Slovníček fráz

sk Prídavné mená 3   »   eo Adjektivoj 3

80 [osemdesiat]

Prídavné mená 3

Prídavné mená 3

80 [okdek]

Adjektivoj 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Má psa. Ŝ- -a-a--h--do-. Ŝ- h---- h------ Ŝ- h-v-s h-n-o-. ---------------- Ŝi havas hundon. 0
Ten pes je veľký. L---und- ---a----an--. L- h---- e---- g------ L- h-n-o e-t-s g-a-d-. ---------------------- La hundo estas granda. 0
Má veľkého psa. Ŝ--hava------da--hu----. Ŝ- h---- g------ h------ Ŝ- h-v-s g-a-d-n h-n-o-. ------------------------ Ŝi havas grandan hundon. 0
Má dom. Ŝ---a------mo-. Ŝ- h---- d----- Ŝ- h-v-s d-m-n- --------------- Ŝi havas domon. 0
Ten dom je malý. L--do-- --t-s-m-lg-a---. L- d--- e---- m--------- L- d-m- e-t-s m-l-r-n-a- ------------------------ La domo estas malgranda. 0
Má malý dom. Ŝi-----s---lgr----n -----. Ŝ- h---- m--------- d----- Ŝ- h-v-s m-l-r-n-a- d-m-n- -------------------------- Ŝi havas malgrandan domon. 0
Býva v hoteli. Li----as-en -ote--. L- l---- e- h------ L- l-ĝ-s e- h-t-l-. ------------------- Li loĝas en hotelo. 0
Ten hotel je lacný. La-h--e-o--sta--mal---te-ost-. L- h----- e---- m------------- L- h-t-l- e-t-s m-l-u-t-k-s-a- ------------------------------ La hotelo estas malmultekosta. 0
Býva v lacnom hoteli. L- --ĝas en -----ltek-sta -ot---. L- l---- e- m------------ h------ L- l-ĝ-s e- m-l-u-t-k-s-a h-t-l-. --------------------------------- Li loĝas en malmultekosta hotelo. 0
Má auto. Li --v---a---n. L- h---- a----- L- h-v-s a-t-n- --------------- Li havas aŭton. 0
To auto je drahé. La --t--es-as-multek-sta. L- a--- e---- m---------- L- a-t- e-t-s m-l-e-o-t-. ------------------------- La aŭto estas multekosta. 0
Má drahé auto. Li-----s m----k--tan----on. L- h---- m---------- a----- L- h-v-s m-l-e-o-t-n a-t-n- --------------------------- Li havas multekostan aŭton. 0
Číta román. L- le-a- -o-an-n. L- l---- r------- L- l-g-s r-m-n-n- ----------------- Li legas romanon. 0
Ten román je nudný. La r-m--o --t---te--. L- r----- e---- t---- L- r-m-n- e-t-s t-d-. --------------------- La romano estas teda. 0
Číta nudný román. L- l-g---te--n--o-anon. L- l---- t---- r------- L- l-g-s t-d-n r-m-n-n- ----------------------- Li legas tedan romanon. 0
Pozerá film. Ŝ---p--t-s---l---. Ŝ- s------ f------ Ŝ- s-e-t-s f-l-o-. ------------------ Ŝi spektas filmon. 0
Ten film je napínavý. La f-l-- es-as a-ento-a-ta. L- f---- e---- a----------- L- f-l-o e-t-s a-e-t-k-p-a- --------------------------- La filmo estas atentokapta. 0
Pozerá napínavý film. Ŝ------t-----e-tokapt----i-mon. Ŝ- s------ a----------- f------ Ŝ- s-e-t-s a-e-t-k-p-a- f-l-o-. ------------------------------- Ŝi spektas atentokaptan filmon. 0

Akademický jazyk

Akademický jazyk je jazykom sám pre seba. Používa sa v odborných diskusiách. Používa sa tiež v akademických publikáciách. Kedysi boli akademické jazyky jednotné. V Európe dominovala v akademických kruhoch latinčina. Dnes je naopak najvýznamnejším akademickým jazykom angličtina. Akademické jazyky sú určitým typom nárečia. Obsahujú mnoho špecifických pojmov. Najpodstatnejšími znakmi sú štandardizácia a formalizácia. Niektorí si myslia, že akademici hovoria nezrozumiteľne schválne. Keď je niečo zložité, vyzerá to aj inteligentne. Akademická obec sa však zameriava na pravdu. Mala by teda používať neutrálny jazyk. Žiadne rétorické obraty alebo kvetnaté porekadlá do neho nepatria. Existuje však mnoho príkladov zbytočne komplikovaného jazyka. A vyzerá to, že komplikovaný jazyk človeka fascinuje! Štúdie preukázali, že zložitejšiemu jazyku viac veríme. Ľudia mali v rámci testu zodpovedať niekoľko otázok. Mali na výber z niekoľkých možností. Niektoré odpovede boli formulované jednoducho, niektoré naopak veľmi zložito. Väčšina ľudí zvolila zložitú odpoveď. Tá ale nedávala zmysel! Ľudia sa nechali jazykom oklamať. Hoci obsah bol absurdný, zaujala ich forma. Písať zložito nie je ale vždy umenie. Ako zabaliť jednoduchý obsah do zložitej formy sa dá naučiť. Naproti tomu vyjadriť zložité veci jednoducho, nie je tak jednoduché. Niekedy je teda jednoduché v skutočnosti zložité ...