Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   sr Куповина

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [педесет и четири]

54 [pedeset i četiri]

Куповина

Kupovina

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Ј--ж-л-м-ку-ит- --к-он. Ј_ ж____ к_____ п______ Ј- ж-л-м к-п-т- п-к-о-. ----------------------- Ја желим купити поклон. 0
Ja-----m -u-it---okl-n. J_ ž____ k_____ p______ J- ž-l-m k-p-t- p-k-o-. ----------------------- Ja želim kupiti poklon.
Ale nič príliš drahé. Ал-----та -р--ише-ску-о. А__ н____ п______ с_____ А-и н-ш-а п-е-и-е с-у-о- ------------------------ Али ништа превише скупо. 0
A-- n-šta--r--iše---u--. A__ n____ p______ s_____ A-i n-š-a p-e-i-e s-u-o- ------------------------ Ali ništa previše skupo.
Možno kabelku? Има-е л- м-ж-а---ш--? И____ л_ м____ т_____ И-а-е л- м-ж-а т-ш-у- --------------------- Имате ли можда ташну? 0
I-ate li-m-ž-- -ašn-? I____ l_ m____ t_____ I-a-e l- m-ž-a t-š-u- --------------------- Imate li možda tašnu?
Akú farbu by ste chceli? Ко-у-боју --лите? К___ б___ ж______ К-ј- б-ј- ж-л-т-? ----------------- Коју боју желите? 0
Koj---oj--že----? K___ b___ ž______ K-j- b-j- ž-l-t-? ----------------- Koju boju želite?
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Црн-, б-а----л--б---? Ц____ б____ и__ б____ Ц-н-, б-а-н и-и б-л-? --------------------- Црну, браон или белу? 0
Cr--, b---- il---e-u? C____ b____ i__ b____ C-n-, b-a-n i-i b-l-? --------------------- Crnu, braon ili belu?
Veľkú alebo malú? Ве---- или-малу? В_____ и__ м____ В-л-к- и-и м-л-? ---------------- Велику или малу? 0
V---k----i -alu? V_____ i__ m____ V-l-k- i-i m-l-? ---------------- Veliku ili malu?
Môžem sa pozrieť na túto? Мо--------д-ти-ов-? М___ л_ в_____ о___ М-г- л- в-д-т- о-у- ------------------- Могу ли видети ову? 0
M-g- l- v-de---o--? M___ l_ v_____ o___ M-g- l- v-d-t- o-u- ------------------- Mogu li videti ovu?
Je z kože? Је----од-коже? Ј_ л_ о_ к____ Ј- л- о- к-ж-? -------------- Је ли од коже? 0
Je--- od-ko--? J_ l_ o_ k____ J- l- o- k-ž-? -------------- Je li od kože?
Alebo je z umelej hmoty? Ил- -е о-----та------ате--ј-ла? И__ ј_ о_ в________ м__________ И-и ј- о- в-ш-а-к-г м-т-р-ј-л-? ------------------------------- Или је од вештачког материјала? 0
Il---e--- v--t-čko- m--eri---a? I__ j_ o_ v________ m__________ I-i j- o- v-š-a-k-g m-t-r-j-l-? ------------------------------- Ili je od veštačkog materijala?
Samozrejme z kože. На----о,-о- к-же. Н_______ о_ к____ Н-р-в-о- о- к-ж-. ----------------- Наравно, од коже. 0
Na-a--o,-od---ž-. N_______ o_ k____ N-r-v-o- o- k-ž-. ----------------- Naravno, od kože.
To je obzvlášť dobrá kvalita. То-ј---а--чи---д-ба- к--л----. Т_ ј_ н_______ д____ к________ Т- ј- н-р-ч-т- д-б-р к-а-и-е-. ------------------------------ То је нарочито добар квалитет. 0
To j----r--i-----b-- --a-it-t. T_ j_ n_______ d____ k________ T- j- n-r-č-t- d-b-r k-a-i-e-. ------------------------------ To je naročito dobar kvalitet.
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. А---ш---ј- з---т- по---н-. А т____ ј_ з_____ п_______ А т-ш-а ј- з-и-т- п-в-љ-а- -------------------------- А ташна је заиста повољна. 0
A-t--na--------ta pov---n-. A t____ j_ z_____ p________ A t-š-a j- z-i-t- p-v-l-n-. --------------------------- A tašna je zaista povoljna.
To sa mi páči. Ова -- с- --п-да. О__ м_ с_ д______ О-а м- с- д-п-д-. ----------------- Ова ми се допада. 0
Ov-----se d-p---. O__ m_ s_ d______ O-a m- s- d-p-d-. ----------------- Ova mi se dopada.
Vezmem ju. О-у ћ--узе-и. О__ ћ_ у_____ О-у ћ- у-е-и- ------------- Ову ћу узети. 0
O-- ću -zet-. O__ ć_ u_____ O-u c-u u-e-i- -------------- Ovu ću uzeti.
Môžem ju eventuálne vymeniť? Могу--и--е----нт-а--о з--е--ти? М___ л_ ј_ е_________ з________ М-г- л- ј- е-е-т-а-н- з-м-н-т-? ------------------------------- Могу ли је евентуално заменити? 0
Mog--l- -- e--n--a--o --meni--? M___ l_ j_ e_________ z________ M-g- l- j- e-e-t-a-n- z-m-n-t-? ------------------------------- Mogu li je eventualno zameniti?
Samozrejme. П-д-аз--е-- -е. П__________ с__ П-д-а-у-е-а с-. --------------- Подразумева се. 0
P-------ev- se. P__________ s__ P-d-a-u-e-a s-. --------------- Podrazumeva se.
Zabalíme ju ako darček. З-----в--емо--е---- по----. З___________ ј_ к__ п______ З-п-к-в-ћ-м- ј- к-о п-к-о-. --------------------------- Запаковаћемо је као поклон. 0
Za--ko-a-́em---e---o-pok-o-. Z___________ j_ k__ p______ Z-p-k-v-c-e-o j- k-o p-k-o-. ---------------------------- Zapakovaćemo je kao poklon.
Tamto je pokladňa. Та-о ---ко-ј----аг---а. Т___ п____ ј_ б________ Т-м- п-е-о ј- б-а-а-н-. ----------------------- Тамо преко је благајна. 0
T----p-e----- ---gajna. T___ p____ j_ b________ T-m- p-e-o j- b-a-a-n-. ----------------------- Tamo preko je blagajna.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...