Slovníček fráz

sk Pýtať sa na cestu   »   eo Demandi pri la vojo

40 [štyridsať]

Pýtať sa na cestu

Pýtať sa na cestu

40 [kvardek]

Demandi pri la vojo

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Prepáčte! Pa----- m--! Pardonu min! 0
Môžete mi pomôcť? Ĉu v- p---- h---- m--? Ĉu vi povas helpi min? 0
Kde je tu nejaká dobrá reštaurácia? Ki- e---- b--- r--------- a----? Kie estas bona restoracio apude? 0
Choďte vľavo za roh. Ĉe------ i-- m----------. Ĉeangule iru maldekstren. 0
Choďte potom kúsok rovno. Po--- i--- i-- r---- a------. Poste iome iru rekte antaŭen. 0
Choďte potom sto metrov doprava. Po--- i-- c--- m------ d-------. Poste iru cent metrojn dekstren. 0
Môžete ísť aj autobusom. Vi p---- a---- p---- l- b----. Vi povas ankaŭ preni la buson. 0
Môžete ísť aj električkou. Vi p---- a---- p---- l- t-----. Vi povas ankaŭ preni la tramon. 0
Môžete ísť jednoducho aj za mnou. Vi p---- a---- s----- s---- m-- a---. Vi povas ankaŭ simple sekvi min aŭte. 0
Ako sa dostanem k futbalovému štadiónu? Ki-- m- a----- l- f--------------? Kiel mi atingu la futbalstadionon? 0
Prejdite cez most! Tr------ l- p-----! Transiru la ponton! 0
Choďte cez tunel! Tr------- l- t------! Traveturu la tunelon! 0
Choďte až k tretiemu semaforu. Ve---- ĝ-- l- t--- t---------. Veturu ĝis la tria trafiklumo. 0
Na prvej ulici potom odbočte doprava. Po--- t---- d------- e- l- u---- s------. Poste turnu dekstren en la unuan straton. 0
Choďte potom rovno cez ďalšiu križovatku. Po--- v----- r---- a------ t-- l- s------- v---------. Poste veturu rekte antaŭen tra la sekvanta vojkruciĝo. 0
Prepáčte, ako sa dostanem na letisko? Pa----- m--- k--- m- a----- l- f----------? Pardonu min, kiel mi atingu la flughavenon? 0
Najlepšie bude, ak pôjdete metrom. Pl-- b--- e----- s- v- p----- l- m------. Plej bone estas, se vi prenas la metroon. 0
Odvezte sa až na konečnú stanicu. Si---- v----- ĝ-- l- l---- h------. Simple veturu ĝis la lasta haltejo. 0

Jazyk zvierat

Ak sa chceme vyjadriť, použijeme svoju reč. No i zvieratá majú svoj vlastný jazyk. A používajú ho rovnako ako ľudia. Znamená to, že spolu komunikujú za účelom výmeny informácií. V zásade má každý druh zvierat určitý jazyk. Dokonca aj termity sa medzi sebou dorozumievajú. Ak sú v nebezpečenstve, hádžu svojím telom o zem. Navzájom sa tak varujú. Iné zvieratá zase pískajú, keď sa blíži nepriateľ. Včely spolu komunikujú tancom. Ukazujú tak iným včelám, kde zoženú niečo k jedlu. Veľryby vydávajú zvuk, ktorý je počuť na 5 000 kilometrov. Týmto zvláštnym spevom spolu komunikujú. Aj slony vydávajú rôzne akustické signály. Človek ich ale nepočuje. Väčšina zvieracích jazykov je veľmi komplikovaná. Skladá sa z kombinácie rôznych znakov. Používajú sa teda akustické, chemické a optické signály. Okrem toho používajú zvieratá rôzne gestá. Jazyku domácich zvierat sa človek už naučil. Vie, čo poteší psa. Spozná tiež, keď chcú byť mačky samy. Psy a mačky hovoria ale každý iným jazykom. Veľa znakov dokonca vyjadruje pravý opak. Dlho sa verilo, že tieto dve zvieratá sa jednoducho nemajú radi. Ale oni si len zle rozumejú. To vedie k problémom medzi psami a mačkami. Aj zvieratá sa teda hádajú kvôli nedorozumeniam ...