Frazlibro

eo Neado 2   »   bg Отрицание 2

65 [sesdek kvin]

Neado 2

Neado 2

65 [шейсет и пет]

65 [sheyset i pet]

Отрицание 2

[Otritsanie 2]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto bulgaro Ludu Pli
Ĉu la ringo multekostas? Ск-п-ли---пръст-н--? С--- л- е п--------- С-ъ- л- е п-ъ-т-н-т- -------------------- Скъп ли е пръстенът? 0
S--p l--ye p-y-ten--? S--- l- y- p--------- S-y- l- y- p-y-t-n-t- --------------------- Skyp li ye prystenyt?
Ne, ĝi kostas nur cent eŭrojn. Н-- --- -т---а---м--с----в-о. Н-- т-- с----- с--- с-- е---- Н-, т-й с-р-в- с-м- с-о е-р-. ----------------------------- Не, той струва само сто евро. 0
Ne, to---t---- sa-o---o y--r-. N-- t-- s----- s--- s-- y----- N-, t-y s-r-v- s-m- s-o y-v-o- ------------------------------ Ne, toy struva samo sto yevro.
Sed mi havas nur kvindek. Но а--има с-м- пе-де-ет. Н- а- и-- с--- п-------- Н- а- и-а с-м- п-т-е-е-. ------------------------ Но аз има само петдесет. 0
No-az -ma s--o--e-d-s--. N- a- i-- s--- p-------- N- a- i-a s-m- p-t-e-e-. ------------------------ No az ima samo petdeset.
Ĉu vi jam pretas? Гот-- -----о-а -и -- в-ч-? Г---- / г----- л- с- в---- Г-т-в / г-т-в- л- с- в-ч-? -------------------------- Готов / готова ли си вече? 0
G-to- /-go-o---li-si -e---? G---- / g----- l- s- v----- G-t-v / g-t-v- l- s- v-c-e- --------------------------- Gotov / gotova li si veche?
Ne, ankoraŭ ne. Н-- -щ---е. Н-- о-- н-- Н-, о-е н-. ----------- Не, още не. 0
Ne, oshch- --. N-- o----- n-- N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
Sed mi baldaŭ pretos. Но--- сег- съм-г--о--/ г-т-ва. Н- е- с--- с-- г---- / г------ Н- е- с-г- с-м г-т-в / г-т-в-. ------------------------------ Но ей сега съм готов / готова. 0
No -e- --g---y----tov -------a. N- y-- s--- s-- g---- / g------ N- y-y s-g- s-m g-t-v / g-t-v-. ------------------------------- No yey sega sym gotov / gotova.
Ĉu vi ŝatus pli da supo? И-каш-л---ще --п-? И---- л- о-- с---- И-к-ш л- о-е с-п-? ------------------ Искаш ли още супа? 0
Isk-sh l- os--h- -u-a? I----- l- o----- s---- I-k-s- l- o-h-h- s-p-? ---------------------- Iskash li oshche supa?
Ne, mi ne volas pli. Не--н- ис----------. Н-- н- и---- п------ Н-, н- и-к-м п-в-ч-. -------------------- Не, не искам повече. 0
N-,-n----k-m-p--ech-. N-- n- i---- p------- N-, n- i-k-m p-v-c-e- --------------------- Ne, ne iskam poveche.
Sed plian glaciaĵon. Но---кам-ощ--е--н с----ле-. Н- и---- о-- е--- с-------- Н- и-к-м о-е е-и- с-а-о-е-. --------------------------- Но искам още един сладолед. 0
No ----m-o----- ye-i---la-ol-d. N- i---- o----- y---- s-------- N- i-k-m o-h-h- y-d-n s-a-o-e-. ------------------------------- No iskam oshche yedin sladoled.
Ĉu de longe vi loĝas ĉi-tie? О-дав-а -- -ив--ш -у-? О------ л- ж----- т--- О-д-в-а л- ж-в-е- т-к- ---------------------- Отдавна ли живееш тук? 0
Otda---------iv---h-tu-? O------ l- z------- t--- O-d-v-a l- z-i-e-s- t-k- ------------------------ Otdavna li zhiveesh tuk?
Ne, de nur unu monato. Не-------от еди--м-с--. Н-- е--- о- е--- м----- Н-, е-в- о- е-и- м-с-ц- ----------------------- Не, едва от един месец. 0
N-, ye-v- o- yedin-m--e-s. N-- y---- o- y---- m------ N-, y-d-a o- y-d-n m-s-t-. -------------------------- Ne, yedva ot yedin mesets.
Sed mi jam konas multajn homojn. Н- в--е -озна-ам ---го---р-. Н- в--- п------- м---- х---- Н- в-ч- п-з-а-а- м-о-о х-р-. ---------------------------- Но вече познавам много хора. 0
No --c-e poz-a-a- -nog-------. N- v---- p------- m---- k----- N- v-c-e p-z-a-a- m-o-o k-o-a- ------------------------------ No veche poznavam mnogo khora.
Ĉu vi veturos hejmen morgaŭ? Щ---ъ-уваш--и---ре--а--къ-и? Щ- п------ л- у--- з- в----- Щ- п-т-в-ш л- у-р- з- в-ъ-и- ---------------------------- Ще пътуваш ли утре за вкъщи? 0
Sh--e--y-uva-- li u--e ----kyshc-i? S---- p------- l- u--- z- v-------- S-c-e p-t-v-s- l- u-r- z- v-y-h-h-? ----------------------------------- Shche pytuvash li utre za vkyshchi?
Ne, nur ĉi-tiun semajnfinon. Не----к ----ая----с---иц-т-. Н-- ч-- в к--- н- с--------- Н-, ч-к в к-а- н- с-д-и-а-а- ---------------------------- Не, чак в края на седмицата. 0
N-,--h-k --k--ya-n--s-d-it----. N-- c--- v k---- n- s---------- N-, c-a- v k-a-a n- s-d-i-s-t-. ------------------------------- Ne, chak v kraya na sedmitsata.
Sed mi jam revenos dimanĉon. Но още-в -е--ля-щ- -- в-р-а. Н- о-- в н----- щ- с- в----- Н- о-е в н-д-л- щ- с- в-р-а- ---------------------------- Но още в неделя ще се върна. 0
N- -s-c-e-----d-l-- ----e-s- -y---. N- o----- v n------ s---- s- v----- N- o-h-h- v n-d-l-a s-c-e s- v-r-a- ----------------------------------- No oshche v nedelya shche se vyrna.
Ĉu via filino estas plenkreska? Дъ-е-я--- ---я-а л--е--еч-? Д----- т- г----- л- е в---- Д-щ-р- т- г-л-м- л- е в-ч-? --------------------------- Дъщеря ти голяма ли е вече? 0
Dy----er----i---lyama-li-y- --che? D--------- t- g------ l- y- v----- D-s-c-e-y- t- g-l-a-a l- y- v-c-e- ---------------------------------- Dyshcherya ti golyama li ye veche?
Ne, ŝi estas nur deksepjara. Не-----е едв- н--с-д--найс--. Н-- т- е е--- н- с----------- Н-, т- е е-в- н- с-д-м-а-с-т- ----------------------------- Не, тя е едва на седемнайсет. 0
Ne--t-- ye-yedva--a -ede--a--et. N-- t-- y- y---- n- s----------- N-, t-a y- y-d-a n- s-d-m-a-s-t- -------------------------------- Ne, tya ye yedva na sedemnayset.
Sed ŝi jam havas koramikon. Н- в-ч----- -----е-. Н- в--- и-- п------- Н- в-ч- и-а п-и-т-л- -------------------- Но вече има приятел. 0
No ---he --a pr-y--el. N- v---- i-- p-------- N- v-c-e i-a p-i-a-e-. ---------------------- No veche ima priyatel.

