Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   et Asjaajamised

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

51 [viiskümmend üks]

Asjaajamised

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. Ma t------- r-----------. Ma tahaksin raamatukokku. 0
Chcem ísť do kníhkupectva. Ma t------- r-----------. Ma tahaksin raamatupoodi. 0
Chcem ísť do stánku. Ma t------- k-----. Ma tahaksin kioski. 0
Chcem si požičať knihu. Ma t------- r------- l--------. Ma tahaksin raamatut laenutada. 0
Chcem si kúpiť knihu. Ma t------- r------- o---. Ma tahaksin raamatut osta. 0
Chcem si kúpiť noviny. Ma t------- a------- o---. Ma tahaksin ajalehte osta. 0
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. Ma t------- r----------- m----- e- r------- l--------. Ma tahaksin raamatukokku minna, et raamatut laenutada. 0
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. Ma t------- r----------- m----- e- r------- o---. Ma tahaksin raamatupoodi minna, et raamatut osta. 0
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. Ma t------- k----- m----- e- a------- o---. Ma tahaksin kioski minna, et ajalehte osta. 0
Chcem ísť do optiky. Ma t------- p----------. Ma tahaksin prillipoodi. 0
Chcem ísť do supermarketu. Ma t------- k----------. Ma tahaksin kauplusesse. 0
Chcem ísť k pekárovi. Ma t------- p-----------. Ma tahaksin pagariärisse. 0
Chcem kúpiť okuliare. Ma t------- p----- o---. Ma tahaksin prille osta. 0
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. Ma t------- p------- j- k--------- o---. Ma tahaksin puuvilju ja köögivilju osta. 0
Chcem kúpiť žemle a chlieb. Ma t------- s------- j- l---- o---. Ma tahaksin saiakesi ja leiba osta. 0
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. Ma t------- p---------- m----- e- p----- o---. Ma tahaksin prillipoodi minna, et prille osta. 0
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. Ma t------- k---------- m----- e- o--- p------- j- k---------. Ma tahaksin kauplusesse minna, et osta puuvilju ja köögivilju. 0
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. Ma t------- p----------- m----- e- o--- s------- j- l----. Ma tahaksin pagariärisse minna, et osta saiakesi ja leiba. 0

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...