Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   ro Zilele săptămânii

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [nouă]

Zilele săptămânii

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
pondelok lu-i l--- l-n- ---- luni 0
utorok marţi m---- m-r-i ----- marţi 0
streda m---curi m------- m-e-c-r- -------- miercuri 0
štvrtok joi j-- j-i --- joi 0
piatok vi---i v----- v-n-r- ------ vineri 0
sobota sâmb-tă s------ s-m-ă-ă ------- sâmbătă 0
nedeľa d-m-n-că d------- d-m-n-c- -------- duminică 0
týždeň să-t-mâna s-------- s-p-ă-â-a --------- săptămâna 0
od pondelka do nedele d- lu------- dumi-i-ă d- l--- p--- d------- d- l-n- p-n- d-m-n-c- --------------------- de luni până duminică 0
Prvý deň je pondelok. Pr--a -- --te-luni. P---- z- e--- l---- P-i-a z- e-t- l-n-. ------------------- Prima zi este luni. 0
Druhý deň je utorok. A -o---zi-este-m-rţ-. A d--- z- e--- m----- A d-u- z- e-t- m-r-i- --------------------- A doua zi este marţi. 0
Tretí deň je streda. A--r--- -i------mierc-r-. A t---- z- e--- m-------- A t-e-a z- e-t- m-e-c-r-. ------------------------- A treia zi este miercuri. 0
Štvrtý deň je štvrtok. A---t-- -i -s---j--. A p---- z- e--- j--- A p-t-a z- e-t- j-i- -------------------- A patra zi este joi. 0
Piaty deň je piatok. A ----ea zi -ste -i-e--. A c----- z- e--- v------ A c-n-e- z- e-t- v-n-r-. ------------------------ A cincea zi este vineri. 0
Šiesty deň je sobota. A--a--a-zi-este --mb-t-. A ş---- z- e--- s------- A ş-s-a z- e-t- s-m-ă-ă- ------------------------ A şasea zi este sâmbătă. 0
Siedmy deň je nedeľa. A şapt-- ---es-e-d-----c-. A ş----- z- e--- d-------- A ş-p-e- z- e-t- d-m-n-c-. -------------------------- A şaptea zi este duminică. 0
Týždeň má sedem dní. S---ăm------e ş---e zil-. S-------- a-- ş---- z---- S-p-ă-â-a a-e ş-p-e z-l-. ------------------------- Săptămâna are şapte zile. 0
Pracujeme len päť dní. N-i----r-- ---r ----i----e. N-- l----- d--- c---- z---- N-i l-c-ă- d-a- c-n-i z-l-. --------------------------- Noi lucrăm doar cinci zile. 0

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!