Tio, kion la vortoj rakontas al ni

En la mondo estas milionoj da libroj. Kiom ĝis hodiaŭ skribitis ne sciatas. Multege da scio konservitas en tiuj libroj. Se oni povus legi ĉiujn, oni scius multon pri la vivo. Ĉar la libroj montras al ni kiel modifiĝas nia mondo. Ĉiu epoko havas siajn proprajn librojn. En ili oni povas identigi tion, kio gravas por la homoj. Bedaŭrinde neniu povas legi ĉiujn librojn. Sed la moderna teknologio povas helpi nin analizi la librojn. Per la ciferecigo eblas konservi librojn kiel donitaĵojn. Ilia enhavo poste analizeblas. La lingvistoj tiel vidas kiel nia lingvo modifiĝas. Sed ankoraŭ pli interese estas kalkuli la oftecon de la vortoj. Tio ebligas dedukti la gravecon de difinitaj aferoj. La sciencistoj analizis pli ol 5 milionojn da libroj. Temis pri libroj el la pasintaj kvin jarcentoj. Oni entute analizis ĉirkaŭ 500 miliardojn da vortoj. La ofteco de la vortoj montras kiel la homoj vivis antaŭe kaj hodiaŭ. En la lingvo speguliĝas la ideoj kaj la tendencoj. Ekzemple, la graveco de la vorto viroj malkreskis. Ĝi hodiaŭ malpli ofte uziĝas ol antaŭe. La ofteco de la vorto virinoj male konsiderinde kreskis. Per la vortoj oni povas vidi ankaŭ tion, kion ni ŝatas manĝi. En la 50aj jaroj tre gravis la vorto glacikremo . Poste furoris la vortoj pico kaj nudeloj . De kelkaj jaroj dominas la termino suŝio . Estas bona novaĵo por ĉiuj lingvemuloj… En nian lingvon ĉiujare eniĝas pliaj vortoj!