Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   nl Winkelen

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [vierenvijftig]

Winkelen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina holandčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. I--wi- g--a- --n c---a-tj- -o-en. I- w-- g---- e-- c-------- k----- I- w-l g-a-g e-n c-d-a-t-e k-p-n- --------------------------------- Ik wil graag een cadeautje kopen. 0
Ale nič príliš drahé. Ma-- n------ts-a--te -uu--. M--- n--- i--- a- t- d----- M-a- n-e- i-t- a- t- d-u-s- --------------------------- Maar niet iets al te duurs. 0
Možno kabelku? Missc--en-e---ha--tas? M-------- e-- h------- M-s-c-i-n e-n h-n-t-s- ---------------------- Misschien een handtas? 0
Akú farbu by ste chceli? Wel-- kl-ur--ilt-u? W---- k---- w--- u- W-l-e k-e-r w-l- u- ------------------- Welke kleur wilt u? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Z-ar-----ui- -f wi-? Z----- b---- o- w--- Z-a-t- b-u-n o- w-t- -------------------- Zwart, bruin of wit? 0
Veľkú alebo malú? E---g---- o--ee--kleine? E-- g---- o- e-- k------ E-n g-o-e o- e-n k-e-n-? ------------------------ Een grote of een kleine? 0
Môžem sa pozrieť na túto? M-g i- d--e-e--s zi--? M-- i- d--- e--- z---- M-g i- d-z- e-n- z-e-? ---------------------- Mag ik deze eens zien? 0
Je z kože? Is---e v-n--e-r? I- d-- v-- l---- I- d-e v-n l-e-? ---------------- Is die van leer? 0
Alebo je z umelej hmoty? Of--s-die --n--un--st--? O- i- d-- v-- k--------- O- i- d-e v-n k-n-t-t-f- ------------------------ Of is die van kunststof? 0
Samozrejme z kože. V-n---er---a----li-k. V-- l---- n---------- V-n l-e-, n-t-u-l-j-. --------------------- Van leer, natuurlijk. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. Da--is ee- -i---n--r -o--e k-ali-e--. D-- i- e-- b-------- g---- k--------- D-t i- e-n b-j-o-d-r g-e-e k-a-i-e-t- ------------------------------------- Dat is een bijzonder goede kwaliteit. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. En -e--as is ---- ---- -oo--elig. E- d- t-- i- e--- h--- v--------- E- d- t-s i- e-h- h-e- v-o-d-l-g- --------------------------------- En de tas is echt heel voordelig. 0
To sa mi páči. Die vind-ik mo-i. D-- v--- i- m---- D-e v-n- i- m-o-. ----------------- Die vind ik mooi. 0
Vezmem ju. D-e n--m ik. D-- n--- i-- D-e n-e- i-. ------------ Die neem ik. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K-n ik h-m---e-tu--- r--len? K-- i- h-- e-------- r------ K-n i- h-m e-e-t-e-l r-i-e-? ---------------------------- Kan ik hem eventueel ruilen? 0
Samozrejme. V--ze-f----k-n-. V--------------- V-n-e-f-p-e-e-d- ---------------- Vanzelfsprekend. 0
Zabalíme ju ako darček. W-- -ak-----em a---ca-ea- -n. W-- p----- h-- a-- c----- i-- W-j p-k-e- h-m a-s c-d-a- i-. ----------------------------- Wij pakken hem als cadeau in. 0
Tamto je pokladňa. Daa- is d--kas-a. D--- i- d- k----- D-a- i- d- k-s-a- ----------------- Daar is de kassa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...