Slovníček fráz

sk V reštaurácii 3   »   kk At the restaurant 3

31 [tridsaťjeden]

V reštaurácii 3

V reštaurácii 3

31 [отыз бір]

31 [otız bir]

At the restaurant 3

[Meyramxanada 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Dal by som si predjedlo. Ма-а- --р -і--еб--а- ---са. М---- б-- т--------- б----- М-ғ-н б-р т-с-е-а-а- б-л-а- --------------------------- Маған бір тіскебасар болса. 0
Ma-a- -i--ti-ke----r --l--. M---- b-- t--------- b----- M-ğ-n b-r t-s-e-a-a- b-l-a- --------------------------- Mağan bir tiskebasar bolsa.
Dal by som si šalát. Ма--н-----с--ат б-лса. М---- б-- с---- б----- М-ғ-н б-р с-л-т б-л-а- ---------------------- Маған бір салат болса. 0
Mağ-n b-r --l-- -olsa. M---- b-- s---- b----- M-ğ-n b-r s-l-t b-l-a- ---------------------- Mağan bir salat bolsa.
Dal by som si polievku. М-ғ-н --- -ө----о---. М---- б-- к--- б----- М-ғ-н б-р к-ж- б-л-а- --------------------- Маған бір көже болса. 0
M--a------köj--b-l--. M---- b-- k--- b----- M-ğ-n b-r k-j- b-l-a- --------------------- Mağan bir köje bolsa.
Dal by som si dezert. М------і---ес-------с-. М---- б-- д----- б----- М-ғ-н б-р д-с-р- б-л-а- ----------------------- Маған бір десерт болса. 0
M--a--bir ---e-- -----. M---- b-- d----- b----- M-ğ-n b-r d-s-r- b-l-a- ----------------------- Mağan bir desert bolsa.
Dala by som si zmrzlinu so šľahačkou. Мағ-- ---------н-ба-мұз-а- болс-. М---- к--------- б-------- б----- М-ғ-н к-л-г-й-е- б-л-ұ-д-қ б-л-а- --------------------------------- Маған кілегеймен балмұздақ болса. 0
Mağan --l-geym---b-lm-z-a- bolsa. M---- k--------- b-------- b----- M-ğ-n k-l-g-y-e- b-l-u-d-q b-l-a- --------------------------------- Mağan kilegeymen balmuzdaq bolsa.
Dala by som si ovocie alebo syr. М-ған --мі- -- -р----к---л--. М---- ж---- н- і------ б----- М-ғ-н ж-м-с н- і-і-ш-к б-л-а- ----------------------------- Маған жеміс не ірімшік болса. 0
M-ğa--j--i--ne-i-im--- -olsa. M---- j---- n- i------ b----- M-ğ-n j-m-s n- i-i-ş-k b-l-a- ----------------------------- Mağan jemis ne irimşik bolsa.
Radi by sme sa naraňajkovali. Б-з---ң-ы а---ш-----е- ----. Б-- т---- а- і---- д-- е---- Б-з т-ң-ы а- і-с-к д-п е-і-. ---------------------------- Біз таңғы ас ішсек деп едік. 0
B-- tañğ---s-i-s---de- -di-. B-- t---- a- i---- d-- e---- B-z t-ñ-ı a- i-s-k d-p e-i-. ---------------------------- Biz tañğı as işsek dep edik.
Radi by sme sa naobedovali. Б---түс---а- ішсе--д-п--д--. Б-- т---- а- і---- д-- е---- Б-з т-с-і а- і-с-к д-п е-і-. ---------------------------- Біз түскі ас ішсек деп едік. 0
B-- --s-- a--i---k--e- e--k. B-- t---- a- i---- d-- e---- B-z t-s-i a- i-s-k d-p e-i-. ---------------------------- Biz tüski as işsek dep edik.
Radi by sme sa navečerali. Б-з-кешк- -- ---ек--е- еді-. Б-- к---- а- і---- д-- е---- Б-з к-ш-і а- і-с-к д-п е-і-. ---------------------------- Біз кешкі ас ішсек деп едік. 0
Bi- -e-k- ----ş-e- -ep-ed-k. B-- k---- a- i---- d-- e---- B-z k-ş-i a- i-s-k d-p e-i-. ---------------------------- Biz keşki as işsek dep edik.
Čo chcete raňajkovať? Т---ы асқ--н--қа----ыз? Т---- а--- н- қ-------- Т-ң-ы а-қ- н- қ-л-й-ы-? ----------------------- Таңғы асқа не қалайсыз? 0
Tañ-ı -----n---ala--ız? T---- a--- n- q-------- T-ñ-ı a-q- n- q-l-y-ı-? ----------------------- Tañğı asqa ne qalaysız?
Žemle s marmeládou a medom? Д-е--мен -ал ---ылға- т---ш--а? Д--- м-- б-- қ------- т---- п-- Д-е- м-н б-л қ-с-л-а- т-қ-ш п-? ------------------------------- Джем мен бал қосылған тоқаш па? 0
Dje- -e----l--o-ı--an ---aş--a? D--- m-- b-- q------- t---- p-- D-e- m-n b-l q-s-l-a- t-q-ş p-? ------------------------------- Djem men bal qosılğan toqaş pa?
Toast so salámou a syrom? Ш-жық -е--ірі-шік --сылғ-н--о----а? Ш---- п-- і------ қ------- т--- п-- Ш-ж-қ п-н і-і-ш-к қ-с-л-а- т-с- п-? ----------------------------------- Шұжық пен ірімшік қосылған тост па? 0
Ş-j---pen i----ik q-sılğ-n tost p-? Ş---- p-- i------ q------- t--- p-- Ş-j-q p-n i-i-ş-k q-s-l-a- t-s- p-? ----------------------------------- Şujıq pen irimşik qosılğan tost pa?
Uvarené vajíčko? П--ір--ген жұм----а--а? П--------- ж------- м-- П-с-р-л-е- ж-м-р-қ- м-? ----------------------- Пісірілген жұмыртқа ма? 0
Pisiri-gen -um--------? P--------- j------- m-- P-s-r-l-e- j-m-r-q- m-? ----------------------- Pisirilgen jumırtqa ma?
Volské oko? Қу--ы-----жұмыртқ- м-? Қ-------- ж------- м-- Қ-ы-ы-ғ-н ж-м-р-қ- м-? ---------------------- Қуырылған жұмыртқа ма? 0
Qw-rılğ-- j-m-r-qa---? Q-------- j------- m-- Q-ı-ı-ğ-n j-m-r-q- m-? ---------------------- Qwırılğan jumırtqa ma?
Omeletu? Ом-ет-пе? О---- п-- О-л-т п-? --------- Омлет пе? 0
O--et p-? O---- p-- O-l-t p-? --------- Omlet pe?
Ešte jeden jogurt, prosím. Т--ы б-- й---рт----і---ш-. Т--- б-- й----- б--------- Т-ғ- б-р й-г-р- б-р-ң-з-і- -------------------------- Тағы бір йогурт беріңізші. 0
T-ğı -ir -og-r--b--i-iz--. T--- b-- y----- b--------- T-ğ- b-r y-g-r- b-r-ñ-z-i- -------------------------- Tağı bir yogwrt beriñizşi.
Ešte soľ a korenie, prosím. Т-з-б-н-б---ш ----е---. Т-- б-- б---- т- к----- Т-з б-н б-р-ш т- к-р-к- ----------------------- Тұз бен бұрыш та керек. 0
Tuz b-n bu-ı- ta---rek. T-- b-- b---- t- k----- T-z b-n b-r-ş t- k-r-k- ----------------------- Tuz ben burış ta kerek.
Ešte pohár vody, prosím. Т----б-р --а--н--- -е--ңі-ші. Т--- б-- с----- с- б--------- Т-ғ- б-р с-а-а- с- б-р-ң-з-і- ----------------------------- Тағы бір стақан су беріңізші. 0
Ta-ı-bir-sta-a- sw --ri-i---. T--- b-- s----- s- b--------- T-ğ- b-r s-a-a- s- b-r-ñ-z-i- ----------------------------- Tağı bir staqan sw beriñizşi.

