Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   ar ‫التسوق / التبضّع‬

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

‫54 [أربعة وخمسون]‬

54 [arabeat wakhamsuna]

‫التسوق / التبضّع‬

[altasawq / altbdde]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. ‫أ--- -ن--ش--- ه-ية.‬ ‫---- أ- أ---- ه----- ‫-ر-د أ- أ-ت-ي ه-ي-.- --------------------- ‫أريد أن أشتري هدية.‬ 0
a--d-'an -------i--a--at-n. a--- '-- '------- h-------- a-i- '-n '-s-t-r- h-d-a-a-. --------------------------- arid 'an 'ashtari hadiatan.
Ale nič príliš drahé. ‫و-ك- --ا -ك---م-لف--‬ ‫---- أ-- ت--- م------ ‫-ل-ن أ-ا ت-و- م-ل-ة-‬ ---------------------- ‫ولكن ألا تكون مكلفة.‬ 0
w--k-n---l-- t-kun-m--li---a-. w----- '---- t---- m---------- w-u-u- '-l-a t-k-n m-k-i-a-a-. ------------------------------ wlukun 'alaa takun muklifatan.
Možno kabelku? ‫-بم---قيب- ي--‬ ‫---- ح---- ي--- ‫-ب-ا ح-ي-ة ي-.- ---------------- ‫ربما حقيبة يد.‬ 0
rb-m- ---iba-an-yd. r---- h-------- y-- r-u-a h-q-b-t-n y-. ------------------- rbuma haqibatan yd.
Akú farbu by ste chceli? ‫ما ا---ن-ا-ذي -ريد-ن- ؟‬ ‫-- ا---- ا--- ت------ ؟- ‫-ا ا-ل-ن ا-ذ- ت-ي-ي-ه ؟- ------------------------- ‫ما اللون الذي تريدينه ؟‬ 0
m----l--n a--h- --r--ina--? m- a----- a---- t-------- ? m- a-l-w- a-d-y t-r-d-n-h ? --------------------------- ma allawn aldhy turidinah ?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? ‫أس-د---ن- -م -ب-- -‬ ‫----- ب-- أ- أ--- ؟- ‫-س-د- ب-ي أ- أ-ي- ؟- --------------------- ‫أسود، بني أم أبيض ؟‬ 0
a-wd, -a-i-'-m--a-ya- ? a---- b--- '-- '----- ? a-w-, b-n- '-m '-b-a- ? ----------------------- aswd, bani 'am 'abyad ?
Veľkú alebo malú? ‫----- كب-رة-أ--صغير- ؟‬ ‫----- ك---- أ- ص---- ؟- ‫-ق-ب- ك-ي-ة أ- ص-ي-ة ؟- ------------------------ ‫حقيبة كبيرة أم صغيرة ؟‬ 0
hqiba--ka--r-t --ma-s-g--r- ? h----- k------ '--- s------ ? h-i-a- k-b-r-t '-m- s-g-i-a ? ----------------------------- hqibat kabirat 'ama saghira ?
Môžem sa pozrieť na túto? ‫م----أن -ر- ه-ه--‬ ‫---- أ- أ-- ه-- ؟- ‫-م-ن أ- أ-ى ه-ه ؟- ------------------- ‫ممكن أن أرى هذه ؟‬ 0
m--n-----'araa--ad----? m--- '-- '---- h----- ? m-k- '-n '-r-a h-d-i- ? ----------------------- mmkn 'an 'araa hadhih ?
Je z kože? ‫---ه--م--جلد--‬ ‫-- ه- م- ج-- ؟- ‫-ل ه- م- ج-د ؟- ---------------- ‫هل هي من جلد ؟‬ 0
h---i-min --l- ? h- h- m-- j--- ? h- h- m-n j-l- ? ---------------- hl hi min juld ?
