Frazlibro

eo Ordaj numeraloj   »   he ‫מספרים סודרים‬

61 [sesdek unu]

Ordaj numeraloj

Ordaj numeraloj

‫61 [שישים ואחת]‬

61 [shishim w\'axat]

‫מספרים סודרים‬

[misparim sodrim]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto hebrea Ludu Pli
La unua monato estas januaro. ‫ה-ודש -------הוא--נוא-.‬ ‫----- ה----- ה-- י------ ‫-ח-ד- ה-א-ו- ה-א י-ו-ר-‬ ------------------------- ‫החודש הראשון הוא ינואר.‬ 0
h--o-e-h---ri-s-on-h---anu'ar. h------- h-------- h- y------- h-x-d-s- h-r-'-h-n h- y-n-'-r- ------------------------------ haxodesh hari'shon hu yanu'ar.
La dua monato estas februaro. ‫-ח-ד- השנ--הוא-פב-וא--‬ ‫----- ה--- ה-- פ------- ‫-ח-ד- ה-נ- ה-א פ-ר-א-.- ------------------------ ‫החודש השני הוא פברואר.‬ 0
ha-o---- ha-h-ni -- ---ru-ar. h------- h------ h- f-------- h-x-d-s- h-s-e-i h- f-b-u-a-. ----------------------------- haxodesh hasheni hu febru'ar.
La tria monato estas marto. ‫----ש ה----- ה-א---ץ.‬ ‫----- ה----- ה-- מ---- ‫-ח-ד- ה-ל-ש- ה-א מ-ץ-‬ ----------------------- ‫החודש השלישי הוא מרץ.‬ 0
h--od-s- hash-is-- -u-me-t-. h------- h-------- h- m----- h-x-d-s- h-s-l-s-i h- m-r-s- ---------------------------- haxodesh hashlishi hu merts.
La kvara monato estas aprilo. ‫החו-- הר--ע- הוא-אפ-יל-‬ ‫----- ה----- ה-- א------ ‫-ח-ד- ה-ב-ע- ה-א א-ר-ל-‬ ------------------------- ‫החודש הרביעי הוא אפריל.‬ 0
h--o-e-- ---v-'- hu-a-ril. h------- h------ h- a----- h-x-d-s- h-r-i-i h- a-r-l- -------------------------- haxodesh harvi'i hu april.
La kvina monato estas majo. ‫-ח-ד--החמ-שי הוא-מא-.‬ ‫----- ה----- ה-- מ---- ‫-ח-ד- ה-מ-ש- ה-א מ-י-‬ ----------------------- ‫החודש החמישי הוא מאי.‬ 0
ha-o--sh -ax-mi-si h- m-'-. h------- h-------- h- m---- h-x-d-s- h-x-m-s-i h- m-'-. --------------------------- haxodesh haxamissi hu ma'y.
La sesa monato estas junio. ‫הח------ישי ה-א --נ--‬ ‫----- ה---- ה-- י----- ‫-ח-ד- ה-י-י ה-א י-נ-.- ----------------------- ‫החודש השישי הוא יוני.‬ 0
ha-o-es- h-shi--------un-. h------- h------- h- y---- h-x-d-s- h-s-i-h- h- y-n-. -------------------------- haxodesh hashishi hu yuni.
Ses monatoj konsistigas duonan jaron. ‫ששה--וד-י- -ם--צי-שנה-‬ ‫--- ח----- ה- ח-- ש---- ‫-ש- ח-ד-י- ה- ח-י ש-ה-‬ ------------------------ ‫ששה חודשים הם חצי שנה.‬ 0
shisha----das-----e----tsi ----ah. s------ x------- h-- x---- s------ s-i-h-h x-d-s-i- h-m x-t-i s-a-a-. ---------------------------------- shishah xodashim hem xatsi shanah.
Januaro, februaro, marto, ‫-----,--ב--א---מ--, ‬ ‫------ פ------ מ--- ‬ ‫-נ-א-, פ-ר-א-, מ-ץ- ‬ ---------------------- ‫ינואר, פברואר, מרץ, ‬ 0
y-n--ar---eb--'ar,-m-rt-, y------- f-------- m----- y-n-'-r- f-b-u-a-, m-r-s- ------------------------- yanu'ar, febru'ar, merts,
aprilo, majo kaj junio. ‫א-רי----אי--י--י-‬ ‫------ מ-- ו------ ‫-פ-י-, מ-י ו-ו-י-‬ ------------------- ‫אפריל, מאי ויוני.‬ 0
a---l,-ma'- w---ni. a----- m--- w------ a-r-l- m-'- w-y-n-. ------------------- april, ma'y w'yuni.
La sepa monato estas julio. ‫הח-דש -ש-י-י---א יולי.‬ ‫----- ה----- ה-- י----- ‫-ח-ד- ה-ב-ע- ה-א י-ל-.- ------------------------ ‫החודש השביעי הוא יולי.‬ 0
haxod--h-h-sh--'- hu -ul-. h------- h------- h- y---- h-x-d-s- h-s-v-'- h- y-l-. -------------------------- haxodesh hashvi'i hu yuli.
La oka monato estas aŭgusto. ‫ה-ודש-הש-----הוא-או--סט.‬ ‫----- ה----- ה-- א------- ‫-ח-ד- ה-מ-נ- ה-א א-ג-ס-.- -------------------------- ‫החודש השמיני הוא אוגוסט.‬ 0
h-x-desh--as---n-----ogust. h------- h------- h- o----- h-x-d-s- h-s-m-n- h- o-u-t- --------------------------- haxodesh hashmini hu ogust.
La naŭa monato estas septembro. ‫-חו-ש-ה--י---ה-א--פ---ר-‬ ‫----- ה----- ה-- ס------- ‫-ח-ד- ה-ש-ע- ה-א ס-ט-ב-.- -------------------------- ‫החודש התשיעי הוא ספטמבר.‬ 0
h-xod--h-hatsh-'---- sep-e--e-. h------- h------- h- s--------- h-x-d-s- h-t-h-'- h- s-p-e-b-r- ------------------------------- haxodesh hatshi'i hu september.
La deka monato estas oktobro. ‫-חו-ש ה-ש--י--ו- -וקטו-ר.‬ ‫----- ה----- ה-- א-------- ‫-ח-ד- ה-ש-ר- ה-א א-ק-ו-ר-‬ --------------------------- ‫החודש העשירי הוא אוקטובר.‬ 0
h--o-es- h---ssir------qto-e-. h------- h-------- h- o------- h-x-d-s- h-'-s-i-i h- o-t-b-r- ------------------------------ haxodesh ha'assiri hu oqtober.
La dekunua monato estas novembro. ‫-ח-דש-ה--- ע-- -ו--נוב--ר-‬ ‫----- ה--- ע-- ה-- נ------- ‫-ח-ד- ה-ח- ע-ר ה-א נ-ב-ב-.- ---------------------------- ‫החודש האחד עשר הוא נובמבר.‬ 0
h----e-- h-'a--d--s-ar--- ----mb--. h------- h------ a---- h- n-------- h-x-d-s- h-'-x-d a-s-r h- n-v-m-e-. ----------------------------------- haxodesh ha'axad assar hu november.
La dekdua monato estas decembro. ‫---דש---נ-ם -ש- הוא-ד--בר-‬ ‫----- ה---- ע-- ה-- ד------ ‫-ח-ד- ה-נ-ם ע-ר ה-א ד-מ-ר-‬ ---------------------------- ‫החודש השנים עשר הוא דצמבר.‬ 0
haxo-esh-h-shne-m a---- -- --t-e--e-. h------- h------- a---- h- d--------- h-x-d-s- h-s-n-y- a-s-r h- d-t-e-b-r- ------------------------------------- haxodesh hashneym assar hu detsember.
Dekdu monatoj konsistigas unu jaron. ‫--י- -----וד-ים-הם--נה--חת-‬ ‫---- ע-- ח----- ה- ש-- א---- ‫-נ-ם ע-ר ח-ד-י- ה- ש-ה א-ת-‬ ----------------------------- ‫שנים עשר חודשים הם שנה אחת.‬ 0
s----- --sar xo-es----he----ana- a--t. s----- a---- x------- h-- s----- a---- s-n-y- a-s-r x-d-s-i- h-m s-a-a- a-a-. -------------------------------------- shneym assar xodessim hem shanah axat.
Julio, aŭgusto, septembro, ‫-ו-----וג---- --טמבר- ‬ ‫----- א------ ס------ ‬ ‫-ו-י- א-ג-ס-, ס-ט-ב-, ‬ ------------------------ ‫יולי, אוגוסט, ספטמבר, ‬ 0
yul-- o-u-t,---p------, y---- o----- s--------- y-l-, o-u-t- s-p-e-b-r- ----------------------- yuli, ogust, september,
oktobro, novembro kaj decembro. ‫אוק--בר- נ-ב-בר-ודצמבר-‬ ‫-------- נ----- ו------- ‫-ו-ט-ב-, נ-ב-ב- ו-צ-ב-.- ------------------------- ‫אוקטובר, נובמבר ודצמבר.‬ 0
oqt-ber--n-ve--e---'-ets--be-. o------- n------- w----------- o-t-b-r- n-v-m-e- w-d-t-e-b-r- ------------------------------ oqtober, november w'detsember.

