Жоқ, -л не-әрі -ү--еур-----ады.
Жоқ, ол небәрі жүз еуро тұрады.
Ж-қ- о- н-б-р- ж-з е-р- т-р-д-.
-------------------------------
Жоқ, ол небәрі жүз еуро тұрады. 0 Jo-- -- -----i -----wro-t-r---.Joq, ol nebäri jüz ewro turadı.J-q- o- n-b-r- j-z e-r- t-r-d-.-------------------------------Joq, ol nebäri jüz ewro turadı.
Б-ра- -е--е---- ел----н--бар.
Бірақ менде тек елу ғана бар.
Б-р-қ м-н-е т-к е-у ғ-н- б-р-
-----------------------------
Бірақ менде тек елу ғана бар. 0 B--aq mend--t-k ------na -a-.Biraq mende tek elw ğana bar.B-r-q m-n-e t-k e-w ğ-n- b-r------------------------------Biraq mende tek elw ğana bar.
Ж------і-дай-н--м-с--н.
Жоқ, әлі дайын емеспін.
Ж-қ- ә-і д-й-н е-е-п-н-
-----------------------
Жоқ, әлі дайын емеспін. 0 J-q- ä-i -a-ı--e-----n.Joq, äli dayın emespin.J-q- ä-i d-y-n e-e-p-n------------------------Joq, äli dayın emespin.
Бі--қ-қа--р-да-------а-.
Бірақ қазір дайын болам.
Б-р-қ қ-з-р д-й-н б-л-м-
------------------------
Бірақ қазір дайын болам. 0 Bi--q q--ir-da-ın -----.Biraq qazir dayın bolam.B-r-q q-z-r d-y-n b-l-m-------------------------Biraq qazir dayın bolam.
Бір-- т--- бі--б--мұз--қ жей---.
Бірақ тағы бір балмұздақ жеймін.
Б-р-қ т-ғ- б-р б-л-ұ-д-қ ж-й-і-.
--------------------------------
Бірақ тағы бір балмұздақ жеймін. 0 B---- tağı-bi---al-u--aq --y---.Biraq tağı bir balmuzdaq jeymin.B-r-q t-ğ- b-r b-l-u-d-q j-y-i-.--------------------------------Biraq tağı bir balmuzdaq jeymin.
Сен -ұ-да --птен -----тұра-ы----?
Сен мұнда көптен бері тұрасың ба?
С-н м-н-а к-п-е- б-р- т-р-с-ң б-?
---------------------------------
Сен мұнда көптен бері тұрасың ба? 0 Se- -u-----öpten--eri --ra------?Sen munda köpten beri turasıñ ba?S-n m-n-a k-p-e- b-r- t-r-s-ñ b-?---------------------------------Sen munda köpten beri turasıñ ba?
Жоқ, --р--й--а-- б--ды.
Жоқ, бір ай ғана болды.
Ж-қ- б-р а- ғ-н- б-л-ы-
-----------------------
Жоқ, бір ай ғана болды. 0 Joq,--ir--y --n- -o---.Joq, bir ay ğana boldı.J-q- b-r a- ğ-n- b-l-ı------------------------Joq, bir ay ğana boldı.
Б---қ---п адам-ы -анимын.
Бірақ көп адамды танимын.
Б-р-қ к-п а-а-д- т-н-м-н-
-------------------------
Бірақ көп адамды танимын. 0 B-r-q k---adam-ı tanïm-n.Biraq köp adamdı tanïmın.B-r-q k-p a-a-d- t-n-m-n--------------------------Biraq köp adamdı tanïmın.
Жоқ- де-ал-- -----рі---на.
Жоқ, демалыс күндері ғана.
Ж-қ- д-м-л-с к-н-е-і ғ-н-.
--------------------------
Жоқ, демалыс күндері ғана. 0 J-q, ----lı----n--ri --n-.Joq, demalıs künderi ğana.J-q- d-m-l-s k-n-e-i ğ-n-.--------------------------Joq, demalıs künderi ğana.
Ж-қ- о- --б-р--он ---і-е.
Жоқ, ол небәрі он жетіде.
Ж-қ- о- н-б-р- о- ж-т-д-.
-------------------------
Жоқ, ол небәрі он жетіде. 0 J-q- -l ne--r--o--jetide.Joq, ol nebäri on jetide.J-q- o- n-b-r- o- j-t-d-.-------------------------Joq, ol nebäri on jetide.
Б-ра------ -ос- бар.
Бірақ оның досы бар.
Б-р-қ о-ы- д-с- б-р-
--------------------
Бірақ оның досы бар. 0 Bi-aq--nı---os- ---.Biraq onıñ dosı bar.B-r-q o-ı- d-s- b-r---------------------Biraq onıñ dosı bar.
En la mondo estas milionoj da libroj.
Kiom ĝis hodiaŭ skribitis ne sciatas.
Multege da scio konservitas en tiuj libroj.
Se oni povus legi ĉiujn, oni scius multon pri la vivo.
Ĉar la libroj montras al ni kiel modifiĝas nia mondo.
Ĉiu epoko havas siajn proprajn librojn.
En ili oni povas identigi tion, kio gravas por la homoj.
Bedaŭrinde neniu povas legi ĉiujn librojn.
Sed la moderna teknologio povas helpi nin analizi la librojn.
Per la ciferecigo eblas konservi librojn kiel donitaĵojn.
Ilia enhavo poste analizeblas.
La lingvistoj tiel vidas kiel nia lingvo modifiĝas.
Sed ankoraŭ pli interese estas kalkuli la oftecon de la vortoj.
Tio ebligas dedukti la gravecon de difinitaj aferoj.
La sciencistoj analizis pli ol 5 milionojn da libroj.
Temis pri libroj el la pasintaj kvin jarcentoj.
Oni entute analizis ĉirkaŭ 500 miliardojn da vortoj.
La ofteco de la vortoj montras kiel la homoj vivis antaŭe kaj hodiaŭ.
En la lingvo speguliĝas la ideoj kaj la tendencoj.
Ekzemple, la graveco de la vorto
viroj
malkreskis.
Ĝi hodiaŭ malpli ofte uziĝas ol antaŭe.
La ofteco de la vorto
virinoj
male konsiderinde kreskis.
Per la vortoj oni povas vidi ankaŭ tion, kion ni ŝatas manĝi.
En la 50aj jaroj tre gravis la vorto
glacikremo
.
Poste furoris la vortoj
pico
kaj
nudeloj
.
De kelkaj jaroj dominas la termino
suŝio
.
Estas bona novaĵo por ĉiuj lingvemuloj…
En nian lingvon ĉiujare eniĝas pliaj vortoj!