Slovníček fráz

sk Schôdzka   »   kk Appointment

24 [dvadsaťštyri]

Schôdzka

Schôdzka

24 [жиырма төрт]

24 [jïırma tört]

Appointment

[Kezdesw]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Zmeškal(a) si autobus? А--о-у---- ----п-қ--д-- ба? А--------- қ---- қ----- б-- А-т-б-с-а- қ-л-п қ-й-ы- б-? --------------------------- Автобустан қалып қойдың ба? 0
A--o-w--a- -a--p-q--d----a? A--------- q---- q----- b-- A-t-b-s-a- q-l-p q-y-ı- b-? --------------------------- Avtobwstan qalıp qoydıñ ba?
Čakal(a) som na teba pol hodiny. М---с--і ж-р-- -а--т -ү-тім. М-- с--- ж---- с---- к------ М-н с-н- ж-р-ы с-ғ-т к-т-і-. ---------------------------- Мен сені жарты сағат күттім. 0
M-n--eni---r-ı sa------ttim. M-- s--- j---- s---- k------ M-n s-n- j-r-ı s-ğ-t k-t-i-. ---------------------------- Men seni jartı sağat küttim.
Nemáš pri sebe mobilný telefón? Жаның-а --лы тел-ф-н---- п-? Ж------ ұ--- т------ ж-- п-- Ж-н-ң-а ұ-л- т-л-ф-н ж-қ п-? ---------------------------- Жаныңда ұялы телефон жоқ па? 0
Jan---a-u-al- t--e--- -oq---? J------ u---- t------ j-- p-- J-n-ñ-a u-a-ı t-l-f-n j-q p-? ----------------------------- Janıñda uyalı telefon joq pa?
Nabudúce buď dochvíľny (dochvíľna)! К-ле-- -олы --қ--ы-д- ке-. К----- ж--- у-------- к--- К-л-с- ж-л- у-қ-т-н-а к-л- -------------------------- Келесі жолы уақытында кел. 0
Kele----ol- -a-ıtında-k-l. K----- j--- w-------- k--- K-l-s- j-l- w-q-t-n-a k-l- -------------------------- Kelesi jolı waqıtında kel.
Nabudúce choď taxíkom! К--ес- --лы -а-си-шақ--! К----- ж--- т---- ш----- К-л-с- ж-л- т-к-и ш-қ-р- ------------------------ Келесі жолы такси шақыр! 0
Kele-i----ı -aks- şaq--! K----- j--- t---- ş----- K-l-s- j-l- t-k-ï ş-q-r- ------------------------ Kelesi jolı taksï şaqır!
Nabudúce si zober dáždnik! Ке--сі-жол- --л---ыр -л-----! К----- ж--- қ------- а-- к--- К-л-с- ж-л- қ-л-а-ы- а-а к-л- ----------------------------- Келесі жолы қолшатыр ала кел! 0
K-les- -ol- q--ş--ır-a-a k--! K----- j--- q------- a-- k--- K-l-s- j-l- q-l-a-ı- a-a k-l- ----------------------------- Kelesi jolı qolşatır ala kel!
Zajtra mám voľno. Е-т----е- ---пы-. Е---- м-- б------ Е-т-ң м-н б-с-ы-. ----------------- Ертең мен боспын. 0
E--e--me----sp--. E---- m-- b------ E-t-ñ m-n b-s-ı-. ----------------- Erteñ men bospın.
Stretneme sa zajtra? Е-т-- ке--ес--к-қа-т-д-? Е---- к-------- қ------- Е-т-ң к-з-е-с-к қ-й-е-і- ------------------------ Ертең кездессек қайтеді? 0
E-t-----zde-s-k--ay---i? E---- k-------- q------- E-t-ñ k-z-e-s-k q-y-e-i- ------------------------ Erteñ kezdessek qaytedi?
Je mi ľúto, zajtra nemôžem. Өкініш-і--е--ең---м----іг---жо-. Ө-------- е---- м---------- ж--- Ө-і-і-т-, е-т-ң м-м-і-д-г-м ж-қ- -------------------------------- Өкінішті, ертең мүмкіндігім жоқ. 0
Ö-in--ti- -rte- m---i---gi--j--. Ö-------- e---- m---------- j--- Ö-i-i-t-, e-t-ñ m-m-i-d-g-m j-q- -------------------------------- Ökinişti, erteñ mümkindigim joq.
Máš už na tento víkend nejaké plány? О---де-ал-сқа-жос----ң б-р-м-? О-- д-------- ж------- б-- м-- О-ы д-м-л-с-а ж-с-а-ы- б-р м-? ------------------------------ Осы демалысқа жоспарың бар ма? 0
Osı -em-------j--parı- b---m-? O-- d-------- j------- b-- m-- O-ı d-m-l-s-a j-s-a-ı- b-r m-? ------------------------------ Osı demalısqa josparıñ bar ma?
Alebo si už s niekým dohodnutý (dohodnutá)? Әл----і-еу--н к-л---- қ---ың ба? Ә--- б------- к------ қ----- б-- Ә-д- б-р-у-е- к-л-с-п қ-й-ы- б-? -------------------------------- Әлде біреумен келісіп қойдың ба? 0
Äl-- -ir---en----is-----y-----a? Ä--- b------- k------ q----- b-- Ä-d- b-r-w-e- k-l-s-p q-y-ı- b-? -------------------------------- Älde birewmen kelisip qoydıñ ba?
Navrhujem, aby sme sa stretli cez víkend. Дем---с к--і---зд----і-ұ-----ы-. Д------ к--- к-------- ұ-------- Д-м-л-с к-н- к-з-е-у-і ұ-ы-а-ы-. -------------------------------- Демалыс күні кездесуді ұсынамын. 0
D-ma-ı--kün---e---s-di---ın----. D------ k--- k-------- u-------- D-m-l-s k-n- k-z-e-w-i u-ı-a-ı-. -------------------------------- Demalıs küni kezdeswdi usınamın.
Urobíme si piknik? Көкке ш-ға-ық--а? К---- ш------ п-- К-к-е ш-ғ-й-қ п-? ----------------- Көкке шығайық па? 0
K--k- -ı--yıq-p-? K---- ş------ p-- K-k-e ş-ğ-y-q p-? ----------------- Kökke şığayıq pa?
Pôjdeme na pláž? Жағаж---а----айық---? Ж-------- б------ п-- Ж-ғ-ж-й-а б-р-й-қ п-? --------------------- Жағажайға барайық па? 0
J---ja--a b-r-yıq --? J-------- b------ p-- J-ğ-j-y-a b-r-y-q p-? --------------------- Jağajayğa barayıq pa?
Pôjdeme do hôr? Т---- б-ра-ы- --? Т---- б------ б-- Т-у-а б-р-м-з б-? ----------------- Тауға барамыз ба? 0
Ta----b--a------? T---- b------ b-- T-w-a b-r-m-z b-? ----------------- Tawğa baramız ba?
Prídem pre teba do kancelárie. М------і---ң-е-ен ---- -----ін. М-- с--- к------- а--- к------- М-н с-н- к-ң-е-е- а-ы- к-т-м-н- ------------------------------- Мен сені кеңседен алып кетемін. 0
Men-s-ni k-ñ-e--n-a--- k------. M-- s--- k------- a--- k------- M-n s-n- k-ñ-e-e- a-ı- k-t-m-n- ------------------------------- Men seni keñseden alıp ketemin.
Prídem pre teba domov. Ме- -е-- ----н--лы- к-т-м-н. М-- с--- ү---- а--- к------- М-н с-н- ү-д-н а-ы- к-т-м-н- ---------------------------- Мен сені үйден алып кетемін. 0
Me- --n- üyde--alıp---t--in. M-- s--- ü---- a--- k------- M-n s-n- ü-d-n a-ı- k-t-m-n- ---------------------------- Men seni üyden alıp ketemin.
Prídem pre teba na autobusovú zastávku. Ме- ---і а-т-бу--а-лд-ма-ы--н алып--е-е--н. М-- с--- а------ а----------- а--- к------- М-н с-н- а-т-б-с а-л-а-а-ы-а- а-ы- к-т-м-н- ------------------------------------------- Мен сені автобус аялдамасынан алып кетемін. 0
Men --ni ---ob-s a---da--s---n-a--- ----mi-. M-- s--- a------ a------------ a--- k------- M-n s-n- a-t-b-s a-a-d-m-s-n-n a-ı- k-t-m-n- -------------------------------------------- Men seni avtobws ayaldamasınan alıp ketemin.

