Slovníček fráz

sk V taxíku   »   kk In the taxi

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [отыз сегіз]

38 [otız segiz]

In the taxi

[Taksïde]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Т--с--ша----ң-зшы. Т---- ш----------- Т-к-и ш-қ-р-ң-з-ы- ------------------ Такси шақырыңызшы. 0
Ta-s- --q-r--ızşı. T---- ş----------- T-k-ï ş-q-r-ñ-z-ı- ------------------ Taksï şaqırıñızşı.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Во--алғ---ей-------ы----ш-? В------- д---- а---- қ----- В-к-а-ғ- д-й-н а-ы-ы қ-н-а- --------------------------- Вокзалға дейін ақысы қанша? 0
Vo--alğa ------a-ı-ı --nşa? V------- d---- a---- q----- V-k-a-ğ- d-y-n a-ı-ı q-n-a- --------------------------- Vokzalğa deyin aqısı qanşa?
Koľko to stojí na letisko? Әуежай-а ----- қа-ш-? Ә------- д---- қ----- Ә-е-а-ғ- д-й-н қ-н-а- --------------------- Әуежайға дейін қанша? 0
Äwe-a-ğ--de--n--an-a? Ä------- d---- q----- Ä-e-a-ğ- d-y-n q-n-a- --------------------- Äwejayğa deyin qanşa?
Rovno, prosím. Ті-е----е -ері-із. Т--- ж--- б------- Т-к- ж-р- б-р-ң-з- ------------------ Тіке жүре беріңіз. 0
T-k- j-re-ber-ñiz. T--- j--- b------- T-k- j-r- b-r-ñ-z- ------------------ Tike jüre beriñiz.
Prosím, tu doprava. Ос---е-д-н---ғ---ұ----ңы---. О-- ж----- о--- б----------- О-ы ж-р-е- о-ғ- б-р-л-ң-з-ы- ---------------------------- Осы жерден оңға бұрылыңызшы. 0
Osı j-------ñ-- -ur-lıñ-zşı. O-- j----- o--- b----------- O-ı j-r-e- o-ğ- b-r-l-ñ-z-ı- ---------------------------- Osı jerden oñğa burılıñızşı.
Prosím, tam na rohu doľava. А-ау-бұрышт-н-солғ--б--ы----з. А--- б------- с---- б--------- А-а- б-р-ш-а- с-л-а б-р-л-ң-з- ------------------------------ Анау бұрыштан солға бұрылыңыз. 0
Anaw ------a--s---a--u-ı-ı-ız. A--- b------- s---- b--------- A-a- b-r-ş-a- s-l-a b-r-l-ñ-z- ------------------------------ Anaw burıştan solğa burılıñız.
Ponáhľam sa. М-- ас----п--. М-- а--------- М-н а-ы-ы-п-н- -------------- Мен асығыспын. 0
M-n -sığ-sp--. M-- a--------- M-n a-ı-ı-p-n- -------------- Men asığıspın.
Mám čas. Ме-і--у--ыт-м-ба-. М---- у------ б--- М-н-ң у-қ-т-м б-р- ------------------ Менің уақытым бар. 0
M-n-ñ-waqı--m b--. M---- w------ b--- M-n-ñ w-q-t-m b-r- ------------------ Meniñ waqıtım bar.
Jazdite prosím pomalšie. Өт-н--і-,---ыр----ү-і-із-і. Ө-------- а----- ж--------- Ө-і-е-і-, а-ы-ы- ж-р-ң-з-і- --------------------------- Өтінемін, ақырын жүріңізші. 0
Öt--e-in- aqır---jü-iñi-ş-. Ö-------- a----- j--------- Ö-i-e-i-, a-ı-ı- j-r-ñ-z-i- --------------------------- Ötinemin, aqırın jüriñizşi.
Zastavte prosím. Осы----г-------ң-з--. О-- ж---- т---------- О-ы ж-р-е т-қ-а-ы-ш-. --------------------- Осы жерге тоқтаңызшы. 0
O-- je-----o--añızş-. O-- j---- t---------- O-ı j-r-e t-q-a-ı-ş-. --------------------- Osı jerge toqtañızşı.
Počkajte prosím chvíľu. Сә--к-те тұр-ң-з-ы. С-- к--- т--------- С-л к-т- т-р-ң-з-ы- ------------------- Сәл күте тұрыңызшы. 0
S-l------t-----z-ı. S-- k--- t--------- S-l k-t- t-r-ñ-z-ı- ------------------- Säl küte turıñızşı.
Hneď som späť. Мен т-з-к-л-м-н. М-- т-- к------- М-н т-з к-л-м-н- ---------------- Мен тез келемін. 0
Men -e--k-le--n. M-- t-- k------- M-n t-z k-l-m-n- ---------------- Men tez kelemin.
Dajte mi prosím účet. М--ан--е- б-рі---ш-. М---- ч-- б--------- М-ғ-н ч-к б-р-ң-з-і- -------------------- Маған чек беріңізші. 0
Ma--n---k--eriñ-z--. M---- ç-- b--------- M-ğ-n ç-k b-r-ñ-z-i- -------------------- Mağan çek beriñizşi.
Nemám drobné. Мен-е -са-----а ж-қ. М---- ұ--- а--- ж--- М-н-е ұ-а- а-ш- ж-қ- -------------------- Менде ұсақ ақша жоқ. 0
M-nde---aq-aq-a-j--. M---- u--- a--- j--- M-n-e u-a- a-ş- j-q- -------------------- Mende usaq aqşa joq.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Д-ры-, ---ғ-н-н---ің-з---ал-ңы-. Д----- қ------- ө------- а------ Д-р-с- қ-л-а-ы- ө-і-і-г- а-ы-ы-. -------------------------------- Дұрыс, қалғанын өзіңізге алыңыз. 0
Durıs- -a---nın ----izge alıñ-z. D----- q------- ö------- a------ D-r-s- q-l-a-ı- ö-i-i-g- a-ı-ı-. -------------------------------- Durıs, qalğanın öziñizge alıñız.
Zavezte ma na túto adresu. М-ні ос- м-ке---йғ- -------з. М--- о-- м--------- а-------- М-н- о-ы м-к-н-а-ғ- а-а-ы-ы-. ----------------------------- Мені осы мекенжайға апарыңыз. 0
Meni-o-- me-e-j--ğ- a-arı-ı-. M--- o-- m--------- a-------- M-n- o-ı m-k-n-a-ğ- a-a-ı-ı-. ----------------------------- Meni osı mekenjayğa aparıñız.
Zavezte ma k hotelu. М--- қо-ақ ү-і-е-ап--ың--. М--- қ---- ү---- а-------- М-н- қ-н-қ ү-і-е а-а-ы-ы-. -------------------------- Мені қонақ үйіме апарыңыз. 0
Men--q-naq ü--m---------z. M--- q---- ü---- a-------- M-n- q-n-q ü-i-e a-a-ı-ı-. -------------------------- Meni qonaq üyime aparıñız.
Zavezte ma na pláž. М-ні --ғ--ай-а -п------. М--- ж-------- а-------- М-н- ж-ғ-ж-й-а а-а-ы-ы-. ------------------------ Мені жағажайға апарыңыз. 0
Men--ja-a-ayğa a-ar-ñ-z. M--- j-------- a-------- M-n- j-ğ-j-y-a a-a-ı-ı-. ------------------------ Meni jağajayğa aparıñız.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?