Úspešne hovoriť sa dá naučiť!

Hovoriť je relatívne jednoduchá vec. Hovoriť úspešne je naproti tomu oveľa ťažšie. Ako niečo povieme je dôležitejšie ako to, čo povieme. Ukázali to rôzne štúdie. Poslucháč podvedome vníma určitú charakteristiku hovorcu. Môžeme tak ovplyvniť, či je naša reč dobre prijímaná. Musíme len vždy dávať dobrý pozor na to, ako to hovoríme. To sa týka aj reči nášho tela. Musí byť autentická a hodiť sa k našej osobnosti. Svoju úlohu hrá aj hlas, lebo aj ten sa hodnotí. U mužov je napríklad výhodou hlbší hlas. Ten, kto ho používa, pôsobí suverénne a kompetentne. Meniť hlas nemá naopak žiadny význam. Veľmi dôležitá je pri hovorení rýchlosť. Úspech pri konverzácii bol skúmaný pri rôznych experimentoch. Úspešne hovoriť znamená presvedčiť druhých. Kto chce presvedčiť druhých, nesmie hovoriť príliš rýchlo. Inak vyvolá dojem, že to nemyslí vážne. Nie je ani dobré hovoriť príliš pomaly. Ľudia, ktorí hovoria veľmi pomaly, pôsobia menej inteligentne. Najlepšie je teda hovoriť stredne rýchlo. Ideálnych je 3,5 slova za sekundu. Pri hovorení sú tiež dôležité pauzy. Hovorenie potom pôsobí prirodzene a dôveryhodne. Výsledkom je, že nám poslucháči dôverujú. Optimálne sú 4 alebo 5 páuz za minútu. Skúste teda svoje rozprávanie lepšie kontrolovať. Potom môžete absolvovať ďalší prijímací pohovor ...