Alebo je z umelej hmoty? ‫-- -ي م- -ا----صط-اع----- البل--تي- )‬ ‫-- ه- م- م--- ا-------- ( ا-------- )- ‫-م ه- م- م-د- ا-ط-ا-ي-؟ ( ا-ب-ا-ت-ك )- --------------------------------------- ‫أم هي من مادة اصطناعية؟ ( البلاستيك )‬ 0
am----mi-----at -is----eia?-- a-b---ty- ) a- h- m-- m---- a---------- ( a-------- ) a- h- m-n m-d-t a-s-i-a-i-? ( a-b-a-t-k ) ----------------------------------------- am hi min madat aistinaeia? ( alblastyk )
Samozrejme z kože. ‫طب-ا- ، -- ج---‬ ‫----- ، م- ج---- ‫-ب-ا- ، م- ج-د-‬ ----------------- ‫طبعاً ، من جلد.‬ 0
tb-a-- - mi- -u-id-. t----- , m-- j------ t-e-a- , m-n j-l-d-. -------------------- tbeaan , min julida.
To je obzvlášť dobrá kvalita. ‫-هي م- -وع-- ج-د--لل--ي--‬ ‫--- م- ن---- ج--- ل------- ‫-ه- م- ن-ع-ة ج-د- ل-غ-ي-.- --------------------------- ‫وهي من نوعية جيدة للغاية.‬ 0
w-- -i--naweiat--a----- -il----a-a. w-- m-- n------ j------ l---------- w-i m-n n-w-i-t j-y-d-t l-l-h-y-t-. ----------------------------------- whi min naweiat jayidat lilghayata.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. ‫و-ل--ي-ة ثمنه- منا-ب---اً-‬ ‫-------- ث---- م---- ج----- ‫-ا-ح-ي-ة ث-ن-ا م-ا-ب ج-ا-.- ---------------------------- ‫والحقيبة ثمنها مناسب جداً.‬ 0
w-lh-q--t --a-a---- -u---ib-jda-n. w-------- t-------- m------ j----- w-l-a-i-t t-a-a-a-a m-n-s-b j-a-n- ---------------------------------- walhaqibt thamanaha munasib jdaan.
To sa mi páči. ‫إن---تعجب---‬ ‫---- ت------- ‫-ن-ا ت-ج-ن-.- -------------- ‫إنها تعجبني.‬ 0
'-in-------j----. '------ t-------- '-i-a-a t-e-a-n-. ----------------- 'iinaha tuejabni.
Vezmem ju. ‫-آخ-ها.‬ ‫-------- ‫-آ-ذ-ا-‬ --------- ‫سآخذها.‬ 0
sak-a-hu--. s---------- s-k-a-h-h-. ----------- sakhadhuha.
Môžem ju eventuálne vymeniť? ‫--ك-ني -بد-ل-ا-؟‬ ‫------ ت------ ؟- ‫-م-ن-ي ت-د-ل-ا ؟- ------------------ ‫يمكنني تبديلها ؟‬ 0
ymkn------d-l-h--? y----- t-------- ? y-k-n- t-b-i-u-a ? ------------------ ymknny tabdiluha ?
Samozrejme. ‫-ا---ع.‬ ‫-------- ‫-ا-ط-ع-‬ --------- ‫بالطبع.‬ 0
b----b--. b-------- b-l-a-a-. --------- baltabae.
Zabalíme ju ako darček. ‫-نغ--------كه---.‬ ‫------- ل- ك------ ‫-ن-ل-ه- ل- ك-د-ة-‬ ------------------- ‫سنغلفها لك كهدية.‬ 0
s-a-----uha--ak ka-d---a. s---------- l-- k-------- s-a-h-i-u-a l-k k-h-i-t-. ------------------------- snaghlifuha lak kahdiata.
Tamto je pokladňa. ‫---ن-وق-هن---‬ ‫------- ه----- ‫-ل-ن-و- ه-ا-.- --------------- ‫الصندوق هناك.‬ 0
al-u-duq -u--ka. a------- h------ a-s-n-u- h-n-k-. ---------------- alsunduq hunaka.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...