Slovníček fráz

sk V prírode   »   kk In nature

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [жиырма алты]

26 [jïırma altı]

In nature

[Tabïğat ayasında]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? А-а- --нар-н- кө----т-рсы- -а? А--- м------- к---- т----- б-- А-а- м-н-р-н- к-р-п т-р-ы- б-? ------------------------------ Анау мұнараны көріп тұрсың ба? 0
A-a- m-na---ı-kö--p-tu--ı---a? A--- m------- k---- t----- b-- A-a- m-n-r-n- k-r-p t-r-ı- b-? ------------------------------ Anaw munaranı körip tursıñ ba?
Vidíš tamten vrch? Ана---ау-ы--өр-п тұр-----а? А--- т---- к---- т----- б-- А-а- т-у-ы к-р-п т-р-ы- б-? --------------------------- Анау тауды көріп тұрсың ба? 0
An-w---wdı----ip-t---ıñ b-? A--- t---- k---- t----- b-- A-a- t-w-ı k-r-p t-r-ı- b-? --------------------------- Anaw tawdı körip tursıñ ba?
Vidíš tamtú dedinu? Ана--а---ды-көр-п -ұр--- ба? А--- а----- к---- т----- б-- А-а- а-ы-д- к-р-п т-р-ы- б-? ---------------------------- Анау ауылды көріп тұрсың ба? 0
An-w awı--- --r-- tu-sı- ba? A--- a----- k---- t----- b-- A-a- a-ı-d- k-r-p t-r-ı- b-? ---------------------------- Anaw awıldı körip tursıñ ba?
Vidíš tamtú rieku? Ана- өз-н-- кө--п ---сың---? А--- ө----- к---- т----- б-- А-а- ө-е-д- к-р-п т-р-ы- б-? ---------------------------- Анау өзенді көріп тұрсың ба? 0
Ana--özend--kö-i- tur-ıñ ba? A--- ö----- k---- t----- b-- A-a- ö-e-d- k-r-p t-r-ı- b-? ---------------------------- Anaw özendi körip tursıñ ba?
Vidíš tamten most? Ан---к-пі-ді-к---п тұ-сы--б-? А--- к------ к---- т----- б-- А-а- к-п-р-і к-р-п т-р-ы- б-? ----------------------------- Анау көпірді көріп тұрсың ба? 0
An-- k-p-----kör---t-rs-- --? A--- k------ k---- t----- b-- A-a- k-p-r-i k-r-p t-r-ı- b-? ----------------------------- Anaw köpirdi körip tursıñ ba?
Vidíš tamto jazero? А-ау --лд--к--і- т---ы- --? А--- к---- к---- т----- б-- А-а- к-л-і к-р-п т-р-ы- б-? --------------------------- Анау көлді көріп тұрсың ба? 0
Ana- kö-----ör-p --rs-ñ -a? A--- k---- k---- t----- b-- A-a- k-l-i k-r-p t-r-ı- b-? --------------------------- Anaw köldi körip tursıñ ba?
Tamten vták sa mi páči. М-на---с -ағ-н-ұн-йд-. М--- қ-- м---- ұ------ М-н- қ-с м-ғ-н ұ-а-д-. ---------------------- Мына құс маған ұнайды. 0
Mı---qu- mağ-n--nay-ı. M--- q-- m---- u------ M-n- q-s m-ğ-n u-a-d-. ---------------------- Mına qus mağan unaydı.
Tamten strom sa mi páči. М--- ---- ---а- ұна-д-. М--- а--- м---- ұ------ М-н- а-а- м-ғ-н ұ-а-д-. ----------------------- Мына ағаш маған ұнайды. 0
M-na--ğ-ş mağa---n-yd-. M--- a--- m---- u------ M-n- a-a- m-ğ-n u-a-d-. ----------------------- Mına ağaş mağan unaydı.
