesiatsedem]

niečo zdôvodniť 3

niečo zdôvodniť 3

77 [sepdek sep]

pravigi ion 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Prečo nejete tortu? Ki-- v- n- m----- l- t-----? Kial vi ne manĝas la torton? 0
Musím schudnúť. Mi d---- m--------. Mi devas maldikiĝi. 0
Nejem ju, pretože musím schudnúť. Mi n- m----- ĝ-- ĉ-- m- d---- m--------. Mi ne manĝas ĝin ĉar mi devas maldikiĝi. 0
Prečo nepijete pivo? Ki-- v- n- t------ l- b-----? Kial vi ne trinkas la bieron? 0
Musím ešte šoférovať. Mi d---- a------ s----. Mi devas ankoraŭ stiri. 0
Nepijem ho, pretože musím ešte šoférovať. Mi n- t------ ĝ-- ĉ-- m- d---- a------ s----. Mi ne trinkas ĝin ĉar mi devas ankoraŭ stiri. 0
Prečo nepiješ kávu? Ki-- v- n- t------ l- k----? Kial vi ne trinkas la kafon? 0
Je studená. Ĝi m--------. Ĝi malvarmas. 0
Nepijem ju, pretože je studená. Mi n- t------ ĝ-- ĉ-- ĝ- m--------. Mi ne trinkas ĝin ĉar ĝi malvarmas. 0
Prečo nepiješ ten čaj? Ki-- v- n- t------ l- t---? Kial vi ne trinkas la teon? 0
Nemám cukor. Mi n- h---- s------. Mi ne havas sukeron. 0
Nepijem ho, pretože nemám cukor. Mi n- t------ ĝ-- ĉ-- m- n- h---- s------. Mi ne trinkas ĝin ĉar mi ne havas sukeron. 0
Prečo nejete tú polievku? Ki-- v- n- m----- l- s----? Kial vi ne manĝas la supon? 0
Neobjednal som ju. Mi n- m----- ĝ--. Mi ne mendis ĝin. 0
Nejem ju, pretože som ju neobjednal. Mi n- m----- ĝ-- ĉ-- m- n- m----- ĝ--. Mi ne manĝas ĝin ĉar mi ne mendis ĝin. 0
Prečo nejete to mäso? Ki-- v- n- m----- l- v------? Kial vi ne manĝas la viandon? 0
Som vegetarián. Mi e---- v---------. Mi estas vegetarano. 0
Nejem ho, pretože som vegetarián. Mi n- m----- ĝ-- ĉ-- m- e---- v---------. Mi ne manĝas ĝin ĉar mi estas vegetarano. 0

Gestá pomáhajú pri učení nových slov

Keď sa učíme slovíčka, náš mozog má veľa práce. Musí si uložiť každé nové slovo. Môžete však svojmu mozgu v učení pomôcť. A to pomocou gest. Gestá pomáhajú našej pamäti. Lepšie si zapamätá slová, keď zároveň spracováva aj gestá. Jasne to preukázala jedna štúdia. Vedci nechali študentov učiť sa slovíčka. Tieto slová však v skutočnosti neexistovali. Boli súčasťou umelého jazyka. Niekoľko slov sa študenti učili pomocou gest. To znamená, že študenti tieto slová nielen počuli alebo čítali. Pomocou gest tiež napodobňovali význam týchto slov. Pri učení bola monitorovaná činnosť ich mozgu. Počas pokusu došli vedci k zaujímavému záveru. Pri učení slovíčok pomocou gest bolo aktívnejších viac oblastí mozgu. Okrem centra reči prejavovali aktivitu tiež senzomotorické oblasti. Táto prebytočná mozgová aktivita ovplyvňuje našu pamäť. Pri učení pomocou gest sa vytvorí komplexná sieť. Tieto siete uchovajú nové slová na viacerých miestach v mozgu. Slovná zásoba je tak spracovávaná efektívnejšie. Keď potom chceme použiť určité slová, náš mozog ich rýchlejšie nájde. Sú aj lepšie uložené. Je ale dôležité, aby malo gesto s daným slovom spojitosť. Náš mozog rozozná, keď slovo a gesto k sebe nepatria. Nové objavy môžu viesť k novým vyučovacím metódam. Jedinci, ktorí toho o jazykoch vedia málo, sa často učia pomaly. Možno by sa im učilo lepšie, keby slová fyzicky napodobňovali ...