Slovníček fráz

sk V škole   »   kk At school

4 [štyri]

V škole

V škole

4 [төрт]

4 [tört]

At school

[Mektepte]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Kde sme? Бі--қай--м-з? Б-- қ-------- Б-з қ-й-а-ы-? ------------- Біз қайдамыз? 0
Bi- -----mız? B-- q-------- B-z q-y-a-ı-? ------------- Biz qaydamız?
Sme v škole. Б-з--ек-еп-е---. Б-- м----------- Б-з м-к-е-т-м-з- ---------------- Біз мектептеміз. 0
B-z m-kt-ptemi-. B-- m----------- B-z m-k-e-t-m-z- ---------------- Biz mekteptemiz.
Máme vyučovanie. Б--д---аба-. Б---- с----- Б-з-е с-б-қ- ------------ Бізде сабақ. 0
Bi------b-q. B---- s----- B-z-e s-b-q- ------------ Bizde sabaq.
To sú žiaci. М-н---- -қуш-л--. М---- — о-------- М-н-у — о-у-ы-а-. ----------------- Мынау — оқушылар. 0
Mı-a- —--qw-ılar. M---- — o-------- M-n-w — o-w-ı-a-. ----------------- Mınaw — oqwşılar.
To je učiteľka. Мы--- --м-ғал-- --а-. М---- — м------ а---- М-н-у — м-ғ-л-м а-а-. --------------------- Мынау — мұғалім апай. 0
Mı-a- —---ğa-im-a---. M---- — m------ a---- M-n-w — m-ğ-l-m a-a-. --------------------- Mınaw — muğalim apay.
To je trieda. М---- - сы--п. М---- - с----- М-н-у - с-н-п- -------------- Мынау - сынып. 0
M-n-- - -----. M---- - s----- M-n-w - s-n-p- -------------- Mınaw - sınıp.
Čo robíme? Б---не іс-е---з? Б-- н- і-------- Б-з н- і-т-й-і-? ---------------- Біз не істейміз? 0
Biz----------i-? B-- n- i-------- B-z n- i-t-y-i-? ---------------- Biz ne isteymiz?
Učíme sa. Б-з-о---ыз. Б-- о------ Б-з о-и-ы-. ----------- Біз оқимыз. 0
B-- oq---z. B-- o------ B-z o-ï-ı-. ----------- Biz oqïmız.
Učíme sa jazyk. Б-- --- -й--н---з. Б-- т-- ү--------- Б-з т-л ү-р-н-м-з- ------------------ Біз тіл үйренеміз. 0
Biz --l -y-e-emi-. B-- t-- ü--------- B-z t-l ü-r-n-m-z- ------------------ Biz til üyrenemiz.
Učím sa angličtinu. М-н--ғ-л--н-а ---е--мі-. М-- а-------- ү--------- М-н а-ы-ш-н-а ү-р-н-м-н- ------------------------ Мен ағылшынша үйренемін. 0
M-n-a------şa ü-r-ne---. M-- a-------- ü--------- M-n a-ı-ş-n-a ü-r-n-m-n- ------------------------ Men ağılşınşa üyrenemin.
Učíš sa španielčinu. Се---с-анша-үйре--сі-. С-- и------ ү--------- С-н и-п-н-а ү-р-н-с-ң- ---------------------- Сен испанша үйренесің. 0
S-n -s---şa ----n----. S-- ï------ ü--------- S-n ï-p-n-a ü-r-n-s-ñ- ---------------------- Sen ïspanşa üyrenesiñ.
Učí sa nemčinu. Ол--е--сше ү----еді. О- н------ ү-------- О- н-м-с-е ү-р-н-д-. -------------------- Ол немісше үйренеді. 0
O- ne-isşe üy-e--di. O- n------ ü-------- O- n-m-s-e ü-r-n-d-. -------------------- Ol nemisşe üyrenedi.
Učíme sa francúzštinu. Біз фр--ц-з-а ү-р-н--і-. Б-- ф-------- ү--------- Б-з ф-а-ц-з-а ү-р-н-м-з- ------------------------ Біз французша үйренеміз. 0
B-- ---n--zşa --r-ne---. B-- f-------- ü--------- B-z f-a-c-z-a ü-r-n-m-z- ------------------------ Biz francwzşa üyrenemiz.
Učíte sa taliančinu. Сенде--и-ал-я--а-үйренесіңд--. С----- и-------- ү------------ С-н-е- и-а-ь-н-а ү-р-н-с-ң-е-. ------------------------------ Сендер итальянша үйренесіңдер. 0
S-nd-r ïta-y---a üyr-n--i-d--. S----- ï-------- ü------------ S-n-e- ï-a-y-n-a ü-r-n-s-ñ-e-. ------------------------------ Sender ïtalyanşa üyrenesiñder.
Učia sa ruštinu. О-а----ыс-----р-н-д-. О--- о----- ү-------- О-а- о-ы-ш- ү-р-н-д-. --------------------- Олар орысша үйренеді. 0
Ola- orısş------n-d-. O--- o----- ü-------- O-a- o-ı-ş- ü-r-n-d-. --------------------- Olar orısşa üyrenedi.
Učiť sa jazyky je zaujímavé. Т-л ү--е-у ---ы-. Т-- ү----- қ----- Т-л ү-р-н- қ-з-қ- ----------------- Тіл үйрену қызық. 0
T----y-----q--ıq. T-- ü----- q----- T-l ü-r-n- q-z-q- ----------------- Til üyrenw qızıq.
Chceme rozumieť ľuďom. Б-з -д---ар-ы т---нгіміз --л-д-. Б-- а-------- т--------- к------ Б-з а-а-д-р-ы т-с-н-і-і- к-л-д-. -------------------------------- Біз адамдарды түсінгіміз келеді. 0
B-- --am-a-d--tü-i-g---- ----d-. B-- a-------- t--------- k------ B-z a-a-d-r-ı t-s-n-i-i- k-l-d-. -------------------------------- Biz adamdardı tüsingimiz keledi.
Chceme sa rozprávať s ľuďmi. Біз-ада--арме--с-------міз--е--д-. Б-- а--------- с---------- к------ Б-з а-а-д-р-е- с-й-е-к-м-з к-л-д-. ---------------------------------- Біз адамдармен сөйлескіміз келеді. 0
Bi-----m-ar--------es--mi---eledi. B-- a--------- s---------- k------ B-z a-a-d-r-e- s-y-e-k-m-z k-l-d-. ---------------------------------- Biz adamdarmen söyleskimiz keledi.