Tamten kameň sa mi páči. Мы-- та- мағ-н -на---. М--- т-- м---- ұ------ М-н- т-с м-ғ-н ұ-а-д-. ---------------------- Мына тас маған ұнайды. 0
M--a-tas ---an ---y--. M--- t-- m---- u------ M-n- t-s m-ğ-n u-a-d-. ---------------------- Mına tas mağan unaydı.
Tamten park sa mi páči. Мына---я-а- м-ған --а--ы. М--- с----- м---- ұ------ М-н- с-я-а- м-ғ-н ұ-а-д-. ------------------------- Мына саябақ маған ұнайды. 0
Mına -aya-a- --ğ---un-y--. M--- s------ m---- u------ M-n- s-y-b-q m-ğ-n u-a-d-. -------------------------- Mına sayabaq mağan unaydı.
Tamtá záhrada sa mi páči. М-н---ақ----а- ұ-айд-. М--- б-- м---- ұ------ М-н- б-қ м-ғ-н ұ-а-д-. ---------------------- Мына бақ маған ұнайды. 0
Mı-- baq-m---------dı. M--- b-- m---- u------ M-n- b-q m-ğ-n u-a-d-. ---------------------- Mına baq mağan unaydı.
Tamten kvet sa mi páči. Мы-------мағ-н ұ-----. М--- г-- м---- ұ------ М-н- г-л м-ғ-н ұ-а-д-. ---------------------- Мына гүл маған ұнайды. 0
Mın- g-l ----n-unay-ı. M--- g-- m---- u------ M-n- g-l m-ğ-n u-a-d-. ---------------------- Mına gül mağan unaydı.
Páči sa mi to. Мені-ш-,-бұл әдемі. М------- б-- ә----- М-н-ң-е- б-л ә-е-і- ------------------- Меніңше, бұл әдемі. 0
Meni---- b-- ---mi. M------- b-- ä----- M-n-ñ-e- b-l ä-e-i- ------------------- Meniñşe, bul ädemi.
Je to zaujímavé. М-н--ш-- -ұл ----қ. М------- б-- қ----- М-н-ң-е- б-л қ-з-қ- ------------------- Меніңше, бұл қызық. 0
M-n-ñ--, --l---zıq. M------- b-- q----- M-n-ñ-e- b-l q-z-q- ------------------- Meniñşe, bul qızıq.
Je to nádherné. М---ңше, -ұ---а-а-. М------- б-- ғ----- М-н-ң-е- б-л ғ-ж-п- ------------------- Меніңше, бұл ғажап. 0
Men--ş---b-l-ğ-jap. M------- b-- ğ----- M-n-ñ-e- b-l ğ-j-p- ------------------- Meniñşe, bul ğajap.
Je to škaredé. М--і---- б-- с--ық-ы-. М------- б-- с-------- М-н-ң-е- б-л с-р-қ-ы-. ---------------------- Меніңше, бұл сұрықсыз. 0
Me-iñ--, b-- --rıqs--. M------- b-- s-------- M-n-ñ-e- b-l s-r-q-ı-. ---------------------- Meniñşe, bul surıqsız.
Je to nudné. М---ң--,------ы--қ--з. М------- б-- қ-------- М-н-ң-е- б-л қ-з-қ-ы-. ---------------------- Меніңше, бұл қызықсыз. 0
Me-i---- -u- -ız-qsı-. M------- b-- q-------- M-n-ñ-e- b-l q-z-q-ı-. ---------------------- Meniñşe, bul qızıqsız.
Je to hrozné. М-н-ңш-,-б-----рқыныш-ы. М------- б-- қ---------- М-н-ң-е- б-л қ-р-ы-ы-т-. ------------------------ Меніңше, бұл қорқынышты. 0
Men-------ul-qo-qı-ış-ı. M------- b-- q---------- M-n-ñ-e- b-l q-r-ı-ı-t-. ------------------------ Meniñşe, bul qorqınıştı.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!