Slovníček fráz

sk Šport   »   et Sport

49 [štyridsaťdeväť]

Šport

Šport

49 [nelikümmend üheksa]

Sport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Športuješ? Ka- s--t----sp---i? K-- s- t--- s------ K-s s- t-e- s-o-t-? ------------------- Kas sa teed sporti? 0
Áno, musím sa hýbať. J------ ---n-e-d li--u-am-. J--- m- p--- e-- l--------- J-h- m- p-a- e-d l-i-u-a-a- --------------------------- Jah, ma pean end liigutama. 0
Chodím do športového klubu. M- k----s-ordi--ub--. M- k--- s------------ M- k-i- s-o-d-k-u-i-. --------------------- Ma käin spordiklubis. 0
Hráme futbal. Me-m-n---- j-l----l-. M- m------ j--------- M- m-n-i-e j-l-p-l-i- --------------------- Me mängime jalgpalli. 0
Niekedy plávame. M--ik-r- me--j-me. M------- m- u----- M-n-k-r- m- u-u-e- ------------------ Mõnikord me ujume. 0
Alebo sa bicyklujeme. Võ- --i-a----at---a. V-- s------ r------- V-i s-i-a-e r-t-a-a- -------------------- Või sõidame rattaga. 0
V našom meste máme futbalový štadión. M--- --n--s-o- ----pal---taad-on. M--- l----- o- j----------------- M-i- l-n-a- o- j-l-p-l-i-t-a-i-n- --------------------------------- Meie linnas on jalgpallistaadion. 0
Máme tu aj plaváreň so saunou. S-in-o- ka ---nag---jumisbasse--. S--- o- k- s------ u------------- S-i- o- k- s-u-a-a u-u-i-b-s-e-n- --------------------------------- Siin on ka saunaga ujumisbassein. 0
Máme aj golfové ihrisko. J- golf-vä---k. J- g----------- J- g-l-i-ä-j-k- --------------- Ja golfiväljak. 0
Čo dávajú v televízii? Mis-t-l-kast----eb? M-- t------- t----- M-s t-l-k-s- t-l-b- ------------------- Mis telekast tuleb? 0
Práve dávajú futbal. H-t-el---l-b jalgpalli--n-. H----- t---- j------------- H-t-e- t-l-b j-l-p-l-i-ä-g- --------------------------- Hetkel tuleb jalgpallimäng. 0
Nemecké mužstvo hrá proti anglickému. Sa-sa -ee-k--- -än-ib---g-i---a---s--. S---- m------- m----- I-------- v----- S-k-a m-e-k-n- m-n-i- I-g-i-m-a v-s-u- -------------------------------------- Saksa meeskond mängib Inglismaa vastu. 0
Kto vyhráva? K-- -õidab? K-- v------ K-s v-i-a-? ----------- Kes võidab? 0
Netuším. Mu--ei--le---m---. M-- e- o-- a------ M-l e- o-e a-m-g-. ------------------ Mul ei ole aimugi. 0
V tomto momente je to nerozhodne. P-aeg--o- -eis-võr---. P----- o- s--- v------ P-a-g- o- s-i- v-r-n-. ---------------------- Praegu on seis võrdne. 0
Rozhodca je z Belgicka. Vä----uk-h----- -- B---ias-. V-------------- o- B-------- V-l-a-u-o-t-n-k o- B-l-i-s-. ---------------------------- Väljakukohtunik on Belgiast. 0
Teraz sa kope jedenástka. N----t--e--k-r--t--löö-. N--- t---- k------------ N-ü- t-l-b k-r-s-u-l-ö-. ------------------------ Nüüd tuleb karistuslöök. 0
Gól! Jedna nula! Vär-v!-----nu--! V----- Ü-- n---- V-r-v- Ü-s n-l-! ---------------- Värav! Üks null! 0

Prežijú len silné slová!

Zriedka používané slová sa menia častejšie, než slová, ktoré používame viac. Môže to byť dané zákonom evolúcie. Bežné gény sa v priebehu času menia menej často. Majú stabilnejšie formu. A zrejme to isté platí aj u slov! Jedna štúdia skúmala anglická slovesá. Porovnávali sa v nej súčasné tvary slovies s tými zastaranými. V angličtine je desať najpoužívanejších slovies nepravidelných. Väčšina ďalších slovies je pravidelná. V stredoveku bola však väčšina slovies ešte nepravidelná. To znamená, že nepravidelné slovesá, ktoré sa málo používali, sa stali pravidelnými. Za 300 rokov bude mať angličtina iba ťažko nejaké nepravidelné slovesá. Ďalšie štúdie preukázali, že jazyky sú rovnako selektívne ako gény. Vedci porovnávali bežné slová z rôznych jazykov. Vybrali pritom slová, ktoré sú si podobné a majú rovnaký význam. Príkladom toho sú slová: water, Wasser, vatten. Tieto slová majú rovnaký koreň, teda sú si navzájom veľmi podobné. Pretože sú to dôležité slová, používajú sa často vo všetkých jazykoch. Tým si dokážu udržať svoju formu - a zostávajú až dodnes podobné. Slová, ktoré neoznačujú základné veci, sa menia oveľa rýchlejšie. A skôr ich nahradíme inými slovami. Málo používané slová sa preto v rôznych jazykoch líšia. Prečo sa málo používané slová menia, nie je úplne jasné. Je možné, že sa často zle používajú alebo zle vyslovujú. Preto ich ľudia dobre nepoznajú. Možno, že dôležité slová musia vždy zostať rovnaké. Pretože iba vtedy ich správne pochopíme. A slová sú od toho, aby sme im rozumeli ...