Deň materinského jazyka

Máte radi svoju materčinu? Potom môžete oslavovať. A to vždy 21. februára! Je to medzinárodný deň materinského jazyka. Oslavuje sa od roku 2000. Vyhlásilo ho UNESCO. UNESCO je sekciou Organizácie spojených národov. Zameriava sa na oblasť vedy, kultúry a vzdelania. UNESCO usiluje o zachovanie kultúrneho dedičstva ľudstva. Aj jazyk je kultúrnym dedičstvom. Preto ho musíme chrániť, kultivovať a podporovať. 21. februára slávime jazykovú rozmanitosť. Na celom svete sa hovorí cca 6 000 - 7 000 jazykmi. Polovici z nich však hrozí vymretie. Každé dva týždne navždy zmizne jeden jazyk. Každý jazyk je však výnimočnou pokladnicou poznania. Jazyk odráža znalosti národov. Dejiny národa sa odrážajú v jeho jazyku. Jazykom sa odovzdávajú skúsenosti a tradície. Materinský jazyk je teda súčasťou identity každého národa. Keď jazyk vymrie, stratíme viac než len slová. A 21. februára by sa na to nemalo zabúdať. Ľudia by mali pochopiť, aký význam jazyky majú. A mali by popremýšľať nad tým, čo môžu urobiť pre ich zachovanie. Ukážte teda svojmu jazyku, ako veľmi je pre Vás dôležitý! Môžete mu treba upiecť tortu. S krásnym nápisom z cukru. Samozrejme vo svojej materčine!