La gepatra lingvo ĉiam restas la plej grava lingvo

Nia gepatra lingvo estas la unua lingvo kiun ni lernas. Tio senkonscie okazas, tion ni do ne rimarkas. La plej multaj homoj havas nur unu gepatran lingvon. Ĉiuj aliaj lingvoj lerniĝas kiel fremdaj lingvoj. Kompreneble ankaŭ estas homoj kreskantaj kun pluraj lingvoj. Sed tiujn lingvojn ili parolas ĝenerale malsamnivele. Tiuj lingvoj ofte uziĝas ankaŭ malsamokaze. Iun lingvon oni parolas ekzemple laboreje. Alian oni uzas hejme. Nia kapablo paroli lingvon dependas de pluraj faktoroj. Kiam ni etinfanaĝe ĝin lernas, ni ĝin ĝenerale bone lernas. Nia parolcerbareo plej efike laboras en tiuj vivjaroj. Ankaŭ gravas kiom ofte ni parolas lingvon. Ju pli ofte ni ĝin uzas, des pli bone ni ĝin parolas. Sed la esploristoj kredas ke ni neniam egale bone parolas du lingvojn. Unu lingvo ĉiam restas la pli grava. Eksperimentoj ŝajnas konfirmi tiujn hipotezojn. Diversajn personojn oni testis esplorcele. Parto de la subjektoj flue parolis du lingvojn. Tiuj estis la ĉina kiel gepatra lingvo kaj la angla. La alia duono de la subjektoj parolis nur la anglan kiel gepatran lingvon. La subjektoj devis plenumi simplajn taskojn en la angla. Oni tiuokaze mezuris ilian cerban aktivecon. Kaj montriĝis diferencoj en la cerboj de la subjektoj! Ĉe la plurlingvuloj aparte aktivis cerba regiono. La unulingvuloj montris male neniun aktivecon en tiu regiono. Ambaŭ grupoj plenumis la taskojn same rapide kaj same bone. La ĉinoj malgraŭe plu tradukis ĉion en sian gepatran lingvon…