Tipy na učenie cudzích jazykov

Naučiť sa cudzí jazyk je vždy ťažké. Výslovnosť, gramatické pravidlá a slovíčka vyžadujú veľa disciplíny. Existujú však rôzne triky, ktoré nám učenie uľahčia! Predovšetkým je dôležité pozitívne myslieť. Tešte sa na nový jazyk a nové skúsenosti! Čím začnete, je v podstate jedno. Vyberte si témy, ktoré vás zaujímajú. Nie je ‘od veci’, ak sa sústredíte na počúvanie a rozprávanie. Potom si čítajte a píšte texty. Nájdite si systém, ktorý je vám blízky a sadne k vášmu každodennému životu. U prídavných mien je dobré, ak sa zároveň učíte aj opozitá. Alebo si rozvešajte po celom byte lístočky so slovíčkami. Pri športe a v aute môžete počúvať audio nahrávky. Ak vám nejaká téma príde príliš ťažká, vydýchnite si na chvíľu. Urobte si prestávku alebo sa učte niečo iné! Nestratíte tak chuť učiť sa cudzie jazyky. Zábavné je napríklad lúštiť krížovku v cudzom jazyku. Pre zmenu je dobré sledovať filmy v originálnom znení. Čítaním cudzojazyčných novín sa dozviete veľa o krajine i ľuďoch. Na internete nájdete veľa cvičení, ktoré doplnia texty učebníc. A skúste si nájsť aj priateľov, ktorí sa tiež radi učia jazyky. Nové veci sa nikdy neučte izolovane, ale vždy v kontexte! Pravidelne si všetko opakujte! Tým si Váš mozog látku dobre zapamätá. Komu stačí teória, ten by to mal hneď zabaliť! Pretože nikde inde nie je učenie efektívnejšie ako medzi rodenými hovoriacimi. Na svojich cestách si môžete písať denníček so zážitkami. Najdôležitejšie však je: nikdy to nevzdávajte!