Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   et Sisseostud

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [viiskümmend neli]

Sisseostud

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ma s------ k---- o---. Ma sooviks kinki osta. 0
Ale nič príliš drahé. Ku-- m------ m-- p----- l----- k-----. Kuid midagi, mis poleks liialt kallis. 0
Možno kabelku? Võ------- k------? Võib-olla käekott? 0
Akú farbu by ste chceli? Mi----- v---- t- s------? Millist värvi te soovite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Mu---- p----- v-- v-----? Musta, pruuni või valget? 0
Veľkú alebo malú? Su--- v-- v------? Suurt või väikest? 0
Môžem sa pozrieť na túto? To--- m- s--- k---- v------? Tohin ma seda korra vaadata? 0
Je z kože? Ka- s-- o- n-----? Kas see on nahast? 0
Alebo je z umelej hmoty? Võ- o- t- k---------------? Või on ta kunstmaterjalist? 0
Samozrejme z kože. Na---- l----------. Nahast loomulikult. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Se- o- ä-------- k----------. See on äärmiselt kvaliteetne. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Ja k------ o- t----- s--- h---- v----. Ja käekott on tõesti seda hinda väärt. 0
To sa mi páči. Se- m------ m----. See meeldib mulle. 0
Vezmem ju. Ma v---- s----. Ma võtan selle. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Ka- m- s--- s--- h----- ü---- v-------? Kas ma saan seda hiljem ümber vahetada? 0
Samozrejme. Lo---------. Loomulikult. 0
Zabalíme ju ako darček. Me p----- t- k------ ä--. Me pakime ta kingina ära. 0
Tamto je pokladňa. Ka--- o- s-------. Kassa on sealpool. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...